Tag

Česká republika

v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Orličky

Rovnaký scenár, rovnaké obsadenie, trochu iné kulisy. Už to možno bude nová tradícia, prvého júla ráno odprevadiť deti do tábora a hurá, do hôr! Ani ony sa na prvý deň prázdnin netešia viac ako ja! Po minuloročných Jeseníkoch sme sa posunuli viac na západ do Orlických hôr a zakotvili na päť nocí priamo v Deštnom, centrálnej obci Orličiek. Ušli sme z bratislavských horúčav do príjemných dvadsať stupňov cez deň, s osviežujúcimi búrkami cez noc a šťavnato zelenými scenériami bez ľudí a hluku. Už sme to tak potrebovali…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Pražské rána, káva a croissanty

Praha tento rok vôbec nebola v pláne. Do leta sme kvôli pracovno-školskému vyťaženiu nič nezvládali, leto sa nám beznádejne naplnilo inými destináciami a s jeseňou som po pravde už ani nerátala. Keď sa však blížili jesenné prázdniny a nič zásadné sa nedialo, rýchlo sme sa zariadili. Päť dní v Prahe, nič lepšie sa nám nemohlo stať. Nabiť sa energiou z krásneho mesta, výborného jedla, kávy, inšpiratívnych priestorov a ľudí, sa v dnešných časoch musí.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Jeseníky I

Pôvodne to mala byť expedícia „Od Pradědu po Ještěd“. Vymyslela som si ju minulý rok počas pandémie ako záložný plán, ak by sa nedalo nikam inam cestovať. Prebádať toto tajomné severné pohraničie Čiech a Moravy som chcela už od čias, keď som sa o ňom učila ako decko na vlastivede – Zemská brána, Králický Sněžník, Karlova Studánka… Z expedície ako takej zišlo, ale práca na itinerári nevyšla nazmar. Operatívne som po ňom siahla, keď sme rozmýšľali, čo s voľným časom, keď mali byť deti v tábore. Voľba padla na nenápadné, skromné Jeseníky. Predpokladám, že drvivá väčšina z vás netuší, že niečo také, ako Jeseníky existuje. A že ani sami Česi by si Jeseníky na letnú dovolenku nevybrali. Hraničnú oblasť na pomedzí poľského a českého Sliezska, východných Čiech a severnej Moravy s pohorím Nízkeho a Hrubého Jeseníka, tzv. Východné Sudety. Ja mám ale tieto drsné kraje a jazykovo-kultúrne mixy rada a rada sa nimi nechávam vyviesť z komfortnej zóny. Skvelý tréning tolerancie spolunažívania a scitlivovania na inakosť. A prečo práve Jeseníky? Lebo Šumperk, lebo Pikola

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Južný ťah

Je to náš najbližší sused a spriaznená duša. Južná Morava. Do hodiny sme tu autom z Bratislavy. Príjemne málo na to, aby sme tu mohli stráviť celý, plnohodnotný deň, prísť na otočku na kávu, víkendové raňajky alebo výlet. O Pálave a Mikulove som už písala, viete, že je to naša srdcovka a stávka na istotu. Ale Juhomoravský kraj nie je len Pálava, je tu najmenší český národný park Podyjí, je tu UNESCO Lednicko-valtický areál, Baťov kanál, rozprávkové zámky a jaskyne (Moravský kras) a, samozrejme, Brno. Plus víno, živý folklór, tradície, skanzeny a cenné archeologické náleziská. Neskutočný mix toho, čo nás láka, čo máme na dosah a kam ideme vždy, keď potrebujeme „vypadnúť“.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Hlad po dobrej architektúre

Keď si spomeniem na prázdniny a zážitky z dovolenky na Morave, zdá sa mi to všetko ako krásny sen, ktorý sa mi počas pandémie prisnil. Trochu ma aj mrzí, že sa teraz nemôžete len tak vybrať na víkend do Zlína alebo do Luhačovíc a pozrieť sa na miesta, o ktorých tu dnes budem písať, ale možno o to viac si ich potom vychutnáte a oceníte. Berte preto tento (a každý ďalší) text ako vklad v banke, pre ktorý si v lepších časoch prídete.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

No sugar, no wifi, no cash

Bola som ohromená, koľko nových kaviarní sme v Prahe nakoniec navštívili. Vtedy, keď sme tam boli, som s výletom vôbec nebola spokojná. Išla som do Prahy unavená, bez energie, mala som pocit, že som sa nestihla dostatočne pripraviť, unikajú mi súvislosti, nebolo dobré počasie a celkovo som mala pocit, že je viac toho, čo nám uniká, ako toho, čo sme zažili. S odstupom času (a po koronakríze) som si prezerala fotky s úžasom a zistila, že to vôbec nebolo také zlé.

Pokračovanie...