https://www.natanieri.sk

Tag

cestovanie za jedlom

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Viedenské itineráre

Na konci roka 2022 som si sľúbila, že sa budem Viedni venovať viac, ale, ako to už býva, nevydalo. V minulom roku sme sa do Viedne dostali poriadne len raz, v novembri. Bolo to skvelé, ale už som si žiadne predsavzatia do roku 2024 nedávala. A dobre som urobila. Nezáväzne sa tie predstavy a plány napĺňajú oveľa lepšie a človek z nich má potom oveľa väčšiu radosť. Tvorba jednodňových viedenských itinerárov sa tak stala jednou z mála vecí, z ktorých mám v poslednej dobe radosť. Leitmotívom našich ciest sa stal Gustav Klimt a viedenská secesia a sama som prekvapená, koľko nových a netušených miest sme takto objavili.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Praha je vždy dobrý nápad

V Drážďanoch som si splnila veľa snov, odchádzala som plná zážitkov, ale najlepšie bolo, že sme sa následnej presunuli ešte na tri noci do Prahy. Klin sa klinom vybíja a ísť po intenzívnom mieste na ešte intenzívnejšie je tá najlepšia stratégia, ako nemať depresiu z návratu. Namiesto smútenia sa emocionálne úplne dorazíte a nakoniec aj celkom tešíte domov na svoj kľud a pohodlie, posteľ, kuchyňu, rituály…

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Drážďany

Pred polrokom by mi ani nenapadlo, že pôjdem do Drážďan. Vôbec to nebolo v pláne, ani v dlhodobom horizonte. No jeden dokumentárny film o výtvarnom umení všetko zmenil. A ako to tak býva, následne sa z viacerých strán zišlo niekoľko podobne objavných momentov a cesta do Drážďan na Veľkú noc sa začala rysovať. Keďže je toto primárne blog o jedle, musím hneď na úvod povedať, že kvôli jedlu do Drážďan nechoďte. Vážne. Ale ak budete mať v Drážďanoch nejaký iný cieľ, jednu-dve noci tu určite prežijete bez ujmy. Dnes to teda budú hlavne tri famózne kultúrne zážitky a pár tipov, kam popri tom na dobrú kávu, raňajky, víno a jedlo.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Granada na otočku

Niežeby sme sa v Malage nudili, ale od začiatku sme počítali s tým, že si jeden-dva dni ušetríme aj na nejaký výlet do okolia. Nakoniec sme sa rozhodli pre Granadu. Zrýchleným vlakom, ktorý mal po ceste len dve zastávky, sme tam boli raz-dva a to sme sa ráno nemuseli nijak náhliť. Stihli sme sa pred odchodom naraňajkovať a po návrate ešte aj navečerať v Malage. Výhodou vlaku je, že si po ceste pozriete krajinu a tá sa naozaj dramaticky zmenila. Po hodinovej ceste sme si na obzore začali všímať zasnežené vrcholy majestátneho pohoria Sierra Nevada a v uliciach Granady potom aj dopravné značenia a smerovníky na lyžiarske strediská a lanovky.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Ako chutí káva v Malage

Keď sa pozriete na mapu kaviarní s výberovou kávou v Malage, zistíte, že sa takmer všetky vyskytujú v širšom centre mesta, kde sa pohybujú turisti. Mohlo by sa zdať, že sú tam kvôli nim (čo je vlastne celkom sympatické). Ale možno je to tak, že domáce obyvateľstvo si na výberovú kávu nepotrpí, alebo za ňou chodí do centra, podobne ako my v Bratislave. Bola som preto zvedavá, čo zistíme a aká je kávová kultúra v Malage. Dobrou správou je, že kaviarní s výberovou kávou je v Malage dosť a káva v nich je veľmi fajn. Kávičkovanie v Malage si určite užijete.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Španielsky projekt: Andalúzia

Tak toto bolo perfektné! Andalúzia si nás získala na plnej čiare! Malaga je prekrásna, čistá, udržiavaná, kultúrna, bezpečná a priateľská. Nemohli sme si lepšie vybrať. Vnútorné mesto je pomerne kompaktné, ak chcete, všade sa dá ísť pešo. Keďže sme boli v Malage prvýkrát, objavovali sme primárne historické centrum a priľahlé štvrte. Ani raz sme nemuseli ísť do supermarketu. Všetko potrebné sme kupovali v tržnici a v malých obchodíkoch, prevádzkovaných miestnymi. Luxus. Čisté, udržiavané pláže, vyhliadky, množstvo exotickej zelene a vtáctva, kvalitný verejný priestor a fantastické jedlo, čo viac si na cestách priať?

Pokračovanie...
v pohári, v reštaurácii, v šálke

Pozbierané po Slovensku

No, sláva, tento rok sa mi podarilo dať dokopy aj nejaký slovenským post! Možno to tak nevyzerá, ale venujem sa aj dianiu na domácej pôde, snažím sa sledovať, čo sa na Slovensku deje, aj keď je fakt, že s návštevami si dávam načas. Radšej si počkám, kým prejde počiatočný ošiaľ a podniky sa zabehnú. Čo občas znamená, že niektoré ukončia svoju prevádzku skôr, ako sa do nich stihnem dostať, ale tak to je, stáva sa. Dnes to ale bude o zážitkoch, ktoré mi za posledný rok urobili radosť a chcem sa o ne podeliť aj s vami.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

12 zastavení na ceste po Južnej Morave

Veľmi som bola poctená, keď ma na jar oslovili z projektu Gourmet Jižní Morava, aby som sa stala hodnotiteľkou podnikov, nominovaných do tohtoročného gastro sprievodcu po Južnej Morave. Nielen preto, že tejto vzácnej iniciatíve veľmi fandím a byť aspoň na chvíľu jej súčasťou, je splnený sen, ale najmä preto, že som po skúsenostiach z hodnotenia brnianskych podnikov vedela, že to majú skvele zorganizované a tešila som sa na hodnotiteľské cesty, ako aj na záverečnú párty s vyhodnotením výsledkov a uvedením nových sprievodcov do života.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Horúce pražské novinky

Do Prahy sme sa ponáhľali, aby sme ešte v ten istý deň na poludnie stihli komentovanú prehliadku komplexu budov, „kociek“ od významného pražského architekta druhej polovice minulého storočia Karla Pragera, v ktorom mimo iné sídli Institut pro plánovaní a rozvoj Prahy (IPR) a Centrum pro architekturu a městské plánování (CAMP). O prehliadku som veľmi stála aj preto, že jej súčasťou je vstup do veží susedného Emauzského kláštora a vidieť túto významnú modernistickú dostavbu bolo mojím snom už dlho. A vyšlo to, konečne!

Pokračovanie...