https://www.natanieri.sk

Tag

remeselné pekárne

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Rok Brna

Posledný príspevok uplynulej sezóny zvyknem vždy venovať niečomu výnimočnému, niečomu, čo na mňa urobilo najväčší dojem a čo vo mne najviac ostalo. Prísľub, že je stále sa na čo tešiť a že to tu nie je až taká tragédia. Tentoraz to nie je konkrétny podnik, ani žiadna iniciatíva či konkrétny kolektív ľudí, ale mesto. Brno. Najväčšia radosť v tejto neradostnej dobe. Počítala som to, za minulý rok som bola v Brne až desaťkrát. S mužom, s priateľmi, sama s deťmi, na otočku po práci, na jeden deň, na jednu noc, na predĺžený víkend, cez letné prázdniny, dvakrát tesne pred Vianocami…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Vršovice 2022

Nápad ubytovať sa na jeseň v Prahe vo Vršoviciach bol môj. Chcela som ísť späť do štvrte, kde sme pred rokmi bývali pomerne často a osviežiť deťom spomienky na miesta, kde sme trávili veľa času. Ide o pokojnú rezidenčnú štvrť, ktorá sa veľmi podobá vychyteným Vinohradom, len nie je natoľko rušná a vyťažená a ani turisti sem toľko nechodia. Ide aj o strategicky výhodnú polohu, ak chcete mať na dosah juhovýchod mesta. Naši priatelia sa ubytovali o niečo južnejšie na pomedzí Vršovíc a Nuslí, tak sme pobehali aj časť Nuslí a dokonca sme odtiaľ aj na večeru do Dianu išli pešo.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Keď sa vás druhá vlna opýta…

Na čo ste využili dva letné mesiace relatívnej voľnosti a slobody? My sme volili kompromis, čiastočne sme boli doma (na letnom sídle), ale aj kúsok za hranicami, kde to takisto považujeme za svoje „doma“. Od Valašska cez Pálavu, Weinviertel, Kamptal až po Nojzík sme si prešli všetky naše obľúbené miesta, aby sme sa presvedčili, že nikam neodišli, stále sú tu a život ide ďalej.

Pokračovanie...