https://www.natanieri.sk

Tag

food trip

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Kutná Hora

Kutná Hora je presne ten typ menšieho mesta, kam sa už oplatí vypraviť na jednu noc a stráviť tzv. „quality time“ bez kompromisov. K Znojmu, Mikulovu či Litomyšlu nám tak do zbierky obľúbených mini destinácií pribudlo ďalšie miesto, ktoré má z nášho pohľadu všetko. Spektakulárne historické pamiatky, kvalitný verejný priestor, relevantné kultúrne stánky a v neposlednom rade dobré gastro. Pokojná malomestská atmosféra a turistov tak akurát zaručí, že si tu oddýchnete od stresu z veľkého mesta, ale stále budete mať pocit, že ste na výnimočnom mieste a za odmenu.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Do Bruselu? A čo tam? Veď tam nič nie je…

Nepopieram, Brusel je náročný. Oriešok nájsť ten správny kľúč, ako naňho. Nepoznám nikoho, kto by Brusel miloval, zato tých, čo majú s Bruselom problém, sú zástupy. Nechcela som sa však nimi nechať ovplyvniť, a hlavne situácia bola iná. Po dlhej dobe sme nešli na prieskumnú cestu, ale na návštevu k priateľom. Nemohli sme teda, ako zvyčajne na cestách, ráno vypadnúť z bytu a vrátiť sa neskoro v noci len prespať. V Bruseli sme sa stretli tri páry kamarátov, chceli sme si po rokoch sociálnej izolácie užiť aj spoločný čas offline. Už som aj zabudla, aké príjemné je byť u niekoho na návšteve. Že vás príde vyzdvihnúť na stanicu, požičia dobíjacie kartičky na verejnú dopravu a ušetrí čas, ktorý by sme zabili študovaním metra a cesty. A čo si budeme, najlepšie jedlo, aké sme v Bruseli jedli, bolo to, čo nám pripravili naši zlatí kamaráti doma. Najlepšie slávky, parmigiana a brownies, nech žijú najlepší hostitelia!

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Florencia a moja súkromná renesancia

Keď muž naznačoval, že chce ísť na Veľkú noc do Toskánska, prešla som to mlčaním. Dobre, to prežijem. Keď ale ďalej rozvíjal myšlienku, že do Florencie ani nemusíme chodiť, že tam bude strašne veľa ľudí, stopla som ho hneď v úvode. Ak mám ísť do Toskánska, tak si aspoň splním jeden veľký sen, lebo ak nič iné, do galérie Uffizi musím bezpodmienečne ísť. Vtedy som ešte operovala s tým, že Toskánsko bude jednorazová záležitosť. Teraz, a nikdy viac. Cha!

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Vršovice 2022

Nápad ubytovať sa na jeseň v Prahe vo Vršoviciach bol môj. Chcela som ísť späť do štvrte, kde sme pred rokmi bývali pomerne často a osviežiť deťom spomienky na miesta, kde sme trávili veľa času. Ide o pokojnú rezidenčnú štvrť, ktorá sa veľmi podobá vychyteným Vinohradom, len nie je natoľko rušná a vyťažená a ani turisti sem toľko nechodia. Ide aj o strategicky výhodnú polohu, ak chcete mať na dosah juhovýchod mesta. Naši priatelia sa ubytovali o niečo južnejšie na pomedzí Vršovíc a Nuslí, tak sme pobehali aj časť Nuslí a dokonca sme odtiaľ aj na večeru do Dianu išli pešo.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohybe

Nebo nad (naším) Berlínom

Dnes posledný post o našich 4 dňoch v Berlíne. Okom kamery. Hoci Berlín nie je na pohľad krásne mesto. Berlín nie je Barcelona, elegantná a noblesná. Neskáče tu na vás krása na každom rohu, netají sa vám dych z romantických zákutí a širokých bulvárov. Práve naopak. Berlín musíte vnímať estetikou škaredosti. Hľadať krásu v nespočetných odtieňoch šedej a čiernej. V Berlíne nie je krása zadarmo, namakáte sa, kým dáku objavíte. Ale v tom som už vycvičená z Bratislavy, to mi už celkom ide. Hľadať hrozienka v koláči.

Pokračovanie...