V Drážďanoch som si splnila veľa snov, odchádzala som plná zážitkov, ale najlepšie bolo, že sme sa následnej presunuli ešte na tri noci do Prahy. Klin sa klinom vybíja a ísť po intenzívnom mieste na ešte intenzívnejšie je tá najlepšia stratégia, ako nemať depresiu z návratu. Namiesto smútenia sa emocionálne úplne dorazíte a nakoniec aj celkom tešíte domov na svoj kľud a pohodlie, posteľ, kuchyňu, rituály…
… na tri noci do Prahy.
Ísť do Prahy je pre mňa vždy ako ísť do hyperbarickej komory na oxygénoterapiu. Vystrieť sa, zdvihnúť hlavu a voľne dýchať. A veru, išli sme na maximum aj tentoraz, užívali si všetky milované miesta. Jedlo a večernú atmosféru U Kalendů, dokonalý brunch v Šodó, čínu v Chi Xiao Mian, kávu v Maze Labe, prechádzky po Náplavke, v Grébovke… Bez prechádzky z Petřína na hrad by to už ani nebola Praha. Na bielo rozkvitnuté petřínske sady boli ako z pohľadnice. Výhľady z týchto miest ma nikdy neomrzia.
Tentoraz sme bývali na Vinohradoch a pravidelne si tak ordinovali ako liek všetky obľúbené miesta z bezprostredného okolia. Dokonca sme zachytili aj čerstvo otvorenú vinohradskú pobočku kaviarne Onesip na Mánesovej ulici. Je väčšia, vnútri si pohodlne posedíte a aj sa tu pečie sladké a slané, takže tu sfúknete aj menší hlad na raňajky či obed. Onesip na Mánesovej pre mňa spĺňa všetky požiadavky na dobrú kaviareň. Nekompromisná káva (viete si predstaviť, ako mi sadla po dvoch dňoch v Drážďanoch?), vlastné pečivo, remeselné produkty, inšpiratívny interiér, dizajn a umenie (obraz od multitalentovaného Martina Kukučku), či trebárs bezkontaktná platba. Taký kaviarenský gesamtkunstwerk, keď návšteva kaviarne nie je len o kofeíne, ale aj o potrebe kultivovaného prostredia a pocitu jedinečnosti.
Loka Espresso Bar pri Masarykovom nádraží je (po Můj šálek kávy či Místo) najnovším prírastkom z dielne etablovanej pražiarne kávy Doubleshot. Ukladám si ho do mapy aj medzi pekárne, lebo Doubleshot si pečie vlastné veci a teda ich moravské koláče ma posadili na zadok. Za takéto miesta blízko dopravných uzlov som vždy vďačná. Po príchode alebo pred odchodom vlaku, prípadne ak prestupujete a máte hodinu čas. Sadnúť si do dobrej kaviarne a v kľude počkať na spoj pri dobre káve je na nezaplatenie. Luxus. A aj napriek tomu, že je v okolí Masaryčky viac dobrých miest (napr. EMA Espresso Bar alebo Prokop Coffee & Croissants), mať na výber je vždy plus. Inak, nová budova Masaryčky, v ktorej sa Loka nachádza, pochádza z architektonického štúdia Zaha Hadid Architects a je jednou z mála realizácií súčasnej svetovej architektúry, s akou sa v Prahe môžete stretnúť.
A keď už sme pri tej architektúre a špeciálnych priestoroch, navštívili sme aj dve významné kultúrne inštitúcie, ktoré ma z tohto hľadiska zaujímali. Viete, ako je na Hradčanskom námestí reštaurácia Kuchyň? Keď sedíte vzadu vonku na terase a pozeráte sa na panorámu Prahy, tak ten renesančný palác s „psaníčkovou“ sgrafitovou výzdobou, ktorý máte po pravej ruke je Schwarzenberský palác a nachádza sa v ňom expozícia Starých majstrov Národnej galérie. Bola som v ňom prvýkrát a konečne sa tak pokochala prekrásnymi dielami renesancie a baroka (Brandl, Škréta, Dürer, Greco, Rembrandt či Cranach), ako aj jeho vnútornou dispozíciou, výhľadmi a atmosférou. Možno ste do jeho nádvoria už nakukli počas prechádzok po Hradčanskom námestí, ale keď najbližšie pôjdete okolo, choďte sa pozrieť aj dovnútra. Povedali by ste, že tá ikonická sgrafitová výzdoba pochádza z konca 19. storočia?
A viete, kde som ešte bola úplne prvýkrát? V Stavovskom divadle! Podarilo sa mi chytiť lístky na jedno z mála predstavení, ktoré sa počas veľkonočných sviatkov hrali a bol to zážitok! Prekrásne divadlo! Ozaj, vedeli ste, že v Stavovskom divadle sa konala svetová premiéra Mozartovej opery Don Giovanni? A prvýkrát tu (v Tylovej Fidlovačke) verejne zaznela pieseň Kde domov můj, z ktorej sa neskôr stala česká hymna? A ak poznáte Formanov film Amadeus, tak divadelné scény sa nakrúcali práve tu. Fascinujúca história!
Nielen na Vinohradoch a na Florenci sa posilnila pražská kaviarenská scéna. KRO otvorilo svoj najnovší podnik vo Vršoviciach, na priestranstve priamo pod Vršovickým zámočkom. KRO Vršovice Bistro & Bakery je skvelou správou pre miestnu komunitu i gastronautov. Mať na jednom mieste pekáreň, kaviareň, aj bistro, navyše v kvalite KRO, je veľká vec. Páčilo sa mi, že v ponuke boli aj veľkonočné špeciality, na ich rozkošné linecké v tvare vajíčok som sem išla cielene. Kvôli sviatkom bolo k dispozícii len víkendové brunchové menu (mimochodom, ten francúzsky toast je geniálny), no o to viac sa teším na budúce, keď vyskúšam aj malé jedlá z ich stáleho menu na obed či večeru. Kreatívne impérium okolo KRO a Almy ma momentálne v Prahe baví asi najviac a som rada, že sa im darí, takéto komplexné gastro koncepty chcem podporovať, takéto chcem všade.
A keď už sme pri tom, na jedlo v Alme nám tentoraz nevyšiel čas, ale skočili sme tam aspoň na víno. VIN_ÁRNA vo vnútrobloku v Alma Prague je nová len názvom, aby sa odlíšila od sesterskej predajne vína Alma Wines, na obsahu sa nič nezmenilo. Strávili sme tu v krásnom prostredí úžasný večer pri famóznom crémante a VIN_ÁRNA sa tak rýchlo stala našou ďalšou vinárskou srdcovkou (a alternatívou k Bokovke) v Prahe. Samozrejme, ideál je spojiť ju s večerou v Alme. Nabudúce, píšem si do zoznamu, ideme do Almy na celý večer, Alma je proste láska!
A viete ktoré miesto nás v Prahe neskutočne prekvapilo? Goodlok! Možno ste sa s ich fľaštičkami freshov stretli v EME či Alf & Bete, ale vedeli ste, že majú svoju kaviareň, juice bar a experimentálny lab na Jungmannovom námestí, čiže takmer na Václaváku? Doteraz je pre mňa záhadou, že okolo tohto nenápadného podniku nie je väčší rozruch. Fungujú už tretí rok a ja sama sa musím priznať, že som ich návštevu stále odkladala, nikdy mi k nim nevyšiel krok, čo ma doteraz mrzí. Goodlok sa špecializuje na fermenty a ich produkty sú tým pádom nabité umami až po okraj. Okrem za studena lisovaných ovocných a zeleninových štiav vyrábajú aj kombuchy, tibi limonády a všakovaké elixíry – garum, štipľavé omáčky a ochutené oleje. K tomu koji, kimchi, miso, kefír, čierny cesnak. Na mieste tu dostanete vždy nejakú sezónnu čapovanú kombuchu, či tibi limonádu a v lete kreatívne slushe.
Určite niečo ochutnajte aj z ich celodennej ponuky raňajkového menu. Okrem deklarovanej podpory trávenia a peristaltiky čriev vás ich komplexné chute vystrelia do vesmíru. A nielen tým, že sa skladajú z viacerých umami bômb, ktoré preukázateľne zlepšujú náladu. Variť tu naozaj vedia. Takú dokonalú omeletu s ryžou (kimchi a majonézou) som v reštaurácii ešte asi nejedla. Goodlok je podľa mňa dokonalým miestom, kde začať deň – s vynikajúcou kávou, čerstvou šťavou a s možnosťou zjesť niečo naozaj výživné, zdravé, plné chutí a textúr, čo vás nabije energiou na celý deň. A nesmiem zabudnúť spomenúť, že za projektom Goodlok stojí, okrem iných, aj barista Dušan Pavelka, ktorého si môžete pamätať z bratislavského FACHu, alebo z pražskej Esky. U niekoho s takouto profesijnou trajektóriou proste viete, že ste na správnom mieste.
Vrátim sa ale ešte do Vršovíc, ktoré v poslednej dobe rastú aj na poli ázijskej kuchyne. Možno ste zachytili, že sa na Žitomírskej ulici otvorilo malinkaté vietnamské Mămăm bistro. Chcela by som sa za nich prihovoriť, choďte sa tam mrknúť a hlavne niečo ochutnať, lebo my sme boli nadšení. Bistro vedie veľmi mladý pár, ktorý sa s tým vôbec nepára. Odvážne pristupuje tak k vietnamskej kuchyni, ako aj celkovo ku gastrobiznisu. Cítiť z nich oveľa väčšie sebavedomie a chuť robiť veci po svojom, ako vo väčšine vietnamských podnikov. Taká tretia vietnamská vlna, by som povedala. Okrem paličiek na jedenie by ste tu na prvý pohľad áziu asi ani nehľadali.
Menu je stručné, nenájdete na ňom žiadne otrepané klišé, skôr rôzne panázijské fusion vychytávky v kreatívnom podaní. A čo je najsympatickejšie, že ponuka obsahuje aj menšie (pred)jedlá, ak nemáte vyslovene vlčí hlad. My sme si celá rodina v rámci obeda vystačili s jednou polievkou, jedným šalátom (z ryžového papiera!), jedným predjedlom a jedným hlavným jedlom. A tie drinky, sen! Už len kvôli nim musíte prísť. Farebné, hravé, alko i nealko, v krásnych pohároch, žiaden gýč. My ulietavame na liči, takže pre deti bola jasná voľba liči limo a pre mňa liči mimóza. Dobrá správa je, že vietnamskú kávu tu dokážete vypiť, aj keď normálne pijete len arabiku, hoci je pravda, že ide skôr o dezert, ako o kávu, lebo v silky miso coffee v Mămăm bistre je okrem miso salka a kávy aj mliečna pena. Popri kreatívnom jedle a pití robí komunita šikovných mladých ľudí okolo Mămăm bistra aj skvelé promo, merche a pop-upy. Ich energiu a nápady by som v dvadsiatke chcela mať. Kiež by sme takúto novú generáciu Vietnamcov a vietnamských bistier mali aj u nás!
A keď už spomínam modernú vietnamskú gastronómiu, vyskúšali sme aj pomerne novú reštauráciu Rice Field na Vinohradoch na Sázavskej ulici. Počuli sme o nej len samé chvály, tak sme boli zvedaví. Na Bielu sobotu večer zíval Rice Field prázdnotou, mimo nás len jeden-dva stoly, atmosféra bola pomerne ospalá, ani personál nijako zvlášť neoplýval pohostinnosťou. Boli sme v trojici, povedali nám zhruba o čom je ich koncept, poradili, koľko chodov si máme optimálne objednať a to bolo asi tak všetko z ich strany. Aj by sme si objednali druhý drink, napríklad, ale nemali sme príležitosť. Miešané drinky sú inak jedna z mála originálnych vecí v Rice Fielde, na tie som sa sem tešila. Vyskúšali sme oolong basil tea a yuzu fizz (bez uhorky, hoci v menu bola spomenutá). Obidva boli veľmi fajn, jemné a rafinované, milujem tieto ázijské twisty na klasické koktejly.
Čo sa jedla týka, štýl stolovania „mâm“ už poznáme zo Smíchova z Nhà hai hành (U dvoch cibulí). Objednáte si hlavnú zložku setu, ktorý obsahuje ryžu, polievku, restovanú sezónnu zeleninu, nakladanú zeleninu a čerstvé ovocie (dostali sme každý jednu celú mandarinku). A prípadne si ešte doobjednáte nejaký extra chod. Najviac ma z nich zaujali prepeličie vajíčka v tamarindovej omáčke s arašidmi a kokosom (originálne, ešte som taký chod nikde nevidela) a šalát s krevetami, lotosovým koreňom, pomelom a ryžovými krekrami. Inak nemám k jedlu žiadne výhrady, ale ani mi nijako neutkvelo v pamäti. Veľké plus je ale v Rice Fielde (oproti Dvom cibuliam) moderný, svetlý interiér a štýlové zariadenie, najmä kvalitné stoly, stoličky a stolovací servis (aj keď som bola trochu sklamaná, lebo som čakala skôr ten krásny, zelený servis s miskami, vyskladanými do kruhu). Ak máte chuť na tento typ vietnamskej kuchyne a chcete ísť trebárs s návštevou alebo s klientmi, asi by som volila skôr Rice Field ako Dve Cibule, ale inak by som asi dlho hľadala dôvod, prečo sa sem vrátiť, najmä ak sú v Prahe oveľa ambicióznejšie a modernejšie vietnamské podniky (Taro, Dian a pod.), kde nie ste limitovaní štýlom „mâm“ a môžete si objednať z menu čo len chcete, kedy chcete a koľko chcete.
Ozaj, hneď vedľa Rice Fieldu sa otvoril aj Barometr Dining, s ktorým Rice Field sčasti zdieľa aj malé zadné átrium. Podnik sa v marci len rozbiehal, nemali sme veľmi možnosť ho otestovať, zastavili sme sa tu len jedno ráno na kávu a niečo na malé zub, ale zatiaľ nemáme čo hodnotiť. Kvôli káve sa sem asi neoplatí chodiť a k večernému menu nám obsluha ešte nevedela nič konkrétne povedať. Na instagrame sa nič aktuálne nedozviete a webstránka nefunguje. Čo však môže byť v tomto susedstve zaujímavé, že si sem prídete pre dobrý, plnený sendvič na cestu, alebo sladké pečivo so sebou. Veď uvidíme, prípadne ak viete viac, dajte vedieť, čo je s nimi.
Nakukli sme aj do nového vinohradského konceptu GRAM na ulici Záhřebská. Zahŕňa pekáreň, vlastnú cukrársku výrobu, aj kuchyňu. GRAM je ale aj atraktívny výstavný a eventový priestor s množstvom interiérovej zelene. Píšem si ho do mapy zatiaľ medzi pekárne, tých nie je nikdy dosť (mimochodom, mali aktuálne mazance, aj judáše), ale verím, že sa sem niekedy prídeme aj najesť. Za mňa je tento podnik zaujímavý práve svojou veľkosťou a vzdušnosťou, s množstvom rôznych druhov sedenia a zákutí, vhodných na stretnutia s priateľmi či na posedenia s väčšou skupinkou ľudí, pričom budete mať nielen dosť miesta pre všetkých, ale aj súkromie a nikto vás nebude po pol hodine vyháňať.
Na Prahe ma najviac baví, aké rôznorodé zážitky tu môžete získať. Jeden večer idete na klasiku do kamenného divadla a na druhý sa do mokra odviažete na uletenom koncerte kapely z mladosti. Každá návšteva Prahy je iná, neustále niečím objavná a zakaždým nám niečo totálne vyrazí dych. Tentoraz bol highlightom koncert skupiny J.A.R. (s čerstvo získaným hudobným ocenením Anděl v kategórii skupina roka, z čoho si náležite robili srandu) v hudobnom klube Lucerna Music Bar. Napriek tomu, že boli sviatky, partička J.A.R. sa nerozpakovala pridať k beznádejne vypredaným dvom koncertom aj tretí, rovno na Veľkonočný pondelok. A začať štýlovo piesňou Jesus Kristus neexistus? Ľudia, to bola taká nálož energie a dobrého soundu, úplne som sa opustila! Vy, čo ste tu mladší a tieto staré kapely nepoznáte, asi veľmi nedoceníte môj entuziazmus, ale verte, že aj starí fotri vám dnes dokážu odpáliť dekel. Neskutočný koncert a fantastický klub, určite nevynechajte, ak budete mať možnosť. Sledujte programy divadiel, koncertov a festivalov v Prahe, veľké veci môžete zažiť! Och, chcem isť späť a to čo najskôr!
