Category

v cudzine

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Ako si užiť Nojzík I

Že sme to neurobili už dávno! Odkedy som bola prvý krát pri Neziderskom jazere, som si sľubovala, že sa sem raz budeme chodiť s deťmi kúpať. Prešlo viac ako šesť rokov, kým sa tak stalo. Deťom je jedno, či sú pri mori či pri jazere, v kempe či v 5-hviezdičkovom rezorte all-inclusive, osem hodín cesty od domu, alebo len hodinu. Deťom stačí tak málo. Tento rok sme sa rozhodli z tradičnej letnej dovolenky „hory a jazerá“ vynechať hory a ostať za hranicami v Burgenlande (Hradsku), presnejšie pri „Nojzíku“. Ako často sa stáva, že kvôli vzdialenejším, exotickejším destináciám opomínate tie, ktoré máte rovno pod nosom? Vravíte si, to má čas, sem môžeme ísť hocikedy… a z hocikedy sa stane nikdy, lebo vždy je v pláne čosi naliehavejšie, atraktívnejšie.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Letná Letná

Veľmi spontánne sme sa rozhodli stráviť prvý letný víkend v Prahe. Dalo by sa povedať, že sme sa išli do Prahy odreagovať. Po náročnom období sme všetci potrebovali zmenu. Deti vítali myšlienku s nadšením, Prahu si minule obľúbili. Počasie síce nebolo úplne letné a ani tých zmrzlín sme nepojedli toľko, koľko sme plánovali, ale aj tak sme si užili dosýta. Kilometre a kilometre prechádzok po parkoch, sadoch, záhradách, rýchle presuny metrom, vyhliadkové jazdy električkami, pozorovanie života miestnych ľudí, spoznávanie rôznych štvrtí a, samozrejme, veľa dobrej kávy a jedla.

Pokračovanie...
v cudzine, v kuchyni, v záhrade

Piknikujeme o dušu

Jar je k nám tento rok neuveriteľne láskavá, počasie nám už pekné dva mesiace praje a tak som si povedala, že vyťažíme zo sezóny maximum. Že budeme veľa jesť vonku na vzduchu, veľa piknikovať a veľa kempovať. Tento rok sme si navyše začali výlety spestrovať aj geocachingom, aby sme deti motivovali objavovať nové miesta aj inak, než len jedlom na odpočívadlách, aj keď na tom asi nie je nič zlé.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

„Budapešť je najlepšie mesto na svete!“

Z úst našich fafrnkov bolo túto okrídlenú vetu počuť celkom často. Niet sa čo čudovať. V ich päť a sedemročnom svete je (prvá) jazda na ruskom kolese zážitok, ktorý takýto superlatív znesie. Okrem toho, že sme sa s mužom rozplývali blahom z úprimnej detskej radosti, sme si so smiechom museli priznať, že aj my sme si ruské koleso užili. To je totiž ďalší benefit cestovania s deťmi. Dostanete sa na miesta, ktoré by vám inak ani nenapadli. Voziť sa v novembri na ruskom kolese? (Hoci za sparnej letnej noci s fľašou bubliniek, prečo nie?) Alebo ísť do Tropicaria? Trochu som prevracala oči, keď som videla, že sa nachádza v hnusnom nákupnom centre, ale vo vnútri ma naozaj dostalo. Nepamätám si, že by som niekedy toľko stála pred akváriami a nedokázala sa od nich odtrhnúť. Toľko prekrásnych, podivuhodných a mne doteraz neznámych živočíšnych druhov pokope…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Jesenné prázdniny

Až keď vám začnú chodiť deti do školy zistíte, ako ste závislí na voľných dňoch školských prázdnin. Už si nemôžete len tak vyraziť na výlet mimo sezóny, aby ste sa vyhli davom. Už nemôžete len tak vybrať dieťa zo školy a ísť sa túlať po svete. Všetko sa zrazu začne krútiť okolo školských prázdnin a uniknúť vybukovaným letom, preplneným hotelom a predraženým atrakciám je nemožné. Tak ako aj počas uplynulých jesenných prázdnin. Mať zrazu 5 dní voľna (v kombinácii so sviatkami Všetkých svätých) nie je až taká výhra. Chcela som, aby sme niekam vypadli a vyhli sa dušičkovému šialenstvu, neskončili sme však o nič lepšie. V Mníchove, kam sme sa chceli zašiť, boli takisto jesenné prázdniny a z piatich dní voľna padli dva na víkend, dva na štátne sviatky a medzi nimi jeden pracovný deň – pondelok – už aj tak problematický deň na služby v meste.

Pokračovanie...