https://www.natanieri.sk

Tag

kam za dobrým jedlom

v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Granada na otočku

Niežeby sme sa v Malage nudili, ale od začiatku sme počítali s tým, že si jeden-dva dni ušetríme aj na nejaký výlet do okolia. Nakoniec sme sa rozhodli pre Granadu. Zrýchleným vlakom, ktorý mal po ceste len dve zastávky, sme tam boli raz-dva a to sme sa ráno nemuseli nijak náhliť. Stihli sme sa pred odchodom naraňajkovať a po návrate ešte aj navečerať v Malage. Výhodou vlaku je, že si po ceste pozriete krajinu a tá sa naozaj dramaticky zmenila. Po hodinovej ceste sme si na obzore začali všímať zasnežené vrcholy majestátneho pohoria Sierra Nevada a v uliciach Granady potom aj dopravné značenia a smerovníky na lyžiarske strediská a lanovky.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Vršovice 2022

Nápad ubytovať sa na jeseň v Prahe vo Vršoviciach bol môj. Chcela som ísť späť do štvrte, kde sme pred rokmi bývali pomerne často a osviežiť deťom spomienky na miesta, kde sme trávili veľa času. Ide o pokojnú rezidenčnú štvrť, ktorá sa veľmi podobá vychyteným Vinohradom, len nie je natoľko rušná a vyťažená a ani turisti sem toľko nechodia. Ide aj o strategicky výhodnú polohu, ak chcete mať na dosah juhovýchod mesta. Naši priatelia sa ubytovali o niečo južnejšie na pomedzí Vršovíc a Nuslí, tak sme pobehali aj časť Nuslí a dokonca sme odtiaľ aj na večeru do Dianu išli pešo.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Orličky

Rovnaký scenár, rovnaké obsadenie, trochu iné kulisy. Už to možno bude nová tradícia, prvého júla ráno odprevadiť deti do tábora a hurá, do hôr! Ani ony sa na prvý deň prázdnin netešia viac ako ja! Po minuloročných Jeseníkoch sme sa posunuli viac na západ do Orlických hôr a zakotvili na päť nocí priamo v Deštnom, centrálnej obci Orličiek. Ušli sme z bratislavských horúčav do príjemných dvadsať stupňov cez deň, s osviežujúcimi búrkami cez noc a šťavnato zelenými scenériami bez ľudí a hluku. Už sme to tak potrebovali…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Pámbů rozdal jiným městům všecku krásu

Kde sme to prestali? Aha, Olomouc a okolie… Nepoviem asi nič nové, aj tentoraz nás privábila Ostrava. Ostrava je ako magnet. Nič nemôže byť protichodnejšie, ako keď si porovnáte Ostravu a Olomouc, ale to prechádzanie z jedného extrému do druhého ma veľmi baví. Pozerám teraz na ČT dokumentárnu sériu Industrie, je fascinujúce sledovať takto spätne ex-post celý vývoj priemyselnej výroby, aj v súvislosti s našimi cestami po Sudetoch, Poľsku, Brne či Prahe. Nachádzam stále nové a nové súvislosti, trebárs pokiaľ ide o otázky ekológie počas socializmu a pod., a neprestáva ma to zaujímať. Takže späť do Ostravy a ostravsko-karvinskej uhoľnej panvy.

Pokračovanie...
v pohári, v reštaurácii, v šálke

Just Enjoy 2021!

Tak ako som prvý článok roka venovala domácej, bratislavskej scéne (a bola z roka 2020 pekne otrávená), ostanem aj posledným na Slovensku. Uzavriem blogosezónu 2020 doma a vlastne celkom optimisticky na tak uletený rok. Mne ani tak neprekáža, že sme väčšinu našich plánov nemohli zrealizovať, nevadí mi, že sme menej cestovali, menej míňali a konzumovali. Čo ma ťaží, je strata akejkoľvek perspektívy a možnosti plánovania čohokoľvek, vrátane oddychu či odmien. Neprekáža mi karanténa, ani sociálny dištanc, desí ma, že niet nič na obzore. A zima sa ešte ani nezačala.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Burgenland 2020

Ešte toto si sem musím dať. Do súkromného archívu. Zaznamenať si tohtoročný letný Burgenland, lebo bol kvôli korone vzácny a zvláštne nostalgický. Mala som potrebu ísť komplet na všetky obľúbené miesta a dosýta si ich užiť, kým sa dá. Našťastie, atmosféra bola pokojná a príjemná ako vždy, obmedzenia sme nijako zásadne nepociťovali a dokonca sme na koronu na pár dní dokázali aj zabudnúť. Tento rok sme sa rozhodli pre dôkladnejšie preskúmanie východného pobrežia Nojzíka a dobre sme urobili. Už som pomaly zabudla, aká exotická vie byť pusta.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Južný ťah

Je to náš najbližší sused a spriaznená duša. Južná Morava. Do hodiny sme tu autom z Bratislavy. Príjemne málo na to, aby sme tu mohli stráviť celý, plnohodnotný deň, prísť na otočku na kávu, víkendové raňajky alebo výlet. O Pálave a Mikulove som už písala, viete, že je to naša srdcovka a stávka na istotu. Ale Juhomoravský kraj nie je len Pálava, je tu najmenší český národný park Podyjí, je tu UNESCO Lednicko-valtický areál, Baťov kanál, rozprávkové zámky a jaskyne (Moravský kras) a, samozrejme, Brno. Plus víno, živý folklór, tradície, skanzeny a cenné archeologické náleziská. Neskutočný mix toho, čo nás láka, čo máme na dosah a kam ideme vždy, keď potrebujeme „vypadnúť“.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Hlad po dobrej architektúre

Keď si spomeniem na prázdniny a zážitky z dovolenky na Morave, zdá sa mi to všetko ako krásny sen, ktorý sa mi počas pandémie prisnil. Trochu ma aj mrzí, že sa teraz nemôžete len tak vybrať na víkend do Zlína alebo do Luhačovíc a pozrieť sa na miesta, o ktorých tu dnes budem písať, ale možno o to viac si ich potom vychutnáte a oceníte. Berte preto tento (a každý ďalší) text ako vklad v banke, pre ktorý si v lepších časoch prídete.

Pokračovanie...