https://www.natanieri.sk

Tag

food trip

v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Vršovice 2022

Nápad ubytovať sa na jeseň v Prahe vo Vršoviciach bol môj. Chcela som ísť späť do štvrte, kde sme pred rokmi bývali pomerne často a osviežiť deťom spomienky na miesta, kde sme trávili veľa času. Ide o pokojnú rezidenčnú štvrť, ktorá sa veľmi podobá vychyteným Vinohradom, len nie je natoľko rušná a vyťažená a ani turisti sem toľko nechodia. Ide aj o strategicky výhodnú polohu, ak chcete mať na dosah juhovýchod mesta. Naši priatelia sa ubytovali o niečo južnejšie na pomedzí Vršovíc a Nuslí, tak sme pobehali aj časť Nuslí a dokonca sme odtiaľ aj na večeru do Dianu išli pešo.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohybe

Nebo nad (naším) Berlínom

Dnes posledný post o našich 4 dňoch v Berlíne. Okom kamery. Hoci Berlín nie je na pohľad krásne mesto. Berlín nie je Barcelona, elegantná a noblesná. Neskáče tu na vás krása na každom rohu, netají sa vám dych z romantických zákutí a širokých bulvárov. Práve naopak. Berlín musíte vnímať estetikou škaredosti. Hľadať krásu v nespočetných odtieňoch šedej a čiernej. V Berlíne nie je krása zadarmo, namakáte sa, kým dáku objavíte. Ale v tom som už vycvičená z Bratislavy, to mi už celkom ide. Hľadať hrozienka v koláči.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Ako sa zobúdzať v Berlíne

Ako sa budete prebúdzať v Berlíne, bude záležať od lokality a kvality tesnenia okien vašej izby. S takým náročným itinerárom, ako som mala pripravený ja, som veľa nešpekulovala a bookla hotel Mani v Mitte na rušnej Torstrasse. Dostatočne uspokojil naše nároky na komfort i estetično, mal odhlučnené izby a bol v správnej lokalite. Veď uznajte, kávičkári, mať The Barn za rohom, nie je vôbec zlé. O ostatných (gastro) lákadlách v okolí ani nehovoriac – magická Auguststrasse! A U-bahn pri hoteli sa tiež hodí, ak máte na Berlín našliapnuté, ako my.

Pokračovanie...
v cudzine

Street Food – Berlin style

Street food ma stále baví. Až tak, že som ochotná kvôli nemu cestovať až do Berlína a v zlom počasí znášať čiastočnú nepohodu po tržniciach, halách a uliciach. Na pouličnom jedle ma láka práve jeho socio-kultúrny a komunitný rozmer, lebo z vysedávania v sterilných reštauráciách sa toho veľa o meste nedozviete – Praha ako Berlín. Na street food idem s cieľom dostať sa bližšie k ľuďom, ktorí jedlo ponúkajú a sledovať tých, ktorí ho konzumujú. Byť pri tom, čo tam medzi ľuďmi vzniká, je najlepší suvenír, ktorý si domov môžete odniesť.

Pokračovanie...