Archív: v šálke

Bedeker bratislavského kaviarenského povaľača

A zase je tu začiatok a čistý list (roka) pred nami. Mne vždy január príde ako skoré ranné vstávanie po prebdenej noci. Človek chodí ako mátoha a nevie, kde začať. A čo je najlepšie na prispaté rána? Káva. Tak si dáme kávu.

Pokračovanie

„Budapešť je najlepšie mesto na svete!“

Z úst našich fafrnkov bolo túto okrídlenú vetu počuť celkom často. Niet sa čo čudovať. V ich päť a sedemročnom svete je (prvá) jazda na ruskom kolese zážitok, ktorý takýto superlatív znesie. Okrem toho, že sme sa s mužom rozplývali blahom z úprimnej detskej radosti, sme si so smiechom museli priznať, že aj my sme si ruské koleso užili. To je totiž ďalší benefit cestovania s deťmi. Dostanete sa na miesta, ktoré by vám inak ani nenapadli. Voziť sa v novembri na ruskom kolese? (Hoci za sparnej letnej noci s fľašou bubliniek, prečo nie?) Alebo ísť do Tropicaria? Trochu som prevracala oči, keď som videla, že sa nachádza v hnusnom nákupnom centre, ale vo vnútri ma naozaj dostalo. Nepamätám si, že by som niekedy toľko stála pred akváriami a nedokázala sa od nich odtrhnúť. Toľko prekrásnych, podivuhodných a mne doteraz neznámych živočíšnych druhov pokope…

Pokračovanie

Jesenné prázdniny

Až keď vám začnú chodiť deti do školy zistíte, ako ste závislí na voľných dňoch školských prázdnin. Už si nemôžete len tak vyraziť na výlet mimo sezóny, aby ste sa vyhli davom. Už nemôžete len tak vybrať dieťa zo školy a ísť sa túlať po svete. Všetko sa zrazu začne krútiť okolo školských prázdnin a uniknúť vybukovaným letom, preplneným hotelom a predraženým atrakciám je nemožné. Tak ako aj počas uplynulých jesenných prázdnin. Mať zrazu 5 dní voľna (v kombinácii so sviatkami Všetkých svätých) nie je až taká výhra. Chcela som, aby sme niekam vypadli a vyhli sa dušičkovému šialenstvu, neskončili sme však o nič lepšie. V Mníchove, kam sme sa chceli zašiť, boli takisto jesenné prázdniny a z piatich dní voľna padli dva na víkend, dva na štátne sviatky a medzi nimi jeden pracovný deň – pondelok – už aj tak problematický deň na služby v meste.

Pokračovanie

Praha s deťmi

Ako sme tu mohli nebyť až dva roky? Pýtam sa neveriacky sama seba, keď vchádzame vlakom na hlavnú stanicu v Prahe. Veď je tu tak krásne! Hlavní nádraží… nadchýňam sa gracióznou strešnou konštrukciou haly nad perónmi, takto za denného svetla som ju, hádam, ešte nevidela…

Pokračovanie

Aj doma dobre

Do Nitry sme začali chodiť až s deťmi, keď sme si s nimi chceli spestriť pobyt na letnom sídle. Vláčikom na hrad, do Mestského parku, do kina… a vždy popri tom na zmrzlinu do Gio Caffe. Tá bola dlhé roky našou (jedinou) povinnou jazdou v Nitre, jej chýr nás vlastne do Nitry prvýkrát privial. Postupne však pribúdali nové a nové podniky a objavovali sa ďalšie možnosti, kam na občerstvenie, za nákupmi rôznych delikates či za zábavou. Tak vznikla naša „nitrianska mapa“, ktorá sa stále utešene rozrastá a na ktorej nás, zdá sa, stále čosi čaká. Nitra je pre nás esenciou teplých letných dní a tešenia sa na prázdniny s deťmi.

Pokračovanie

Ľubľana – ako sa vám páči?

V poslednom príspevku z prázdnin sa ešte vrátim k nášmu výletu do Slovinska a podelím sa o pár postrehov a inšpirácií z Ľubľany. Poznáte Ľubľanu? Ako sa vám páči?

Pokračovanie

Malé letné objavy

V lete viac ako inokedy máme čas a chuť preskúmavať okolie nášho letného sídla a objavovať tak rôzne malé, skryté poklady tejto oblasti. Na prvý pohľad by som povedala, že tu nič nie je, ale každý rok nájdeme pár miest, ktoré náš pobyt na juhozápadnom Slovensku robia ešte lepším a príjemnejším. Či už je to čaro malých, dedinských termálnych kúpalísk so symbolickým vstupným, výjazdy do okolitých dedín za ich miestnymi špecialitami a podujatiami, alebo každoročné postupné objavovanie Nitry a jej noviniek.

Pokračovanie