Tag

Praha

v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Pražské rána, káva a croissanty

Praha tento rok vôbec nebola v pláne. Do leta sme kvôli pracovno-školskému vyťaženiu nič nezvládali, leto sa nám beznádejne naplnilo inými destináciami a s jeseňou som po pravde už ani nerátala. Keď sa však blížili jesenné prázdniny a nič zásadné sa nedialo, rýchlo sme sa zariadili. Päť dní v Prahe, nič lepšie sa nám nemohlo stať. Nabiť sa energiou z krásneho mesta, výborného jedla, kávy, inšpiratívnych priestorov a ľudí, sa v dnešných časoch musí.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

No sugar, no wifi, no cash

Bola som ohromená, koľko nových kaviarní sme v Prahe nakoniec navštívili. Vtedy, keď sme tam boli, som s výletom vôbec nebola spokojná. Išla som do Prahy unavená, bez energie, mala som pocit, že som sa nestihla dostatočne pripraviť, unikajú mi súvislosti, nebolo dobré počasie a celkovo som mala pocit, že je viac toho, čo nám uniká, ako toho, čo sme zažili. S odstupom času (a po koronakríze) som si prezerala fotky s úžasom a zistila, že to vôbec nebolo také zlé.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Stretne sa gado gado, ramen a kantonská kačka v Prahe

A nie je to vtip, lebo nielen česká gastronómia v Prahe zažíva renesanciu. Do veľkomiest chodíme skôr za exotickejším jedlom, ale je to často dilema – miestna kuchyňa či cudzokrajná? Poviete si, prečo mám ísť v Berlíne na ramen a v New Yorku na thajské jedlo? Jednak miestna kuchyňa nemusí byť vždy náležite rozvinutá, ale väčšinou sú svetové metropoly tak etnicky a kultúrne pomiešané, že ťažko hovoriť o jednej miestnej gastronómii.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

České gastronomické obrodenie – od cenových skupín ku gastro skupinám a späť

Do Prahy sme dlho chodili najmä kvôli káve, pričom sme vždy vyskúšali aj nejakú jednu-dve vydarené reštaurácie, ktoré boli skôr exotickej proveniencie. Tentoraz ma však prekvapilo, koľko vzniklo v poslednom období nových podnikov s českou kuchyňou. Úplné národné obrodenie! Ale čo ma obzvlášť potešilo, že sa v nich nadväzuje na niekdajšiu tradíciu stravovania v podnikoch nižších cenových skupín z čias Československa. Skrátka a dobre, stále vravím, že u nás ľudia nie sú zvyknutí chodiť do reštaurácií, neboli na to naučení. Stravovali sa (okrem závodných jedální a podnikových kantín) v rôznych pohostinstvách, staničných bufetoch, jedálňach u mäsiara, v rybárňach, pipi griloch, snack baroch, mliečnych baroch a lahôdkach. Desiatové polievky, majonézové šaláty, chlebíčky, krčmové hotovky, farebné malinovky a pivo. Či sa nám to páči, alebo nie, toto je naša kultúra, toto sme my. Stačí si spomenúť na film Dědictví a scénu z oslavy v luxusnej reštaurácii. „To je vůl, kaviárové tousty…!“

Pokračovanie...