https://www.natanieri.sk

Category

v pohári

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

12 zastavení na ceste po Južnej Morave

Veľmi som bola poctená, keď ma na jar oslovili z projektu Gourmet Jižní Morava, aby som sa stala hodnotiteľkou podnikov, nominovaných do tohtoročného gastro sprievodcu po Južnej Morave. Nielen preto, že tejto vzácnej iniciatíve veľmi fandím a byť aspoň na chvíľu jej súčasťou, je splnený sen, ale najmä preto, že som po skúsenostiach z hodnotenia brnianskych podnikov vedela, že to majú skvele zorganizované a tešila som sa na hodnotiteľské cesty, ako aj na záverečnú párty s vyhodnotením výsledkov a uvedením nových sprievodcov do života.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Horúce pražské novinky

Do Prahy sme sa ponáhľali, aby sme ešte v ten istý deň na poludnie stihli komentovanú prehliadku komplexu budov, „kociek“ od významného pražského architekta druhej polovice minulého storočia Karla Pragera, v ktorom mimo iné sídli Institut pro plánovaní a rozvoj Prahy (IPR) a Centrum pro architekturu a městské plánování (CAMP). O prehliadku som veľmi stála aj preto, že jej súčasťou je vstup do veží susedného Emauzského kláštora a vidieť túto významnú modernistickú dostavbu bolo mojím snom už dlho. A vyšlo to, konečne!

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Berlín a my v roku 2023

Cestu do Hamburgu sme plánovali ešte počas covidu, keď sa lietanie utlmilo a začala sa viac riešiť jeho ekonomicko-environmentálna záťaž. Páčila sa mi myšlienka presúvania po Európe rýchlovlakmi a nočnými vlakmi a cesta do Hamburgu sa mi zdala na to ideálna. No kým sme sa na jar konečne rozhýbali, nočné vlaky z Viedne do Hamburgu v našich termínoch už boli vypredané. Rýchlo sme však pristúpili na plán B, že nočným vlakom pôjdeme do Berlína a odtiaľ do Hamburgu normálnym IC-čkom. A keď už bol v itinerári Berlín, vymysleli sme to tak, aby sme v ňom pár dní pobudli.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Hamburg, Hamburg

Hamburg som chcela vidieť veľmi dlho. Hanzové mestá a prístavy sú pre mňa magnetom nielen vizuálne, ale aj nezávislým duchom a atmosférou slobody, prosperity a práva. Hamburg je druhé najväčšie mesto Nemecka, má formu mestského štátu, najväčší počet nemeckých milionárov a nachádza sa v ňom viac mostov ako v Benátkach. To všetko, ako aj značne medializovaná výstavba Labskej filharmónie, vzbudzovalo moju zvedavosť a záujem zažiť Hamburg na vlastnej koži.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Kutná Hora

Kutná Hora je presne ten typ menšieho mesta, kam sa už oplatí vypraviť na jednu noc a stráviť tzv. „quality time“ bez kompromisov. K Znojmu, Mikulovu či Litomyšlu nám tak do zbierky obľúbených mini destinácií pribudlo ďalšie miesto, ktoré má z nášho pohľadu všetko. Spektakulárne historické pamiatky, kvalitný verejný priestor, relevantné kultúrne stánky a v neposlednom rade dobré gastro. Pokojná malomestská atmosféra a turistov tak akurát zaručí, že si tu oddýchnete od stresu z veľkého mesta, ale stále budete mať pocit, že ste na výnimočnom mieste a za odmenu.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Do Bruselu? A čo tam? Veď tam nič nie je…

Nepopieram, Brusel je náročný. Oriešok nájsť ten správny kľúč, ako naňho. Nepoznám nikoho, kto by Brusel miloval, zato tých, čo majú s Bruselom problém, sú zástupy. Nechcela som sa však nimi nechať ovplyvniť, a hlavne situácia bola iná. Po dlhej dobe sme nešli na prieskumnú cestu, ale na návštevu k priateľom. Nemohli sme teda, ako zvyčajne na cestách, ráno vypadnúť z bytu a vrátiť sa neskoro v noci len prespať. V Bruseli sme sa stretli tri páry kamarátov, chceli sme si po rokoch sociálnej izolácie užiť aj spoločný čas offline. Už som aj zabudla, aké príjemné je byť u niekoho na návšteve. Že vás príde vyzdvihnúť na stanicu, požičia dobíjacie kartičky na verejnú dopravu a ušetrí čas, ktorý by sme zabili študovaním metra a cesty. A čo si budeme, najlepšie jedlo, aké sme v Bruseli jedli, bolo to, čo nám pripravili naši zlatí kamaráti doma. Najlepšie slávky, parmigiana a brownies, nech žijú najlepší hostitelia!

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Šunka, prosecco a jedna noc v raji

Kým Toskánsko bola skôr živelná hŕŕŕ akcia, následná cesta do Talianska bola dlho plánovaná a očakávaná. Čakala ticho v šuflíku, kým na ňu príde rad. Naši priatelia totiž dlhé roky chodia do oblasti, kde sa dorába prosecco a zásobovali nás nielen dobrými fľašami, ale aj zážitkami, tak sme si povedali, že to skúsime tiež. Po rokoch tak konečne došlo k tomu, že sme sa do oblasti Valdobbiadene a Conegliano v regióne Benátsko (Veneto) dostali a zažili ju na vlastnej koži. Moje postoje k talianskej kuchyni sa síce nezmenili a za názorom, že Taliansko nie je dobrá gastro destinácia, si stále stojím, no dojmy z Talianska mám už oveľa lepšie. Najviac k tomu prispelo, že sme si cestu nakoniec spestrili večerou a prenocovaním pri Gardskom jazere, čo by zlomilo aj toho najzarytejšieho skeptika. Gardu sa nedá nemilovať.

Pokračovanie...