https://www.natanieri.sk

Tag

kaviarne s výberovou kávou

v cudzine, v šálke

Ako chutí káva v Malage

Keď sa pozriete na mapu kaviarní s výberovou kávou v Malage, zistíte, že sa takmer všetky vyskytujú v širšom centre mesta, kde sa pohybujú turisti. Mohlo by sa zdať, že sú tam kvôli nim (čo je vlastne celkom sympatické). Ale možno je to tak, že domáce obyvateľstvo si na výberovú kávu nepotrpí, alebo za ňou chodí do centra, podobne ako my v Bratislave. Bola som preto zvedavá, čo zistíme a aká je kávová kultúra v Malage. Dobrou správou je, že kaviarní s výberovou kávou je v Malage dosť a káva v nich je veľmi fajn. Kávičkovanie v Malage si určite užijete.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Návrat krakovský

Po štyroch rokoch sme boli aj v Tatrách, čo znamenalo, že sme išli opäť do Krakova. Cesta z Tatranskej Javoriny do Krakova dnes trvá o dvadsať minút menej, ako pred kovidom. Poliaci o hodný kus potiahli diaľnicu do Tatier a som presvedčená, že o pár rokov to bude už len príjemná hodinka a dačo. Ďalším pozitívom bola atmosféra v Krakove. Trochu som sa obávala, či nebude v Krakove po rokoch kríz a ukrajinskej vojny napätie, ale boli sme príjemne prekvapení. Zdalo sa mi, že je mesto krajšie a upravenejšie, ako naposledy, no mohlo to byť aj tým, že nám tentoraz vyšlo počasie.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Letné rituály

Ako som písala minule, niektoré želania či predsavzatia sa plnia rýchlejšie, k iným sa dopracovávame pomalšie. Kvôli covidu a obmedzeniam v cestovaní do vzdialenejších destinácií, sme mali konečne čas pravidelne navštevovať Prahu, dobehnúť všetko zameškané a zostať „v obraze“. Už druhý rok sa nám darí tráviť s deťmi časť letných prázdnin v Prahe, čím vznikla ďalšia naša rodinná tradícia. Rituál. Deti si rok čo rok osviežujú povedomie o Prahe a my sa zas viac a viac orientujeme v meste. Po dvoch rokoch sme sa opäť rozhodli bývať v Karlíne. Zájsť do všetkých obľúbených podnikov a navštíviť tie, ktoré sme minule nestihli. Potvrdilo sa nám, že Karlín je skrátka skvelé miesto pre život. Ak nechcete, nemusíte z neho vystrčiť nos aj niekoľko dní a v pešej dostupnosti máte úžasné miesta nielen z gastra, ale aj na trávenie voľného času, prechádzky či pamiatky.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Berlínska kávová nostalgia

Najviac som sa do Berlína tešila na kávičkovanie. Niektoré kaviarne s výberovou kávou spred siedmich rokov zanikli, veľa ich, samozrejme, odvtedy vzniklo a bola som zvedavá, kam sa celkovo berlínska kávová kultúra posunula a či je niečím špecifická. Či tu majú nejaký zvláštny kávový rituál, či pijú netradičné kávové nápoje, alebo či zvyknú jesť ku káve nejaký špeciálny koláč. Zistila som však, že ten posun nie je nijako zásadný a berlínska káva sa ničím nevymyká európskemu štandardu a oproti, trebárs, Barcelone sa mi zdala menej výrazná a zapamätateľná. Dokonca si myslím, že Berlín strčí do vrecka aj Praha, čo sa kreativity a odvážnosti týka. V káve sa dnes Berlín skrátka drží pri zemi.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Hamburské druhé šance

Hamburgom síce pokračovala moja júlová séria splnených životných prianí, ale ako vždy, nešlo všetko hladko. Prišli aj veľké sklamania. Nielen z celkového dojmu z mesta, z jeho pomerne nízkej úrovne gastronómie, ale aj zo smoly, ktorá sa nám lepila na päty v kultúrnych stánkoch.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Kutná Hora

Kutná Hora je presne ten typ menšieho mesta, kam sa už oplatí vypraviť na jednu noc a stráviť tzv. „quality time“ bez kompromisov. K Znojmu, Mikulovu či Litomyšlu nám tak do zbierky obľúbených mini destinácií pribudlo ďalšie miesto, ktoré má z nášho pohľadu všetko. Spektakulárne historické pamiatky, kvalitný verejný priestor, relevantné kultúrne stánky a v neposlednom rade dobré gastro. Pokojná malomestská atmosféra a turistov tak akurát zaručí, že si tu oddýchnete od stresu z veľkého mesta, ale stále budete mať pocit, že ste na výnimočnom mieste a za odmenu.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Mesiac splnených prianí

Milujem tie júlové resety, keď sa ráno prebúdzam s pocitom, že neviem, kde som a musím otvoriť oči, aby som to zistila. Naplánujem júl vždy úplne na doraz, veľa cestovania, veľa cestovania bez detí, veľa presunov, veľa zážitkov. Nepopieram, občas je to naozaj náročné, ale výborne si tým prečistím hlavu a úplne sa preprogramujem. Nepotrebujem oddychovať ničnerobením, potrebujem úplne iný spôsob bytia, iné návyky, zapojiť v mozgu úplne iné obvody. Trochu neistoty, nepohodlia, pochybností a pár krokov do neznáma. Učiť sa nové veci, spoznávať nové miesta, skúšať nové jedlá a robiť činnosti, ktoré som ešte nerobila.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Kávičkovanie v Belgicku

Ako mnohokrát, aj v Belgicku nás výberová káva zachránila pred čistým zúfalstvom, kam sa ísť rýchlo najesť, napiť a osviežiť, keď nemáme plán A. Tak ako Taliansko, ani Belgicko nie je žiadna super gastro destinácia, hľadať tu reštauráciu so zmysluplným vareným jedlom či kuchárov s invenciou, je ako hľadať ihlu v kope sena a povesť belgickej gastronómie, rovnako ako tej talianskej, zachraňovali len skvelé ingrediencie a kvalitné produkty. Na kaviarňach s výberovou kávou je však dobré to, že sa o vás postarajú po celý deň. Niektoré ponúkajú raňajky, iné cez obed jednoduché menu, popoludní situáciu často zachránia sendviče či koláče a mnohé kaviarne sa večer premieňajú na (vínne, koktejlové či gastro) bary. Ak si v niektorej krajine či meste neviete rady, kam zájsť, skúste si vyhľadať najbližšiu kaviareň s výberovou kávou. A väčšinou sa za ňou oplatí cestovať aj ďaleko. Komunity z tejto branže sa potom držte ako kliešť, vedia totiž často dobre poradiť, kam ďalej.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Talianska káva

S kávou je to v Taliansku prekérne. Poriadnu kávu som začala piť až s nástupom výberovej kávy a tak ma vlna ospevovanej „talianskej“ kávy minula. Registrujem momentálnu diskusiu, či je talianska káva naozaj taká dobrá, ako sa tvrdí, alebo je to len mýtus. Vnímam ju ale podobne ako iné podobné gastro vojny, v ktorých sa sporia tradicionalisti a modernisti. Aj v prípade talianskej kávy ide viac o spoločenskú záležitosť, ako o samotný produkt. Pitie kávy je v Taliansku natoľko inštitucionalizované, že sa nedá len tak zmeniť. Je považované za kultúrne dedičstvo a podľa mňa sa zástancom talianskej kávy páči skôr samotný akt pitia kávy a s ním spojené rituály, ako káva samotná. To, že pijeme stále kvalitnejšiu kávu však nijako neohrozuje kultúru pitia kávy, práve naopak. Výberová káva nevytláča konvenčnú zo svetla reflektorov. Čím viac (rôznych skupín) ľudí kávovej kultúre prepadne, tým lepšie. Aj za cenu, že sa časť talianskej kávovej scény posunie ďalej a pitie kávy bude možno luxus, ktorý si už mnohí nebudú môcť dovoliť.

Pokračovanie...