https://www.natanieri.sk

Category

v šálke

v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Dovidenia, Beskydy, bolo to fajn!

Prvý post roku 2023 bude patriť poslednému výletu roku 2022, Vianociam v Beskydoch. Išli sme už na istotu, tešili sa na staré dobré miesta, ako aj na nové a ešte nevyskúšané. Program i itinerár sa nám oproti minulému roku tiež prakticky nezmenil, prispôsobovali sme sa len aktuálnym otváracím hodinám prevádzok, ktoré sme chceli navštíviť. Rovnako som varila len večeru na Štedrý deň a na prvý sviatok vianočný. Rovnako bolo na prvý sviatok vianočný komplet všetko pozatvárané, ale aspoň nás nemrzelo, že nám niečo uniká a s ľahkým srdcom sme mohli ísť na celodennú túru na Lysku. Horské chaty na vrchole boli totiž otvorené a varilo sa…

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v pohybe, v šálke

Čo sa inam nevošlo…

Kým sa dostanem k ostatným zápiskom z Čiech a Moravy, nesmiem zabudnúť ani na pár príjemných prekvapení mimo vychodené české a moravské chodníčky. Rok sa nesmie skončiť bez nich, lebo žiadna pozitívna skúsenosť by nemala ostať bez povšimnutia, každé povzbudivé slovo je dnes v gastre dôležité. Aj malý report môže zasiahnuť tam, kde to najviac treba.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Viedeň na trikrát

Pri bilancovaní roku ešte ostanem v Rakúsku, lepšie povedané vo Viedni. Vo Viedni sme boli tento rok dokopy trikrát, čo je málo, ale o to viac mi tie tri návštevy boli vzácne a po každej som si hovorila, že musím chodiť častejšie. Stále mám niekde vzadu v hlave, že na Viedeň bude času dosť, keď už na iné nebude. Naozaj ju vnímam ako vzdialenú mestskú časť, lebo sadnúť v Petržalke na vlak a za hodinu byť už niekde vo viedenskom metre, je porovnateľné so životom v Seoule či New Yorku. Len my tu v Strednej Európe nie sme zvyknutí na takú mierku životného priestoru a nevyužívame možnosť dostatočne rozprestrieť krídla a byť viac Európanmi ako Slovákmi.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Do Osla

Long story short, tohtoročnú letnú dovolenku sme strávili v Osle. Nič nebolo plánované, rozhodnutie padlo na poslednú chvíľu a doteraz nevieme uveriť, ako dobre nám tam bolo. Ja osobne som taký dobrý zážitok naozaj nečakala. V Osle som bola pred dvadsiatimi dvomi rokmi a mesto som nespoznala. Posun, aký toto nenápadné mesto prekonalo, je obdivuhodný.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Hradec či Pardubice?

Už minulý rok, keď sme sa v Litomyšli pýtali, kam sa máme ísť najesť, sa medzi miestnymi rozprúdila debata, kde je lepšie jedlo, či v Pardubiciach alebo v Hradci Králové. Nedozvedeli sme sa ale jednoznačnú odpoveď. Potom sme si na jeseň napozerali aj krátke video medailóny Kudy, foodie? Lukáša Hejlíka a z nich nám vychádzali lepšie Pardubice. Preto sme boli zvedaví, či to tak bude aj v reáli. Presvedčiť sme sa o tom mali nasledujúce leto…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Orličky

Rovnaký scenár, rovnaké obsadenie, trochu iné kulisy. Už to možno bude nová tradícia, prvého júla ráno odprevadiť deti do tábora a hurá, do hôr! Ani ony sa na prvý deň prázdnin netešia viac ako ja! Po minuloročných Jeseníkoch sme sa posunuli viac na západ do Orlických hôr a zakotvili na päť nocí priamo v Deštnom, centrálnej obci Orličiek. Ušli sme z bratislavských horúčav do príjemných dvadsať stupňov cez deň, s osviežujúcimi búrkami cez noc a šťavnato zelenými scenériami bez ľudí a hluku. Už sme to tak potrebovali…

Pokračovanie...