Nápad ubytovať sa na jeseň v Prahe vo Vršoviciach bol môj. Chcela som ísť späť do štvrte, kde sme pred rokmi bývali pomerne často a osviežiť deťom spomienky na miesta, kde sme trávili veľa času. Ide o pokojnú rezidenčnú štvrť, ktorá sa veľmi podobá vychyteným Vinohradom, len nie je natoľko rušná a vyťažená a ani turisti sem toľko nechodia. Ide aj o strategicky výhodnú polohu, ak chcete mať na dosah juhovýchod mesta. Naši priatelia sa ubytovali o niečo južnejšie na pomedzí Vršovíc a Nuslí, tak sme pobehali aj časť Nuslí a dokonca sme odtiaľ aj na večeru do Dianu išli pešo.
… štvrť, ktorá sa veľmi podobá vychyteným Vinohradom…
Vršovice mám rada aj kvôli Havlíčkovým sadom, povodiu Botiča a najmä kvôli Grébovke, ktorá je čarovná v každom ročnom období, chodiť sem ma nikdy neomrzí. Zopakovali sme si aj prechádzku na obľúbené ihrisko na Folimanke pod Nuselským mostom, kde medzičasom vznikol parádny športovo-rekreačný areál pre všetky vekové kategórie. Nájdete tu okrem iného aj umeleckú inštaláciu od Krištofa Kinteru, pripomínajúcu pamiatku ľudí, ktorí ukončili svoj život skokom z Nuselského mosta, či legendárnu sochu Skateboardistu, ku ktorej sa viaže vzrušujúci príbeh. Medzi moje najobľúbenejšie účty, ktoré na sieťach už roky sledujem, patrí aj Vyšehradskej jezdec, ktorý, okrem iného, stojí za iniciatívou zrekonštruovania a znovuosadenia tejto unikátnej sochy. Vďaka nemu som sa o „Skejťákovi“ dozvedela a vidieť ho opäť na Folimanke na vlastné oči, ma naozaj dojalo.
Ako správne tušíte, z Folimanky sme sa prešli až na Vyšehrad a odtiaľ až dole cez Albertov k Náplavke. Ideálnym zakončením prechádzky je v tomto okolí obed v QQ Asian Kitchen, kde nás nové priestory a najmä jedlo oproti poslednej návšteve veľmi milo prekvapilo. A, samozrejme, ak to už dotiahnete až na Náplavku, niet lepšieho miesta, kde si pochutiť na dobrom jedle alebo káve a pekárenských výrobkoch ako U Kalendů. To je vždy zásah do čierneho. A keď sme už boli tu, vyskúšali sme kávu aj v nárožnej kaviarni I Need Coffee, ktorú registrujem už veľmi dlho, ale zatiaľ sa nám do nej nepodarilo dostať. Ide o typ kaviarne, kde nemáte striktne oddelený priestor baru od zvyšku miestnosti a káva sa pije pozdĺž stien s oknami s výhľadmi do ulice. I Need Coffee pôsobí skôr ako coffee shop a presne v duchu svojho názvu, ako stanica prvej pomoci, keď potrebujete kávu.
Ale to som sa trochu zatúlala, späť do Vršovíc! Čo nové sme v tejto lokalite objavili? Hneď na úvod sme na Krymskej skočili na obed do bistra Ansámbl a vyskladali si z obedovej ponuky celkom dobré kombo. Zaujal ma vizuálne netradičný vývar s rezancami, do fialova zafarbený od fialovej mrkvy. Za mňa príjemné osvieženie, vítam akýkoľvek podobný, osobný vklad kuchára, odklon a invenciu pri varení známych jedál. Burger s trhaným bravčovým a hranolkami bol, naopak, úplne štandardný a stávkou na istotu. Najviac ma však potešila cícerová šakšuka s množstvom zelených byliniek, korenín a hĺbkou chutí, čo je pre niekoho, kto nemá práve chuť na mäso, vždy radosť. Sem sa ešte určite niekedy vrátime na večerné menu.
Tešili sme sa celý čas, že si pôjdeme zaspomínať do obľúbených kaviarní Cafe Jen, Tvoje máma či Botanica Coffee Truck, ale aj otestovať nové prevádzky. Hneď na rohu Moskevskej a Kodaňskej pribudla pomerne nedávno kaviareň The Flat Cafe so silným britským charakterom. Káva od londýnskej pražiarne Square Mile, nadupané raňajky full English breakfast, monštrózne, ale ľahulinké lievance a kakao s marshmallows, všetko tu majú. A na toalety pôjdete ako do nejakého speakeasy baru cez skriňu. Alebo ako Alica cez zrkadlo? Veď, posúďte sami.
O kúsok nižšie na Francouzskej ulici sme konečne navštívili aj kaviareň pražiarne Coffee Source. Duchom mlado pôsobiaca kaviareň, ktorá sa rada baví a hrá, plná svetla a sviežej zelene, vtipných doplnkov, s dobrou kávou a kvalitným pečivom, je sen snáď každého kávičkára, ktorý v okolí býva alebo pracuje. Na raňajky, stretnutia, online prácu či večer na drinky s priateľmi a na bujaré sezónne párty ako stvorená. A keď si budete chcieť zobrať kávu so sebou a nejaké občerstvenie do Bezručových sadov, tak odtiaľto je to ideál.
Ale viete, kde sme mali najlepšiu kávu vo Vršoviaciach? A vôbec asi najlepšie espresso v Prahe? Najzapamätateľnejšie? V novom Typika Espresso Bare na Kodaňskej. Prekrásnej nárožnej kaviarni s čistým dizajnom a minimalistickým, ale pôsobivým interiérom a príjemnou atmosférou. Ak sa vám neujde miesto vo vnútri, postojte si s kávou vonku a cíťte sa ako niekde v Lisabone či Štokholme…
Inak, túlaním sa v samom srdci Vršovíc, po ihriskách okolo skvostného funkcionalistického Kostola Sv. Václava od Josefa Gočára, nás na prvý pohľad zaujala zrekonštruovaná budova kultúrneho centra Vzlet, bývalého sokolského biografu. Okrem iného sa v nej totiž nachádza aj kaviareň s výberovou kávou a tú sme si nemohli nechať ujsť. Spojenie kina (Kino Pilotů), divadla (Vosto5), výstavného a koncertného priestoru s dobrou kávou je naša srdcovka a kvalitných priestorov, kde sa dá posedieť počas dňa, zastaviť sa a prečítať si z kultúrnych magazínov, čo je v meste nové, nie je nikdy dosť. Vzlet je perfektná vršovická zašívareň!
Ani tentoraz sme sa neobmedzovali len na potulky Vršovicami. Chodili sme krížom-krážom po celom meste po obľúbených podnikoch, pripomínali si staré časy a snažili sa v okolí hľadať aj nové miesta. Po obede vo vietnamskom bistre Cafefin na Náměstí Jiřího z Poděbrad sme, napríklad, zamierili do neďalekej kaviarne The Miners Coffee. Majú niekoľko kaviarní nielen po celej Prahe, ale dokonca aj v Barcelone. Budete tu mať pocit, že ste v nejakom západnom veľkomeste, aj baristi sú cudzinci, atmosféra multikultúrna a komunikácia v angličtine vám pôjde na jazyk akosi automaticky. Veľa sa sem chodí na kávu so sebou, trochu to tu pripomína kaviareň rýchleho občerstvenia, no miesta je tu dosť aj pre kočíky či psy a dobre sa tu sedí a pozerá na ten frmol naokolo.
A viete kam sme sa konečne vybrali? Do botanickej záhrady do Troje, do skleníka Fatamorgana. Dlho sme to odkladali. Napriek tomu, že počasie sme mali na prelome októbra a novembra priam ukážkové, ísť si prehriať kosti a nadýchnuť sa tropickej klímy bolo veľmi osviežujúce. Skleníky sú proste láska.
Na rozlúčku s Prahou sme v posledné ráno zišli dole do Nuslí na raňajky do obľúbenej Typiky na Svatoslavovej ulici. Usadiť nás všetkých ôsmich (aj napriek rezervácii) nebolo v tejto kaviarni jednoduché, ale nakoniec sa všetko dobre skončilo a raňajky v Typike boli popri raňajkách v The Flat Cafe to najlepšie, čo sme v Prahe mali. A keď sme tu už boli, nemohli sme vynechať ani pomerne novú sieť pekární s kaviarňou Zrno Zrnko, ktoré má po Prahe viacero pobočiek, ale nám sa zatiaľ do žiadnej nepodarilo dostať. Najspokojnejšia som, keď môžem odniekiaľ odchádzať domov s čerstvým chlebom a pečivom. Najlepší suvenír z ciest. Kvôli zmene chuti chleba, kvôli tomu, aby sme neprišli do úplne prázdneho bytu a nemuseli hneď zháňať chlieb a hlavne, aby sa bolo na čo tešiť domov.
Pre viac inšpirácie a tipov sledujte aj naše pražské záložky na instagrame, kde ukladáme takmer všetko, čo stojí za pozornosť, rovnako novinky, ako aj staršie a obľúbené miesta, ktoré v priebehu rokov nestrácajú svoju úroveň, ani iskru.
A ako teda dopadol súboj pražských štvrtí? Ťažko povedať. V rámci jedného roka sme bývali v Karlíne (jeseň 2021), v Dejviciach (jar 2022), na Letnej (leto 2022) a vo Vršoviciach (jeseň 2022) a keď sa nad tým zamyslím a prirátam aj staršie pobyty v Prahe, mňa osobne viac baví bežný život na ľavom brehu Vltavy, čiže všetko od Smíchova, cez Petřín, Malú Stranu, Hradčany, Dejvice, Bubeneč, až po Letnú a Holešovice. Na druhú stranu, za večerným životom, kultúrou a výdobytkami veľkomesta sme vždy chodili skôr na pravý breh, takže ťažko určiť, ktorá štvrť je (naj)lepšia. S malými deťmi by som iste išla čo najďalej od historického centra, do pokojnejších, rezidenčných štvrtí s parkmi, oborami a záhradami v pešej dostupnosti. A s priateľmi, či s partiou bez detí, by som volila asi centrálnejšie situované štvrte alebo štvrte blízko Vltavy ako Vinohrady, Smíchov, Nové Město či Karlín. Konkrétne za seba sa mi asi najviac páčilo žiť na Letnej a potom v Dejviciach. Rada by som do budúcnosti skúsila aj Holešovice, Smíchov či Vinohrady a s deťmi aj nejakú známu vilovú štvrť. Bývať s nimi môžeme naozaj kdekoľvek, lebo MHD je v Prahe pre deti do pätnásť rokov zdarma a cestovanie po Prahe do peňazí až tak nelezie. Už sa teším, keď sa budeme rozhodovať, kam pôjdeme nabudúce. Do ktorej štvrte radi chodievate vy? Kam by ste nás poslali? Kde sa vám najviac páčilo bývať?
