Archív: v záhrade

Baklažány s baklažánmi jesť

To je moja pranostika uplynulého leta. Ak je dobré leto, budeš baklažány s baklažánmi jesť. Nie každý rok sa totiž baklažánom darí. A nie každý rok mám na ne chuť. Alebo inšpiráciu. Niekedy ledva jedno poriadne baklažánové jedlo za celú sezónu uvarím. Tento rok bolo baklažánov tak akurát, ale boli nádherné a od začiatku som ich mala v merku. Dokonca sa mužovi podarilo na balkóne dopestovať aj jeden thajský baklažán. Zatiaľ ako dekoráciu, nezjedli sme ho.

Pokračovanie

Letné mrazenie

Ďalšie leto je tu. Vždy to toľko trvá, kým sa začne. Kým prídu prvé reďkovky, šaláty, jahody, kým sa rok nepreklopí do svojej druhej polovice a nespustí sa lavína ovocia, zeleniny, cestovania, prázdnin, letných podujatí, návštev, osláv, dlhých večerov a krátkych nocí. Jahody striedajú čerešne a višne, hrášok uhorky a papriky, všetko sa to naraz valí jedno cez druhé a človek nevie, čo skôr. Každý rok sa stane, že na niečo nevyjde krok. Na pikantný ríbezľový džem (na zliepanie lineckého!), na sušené marhule, čili omáčku, slivkovú čokoládu…

Pokračovanie

Na rozlúčku s prázdninami

Už štvrtý rok sa pokúšame vypestovať bôb. Nie je to jednoduché. A pritom bol bôb kedysi bežnou plodinou. Lacnou a dostupnou pre všetkých (chudobných). O to viac ma prekvapuje, aký je bôb náročný. Prvý rok ani nestihol dozrieť, celé rastliny zhnili. Na ďalší rok dozrel, ale zo strachu, že zhnije, som ho obrala a spracovala ešte za čerstva na šalát. (Vylúskať fazuľky, povariť, stiahnuť z nich šupky a zmiešať s mätou, fetou a citrónovým dresingom.) Minulý rok ho bolo len za hrsť a aj ten mi prihorel pri varení(!). Až tento rok sa bôb vydaril, dozrel, stihol sa aj vysušiť (že či, v tom suchu a horúčavách) a pozbierali sme za misku suchého bôbu.

Pokračovanie

Planéta rastlín

Ja viem, zase tá moja obsesia zeleninou, ale nedá mi inak. Konečne je leto a zeleninová sezóna v plnom prúde. A určite nie je náhoda, že je zelenina témou číslo jeden aj v najnovších kuchárskych knižkách a časopisoch. Veľa zaujímavého materiálu a inšpirácie nájdete napr. u April Bloomfieldovej a jej A Girl and Her Greens. No a najnovšie číslo Lucky Peach s témou The Plant Kingdom je ako z inej planéty. (Z 10-stranového článku o citrusoch mi spadla sánka. Niektoré pasáže som musela čítať viackrát, aby som uverila.)

Pokračovanie

Zele-renesancia

Podľa Ottolenghiho receptov varím asi najradšej. Veľmi mi jeho jedlo chutí a z jeho receptov som sa najviac naučila ako dochucovať, ako „vystavať“ jedlo, vrstviť textúry a chute. Ottolenghi je mág. (Ja osobne rozdeľujem kuchárov na remeselníkov a umelcov. Ottolenghi je samostatná kategória.) Myslím si, že má absolútny zmysel pre chuť. Zatiaľ sa mi ani raz nestalo, že by som podľa neho niečo uvarila a povedala si „hm, nič moc“. Vždy je to chuťovo dotiahnuté do konca, komplexné a zaujímavé. Keď veľa čítam Nigellu, začnem aliterovať, keď často varím podľa Ottolenghiho, všade pridávam citrónovú šťavu či melasu z granátových jabĺk na kvantá. Alebo škoricu, jogurt, sušenú mätu… Už pomaly prichádzam na tie jeho grify, viete?

Pokračovanie

La vendemmia

Vinobranie. Hrozno obraté, biely „burčák“ vypitý. Aj keď to nebude asi najlepší ročník, hlavne, že nejaký bude. Uvidíme. Pôvodne som chcela dnešný recept robiť z muštu z pomletého červeného hrozna, ale červený mušt ma nepočkal, skočil rovno do rampáša, nestihla som ochutnať ani len burčák. Vravím, bude to zaujímavý ročník. Nakoniec som na omáčku prepasírovala pár strapcov hrozna, ktoré sme si nechali na jedenie. Je to vlastne to isté, len takto v malom o trochu prácnejšie.

Pokračovanie

Leto do zásoby

Najviac som tento rok hrdá na svoju bylinkovú záhradu. Urobila som s ňou veľké pokroky. Založila som levanduľový záhon, ázijský kútik (wasabi, thajská bazalka, vietnamská mäta) a pyšná som aj na supervoňavé ruže. Práca v bylinkovej záhrade je vlastne vždy voňavá a príjemná. Bude mi chýbať tá sloboda kedykoľvek si vybehnúť pre bazalku, vňaťku či mätu a nemusieť sa obmedzovať v množstve.

Pokračovanie