Archív: v šálke

Cestou necestou

Kto ešte nebol túto sezónu v Alpách, nech sa prihlási! A kto sa ešte len chystá a chce nejaké gastro tipy v Rakúsku, mám tu niečo pre vás. Niečo zo Salzburgu a Sankt Pöltenu.

Pokračovanie

Na ceste do Tatier a späť

Priznám sa, nerada cestujem po Slovensku. Desím sa toho, že sa nebudem mať kde po ceste slušne najesť a kde si dať kávu. Na bryndzové halušky v kolibe pri diaľnici ma nenahovoríte. Už len z predstavy cesty do Tatier po diaľnici mi je ťažko, nie ešte z halušiek. Veľmi mi chýba na Slovensku koncept výletných reštaurácií, ktoré by sme mohli využívať práve na tieto účely. Tešiť sa na ich návštevu rovnako ako na návštevu turistických cieľov v ich okolí… Ale! Už tretí rok používame jeden osvedčený scenár a presne na polceste (južnou trasou do Tatier) sa zastavujeme na obed buď vo Zvolene a/alebo v Banskej Bystrici. Náš scenár má len jednu chybu. Nesmie byť víkend alebo sviatok. Stojí nám to však aj za 2 dni dovolenky navyše…

Pokračovanie

Viedenská káva

Aj keď si niekedy povzdychnem, prečo to musí byť také zložité, hľadať dobrú kávu ako ihlu v kôpke sena, vlastne som rada, že to nie je až také jednoduché. Jasné, sú veľkomestá, kde môžete vkročiť do akéhokoľvek napohľad schopného podniku a dostanete slušné jedlo, aj kávu. Kde nemusíte riskovať a strácať čas rešeršovaním na internete niekoľko dní vopred, len aby ste nespadli do nejakej turistickej pasce…

Pokračovanie

Bratislavská kávová vlna 2.0

V Berlíne rastú nové kaviarne tretej vlny ako huby po daždi. Boli sme tam v apríli a už dnes by sme mohli ísť znova a za 4 dní by sme nestačili vyskúšať všetky nové podniky. Spätne nám dochádza, akú dokonalú kávu majú v Berlíne. Nepili sme tam, hádam, ani raz zlú kávu. Ale, napodiv, sa pekne vyvíja kávová scéna aj v Bratislave. Takže sme nemuseli nikam cestovať a jeseň sme si spestrili intenzívnym mapovaním novej kávy aj doma.

Pokračovanie

Viac takých miest ako je Trnava

Trnavu sme začali objavovať už minulý rok, keď sme sa tam zastavili po ceste na Inoveckú chatu. O Inoveckej chate sme vedeli, že sa tam varí zo základných, lokálnych surovín, žiadne polotovary a podobne. Strava na našich turistických chatách veru nemá dobré renomé, málokto sa vydá na túru s tým, že sa po ceste zastaví na nejaké poctivé, domáce jedlo. Preto sme to museli ísť otestovať.

Pokračovanie

Káva a púšť

Cestou do Kórey som mal medzipristátie v katarskej Dohe. Lietadlo však meškalo a nestihol som nadväzujúci nočný let do Soulu. Nasledujúci možný bol až o 24 hodín, tak som dostal vstupné víza do Kataru spolu s ubytovaním a stravou v jednom z hotelov. Trochu ma mrzelo, že do Soulu dorazím až o deň neskôr, na druhej strane som vítal, že som v krajine, kam by som sa normálne nevybral.

Pokračovanie

Coffeination

Hneď, ako som zistil, že idem do Soulu, som si znovu prečítal text Sabin Farrishovej o káve v Kórei v časopise Standart a vypísal si pár tipov na kaviarne. To bol začiatok. Niekde vzadu v hlave som cítil zvláštne mravčenie, keď som si predstavil, že už o pár dní budem možno sedieť oproti Hwang Dong Koovi z Millo Coffee Roasters a sledovať, ako pripravuje drip. Spomenutý článok v Standarte bol jediným styčným bodom medzi mnou a bohatou kórejskou kávovou scénou. Na jednej strane kvantita a výkony a na druhej absolútna kvalita a precíznosť dávali tušiť (ne)skutočné kofeínové dobrodružstvo. A realita? Tá moje predstavy ešte prekonala.

Pokračovanie