Category

v záhrade

v cudzine, v kuchyni, v záhrade

Piknikujeme o dušu

Jar je k nám tento rok neuveriteľne láskavá, počasie nám už pekné dva mesiace praje a tak som si povedala, že vyťažíme zo sezóny maximum. Že budeme veľa jesť vonku na vzduchu, veľa piknikovať a veľa kempovať. Tento rok sme si navyše začali výlety spestrovať aj geocachingom, aby sme deti motivovali objavovať nové miesta aj inak, než len jedlom na odpočívadlách, aj keď na tom asi nie je nič zlé.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Hity leta 2017

Tak ako má letné varenie z vlastnej úrody svoje nesporné výhody („ráno vojdem do záhrady a hneď viem, čo budem variť“), má aj svoje nevýhody, najmä ak máte nadúrodu („tento víkend nie, robíme lečo, kečup, čalamádu…“). Kľučkujete medzi padajúcimi slivkami, prezretými paradajkami a zostarnutými kalerábmi. Celý rok sa teším, ako budem variť zo všetkej tej čerstvej zeleniny a ovocia, ale v konečnom dôsledku len „skrmujeme“ prebytky a zvyšky. Paradoxy záhradkára – toho, čo by sme chceli, je vždy málo a čoho je až-až, na to už nemáme chuť.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Baklažány s baklažánmi jesť

To je moja pranostika uplynulého leta. Ak je dobré leto, budeš baklažány s baklažánmi jesť. Nie každý rok sa totiž baklažánom darí. A nie každý rok mám na ne chuť. Alebo inšpiráciu. Niekedy ledva jedno poriadne baklažánové jedlo za celú sezónu uvarím. Tento rok bolo baklažánov tak akurát, ale boli nádherné a od začiatku som ich mala v merku. Dokonca sa mužovi podarilo na balkóne dopestovať aj jeden thajský baklažán. Zatiaľ ako dekoráciu, nezjedli sme ho.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Letné mrazenie

Ďalšie leto je tu. Vždy to toľko trvá, kým sa začne. Kým prídu prvé reďkovky, šaláty, jahody, kým sa rok nepreklopí do svojej druhej polovice a nespustí sa lavína ovocia, zeleniny, cestovania, prázdnin, letných podujatí, návštev, osláv, dlhých večerov a krátkych nocí. Jahody striedajú čerešne a višne, hrášok uhorky a papriky, všetko sa to naraz valí jedno cez druhé a človek nevie, čo skôr. Každý rok sa stane, že na niečo nevyjde krok. Na pikantný ríbezľový džem (na zliepanie lineckého!), na sušené marhule, čili omáčku, slivkovú čokoládu…

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Na rozlúčku s prázdninami

Už štvrtý rok sa pokúšame vypestovať bôb. Nie je to jednoduché. A pritom bol bôb kedysi bežnou plodinou. Lacnou a dostupnou pre všetkých (chudobných). O to viac ma prekvapuje, aký je bôb náročný. Prvý rok ani nestihol dozrieť, celé rastliny zhnili. Na ďalší rok dozrel, ale zo strachu, že zhnije, som ho obrala a spracovala ešte za čerstva na šalát. (Vylúskať fazuľky, povariť, stiahnuť z nich šupky a zmiešať s mätou, fetou a citrónovým dresingom.) Minulý rok ho bolo len za hrsť a aj ten mi prihorel pri varení(!). Až tento rok sa bôb vydaril, dozrel, stihol sa aj vysušiť (že či, v tom suchu a horúčavách) a pozbierali sme za misku suchého bôbu.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Planéta rastlín

Ja viem, zase tá moja obsesia zeleninou, ale nedá mi inak. Konečne je leto a zeleninová sezóna v plnom prúde. A určite nie je náhoda, že je zelenina témou číslo jeden aj v najnovších kuchárskych knižkách a časopisoch. Veľa zaujímavého materiálu a inšpirácie nájdete napr. u April Bloomfieldovej a jej A Girl and Her Greens. No a najnovšie číslo Lucky Peach s témou The Plant Kingdom je ako z inej planéty. (Z 10-stranového článku o citrusoch mi spadla sánka. Niektoré pasáže som musela čítať viackrát, aby som uverila.)

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Zele-renesancia

Podľa Ottolenghiho receptov varím asi najradšej. Veľmi mi jeho jedlo chutí a z jeho receptov som sa najviac naučila ako dochucovať, ako „vystavať“ jedlo, vrstviť textúry a chute. Ottolenghi je mág. (Ja osobne rozdeľujem kuchárov na remeselníkov a umelcov. Ottolenghi je samostatná kategória.) Myslím si, že má absolútny zmysel pre chuť. Zatiaľ sa mi ani raz nestalo, že by som podľa neho niečo uvarila a povedala si „hm, nič moc“. Vždy je to chuťovo dotiahnuté do konca, komplexné a zaujímavé. Keď veľa čítam Nigellu, začnem aliterovať, keď často varím podľa Ottolenghiho, všade pridávam citrónovú šťavu či melasu z granátových jabĺk na kvantá. Alebo škoricu, jogurt, sušenú mätu… Už pomaly prichádzam na tie jeho grify, viete?

Pokračovanie...