Category

v pohári

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Aby som to skrátila…

… chcem vám porozprávať o Olomouci. O najlepšom pobyte za posledné roky, na ktorý keď si teraz spomeniem, mám úplný pocit zamilovanosti. Ideálny dovolenkový „rezort“ Long Story Short (LSS). V meste, nie veľkom, ani malom, nie ďaleko, ani blízko, tak akurát, aby si človek užil spontánny víkend, aj vytúžený týždenný pobyt. Na webstránke LSS sa píše, že snívajú o tom, že spravia svoje mesto ešte krajším. Dovolím si tvrdiť, že sa im to darí a že na to majú ten najlepší recept.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Ako sme utiekli z Litomyšla

Pri plánovaní Jeseníkov som si uvedomila, že zo Šumperka je to pomerne blízko do Litomyšla. To už síce nie sú Jeseníky, dokonca ani Morava, ale Východné Čechy, no je to tak nádherné mesto, že vynechať ho by bol hriech. Chcela som mužovi ukázať historické námestie, kvalitný verejný priestor a podľa mňa najkrajší renesančný zámok na svete. (Opäť, sgrafito v podobe listovej obálky, také typické pre fasádu litomyšlského zámku sa dostalo aj do vizuálnej identity mesta.) Ubytovaní sme boli priamo v zámockom areáli v budove zámockého pivovaru, kde sa okrem iného narodil aj Bedřich Smetana. Priestory pivovaru zrekonštruoval známy architekt Josef Pleskot a slúžia dnes ako ubytovacie zariadenie a zázemie pre organizovanie rôznych podujatí. Cestovať za kvalitnou architektúrou je momentálne moje najväčšie potešenie a prenocovať v niektorej z realizácií vyhlásených architektov úplný sen.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Jeseníky II

Z Brány Jeseníkov sme sa presunuli ešte bližšie k poľským hraniciam, do oblasti Rychlebských hôr. Hovorí sa, že je to vôbec najodľahlejšie a najopustenejšie miesto v republike. Základňu sme mali v dedinke Ostružná, odkiaľ je to na skok na Králický Sněžník, do Javornického výbežku a celé územie Trojmedzia (Česko, Morava, Kladsko) sme mali ako na dlani. Drsný, ale krásny kraj, výborne si tu odpočiniete od civilizácie. Všetky známky po odsune sudetských Nemcov sú tu ešte hmatateľnejšie a „ťažoba“ z čias minulých visí vo vzduchu ešte naliehavejšie. Míňali sme rozpadnuté továrničky popri cestách, opustené usadlosti a hospodárstva. A tie stodoly! Stodola na stodole. Čo by za tie stodoly svadobný biznis dal, keby ich mal bližšie k veľkým mestám a infraštruktúre?

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Jeseníky I

Pôvodne to mala byť expedícia „Od Pradědu po Ještěd“. Vymyslela som si ju minulý rok počas pandémie ako záložný plán, ak by sa nedalo nikam inam cestovať. Prebádať toto tajomné severné pohraničie Čiech a Moravy som chcela už od čias, keď som sa o ňom učila ako decko na vlastivede – Zemská brána, Králický Sněžník, Karlova Studánka… Z expedície ako takej zišlo, ale práca na itinerári nevyšla nazmar. Operatívne som po ňom siahla, keď sme rozmýšľali, čo s voľným časom, keď mali byť deti v tábore. Voľba padla na nenápadné, skromné Jeseníky. Predpokladám, že drvivá väčšina z vás netuší, že niečo také, ako Jeseníky existuje. A že ani sami Česi by si Jeseníky na letnú dovolenku nevybrali. Hraničnú oblasť na pomedzí poľského a českého Sliezska, východných Čiech a severnej Moravy s pohorím Nízkeho a Hrubého Jeseníka, tzv. Východné Sudety. Ja mám ale tieto drsné kraje a jazykovo-kultúrne mixy rada a rada sa nimi nechávam vyviesť z komfortnej zóny. Skvelý tréning tolerancie spolunažívania a scitlivovania na inakosť. A prečo práve Jeseníky? Lebo Šumperk, lebo Pikola

Pokračovanie...
v pohári, v reštaurácii, v šálke

Zima, jar, jeseň, zima

Som tu! Na pár mesiacov som si dala pohov a užívala si intenzívne „tu a teraz“. Nasávala som svet offlinu čo to dalo a leto tento rok na blogu vynechala. Nechcela som strácať drahocenný čas slobody vysedávaním za počítačom. Po takmer ročnom deficite cestovania čisto fáza nasávania sveta. Všetko som si ukladala do hlavy ako do trezora na zimu, keď bude na slová a fotky dosť času. (Jedna z vecí, na ktoré sa najviac teším, keď si budem spätne prezerať fotky – ešte som ich nevidela – a pri písaní s odstupom rekapitulovať, čo všetko sme zažili.) Predtým ale, než sa pustím do zápiskov a postrehov z ciest, musím sa zmieniť o niekoľkých podnikoch z Bratislavy, o ktorých som už pred prázdninami nestihla napísať, ale ktoré tu chcem mať, lebo boli jedným z dôvodov, prečo sa mi ľahšie vracalo z ciest domov. Vždy je fajn si spísať pozitíva, na ktoré sa môže človek tešiť a dávkovať si ich ako kvapky proti blbej nálade.

Pokračovanie...
v pohári, v reštaurácii, v šálke

Najkrajšie miesta

Keď už sa dá cestovať i mimo okres a doháňame zameškané, nespolupracuje počasie, klasika. Predminulý víkend sme to ale riskli a absolvovali maratón po obľúbených i nových krásnych miestach a nabili sa energiou do najbližších dní. Viac ako dobré jedlo či pitie mi chýba krása a príjemné vizuálne zážitky. Ak by mala Bratislava pocitovú mapu ako Praha, boli by to tie zelené bodky a škvrnky. Ale keďže ich je na môj vkus v Bratislave málo, rozširujeme si pomyselnú pocitovú mapu aj na okolitý rádius hodinu cesty od Bratislavy.

Pokračovanie...
v kuchyni, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Bratislavská kaviareň

Medzi najvzrušujúcejšie chvíle tejto zimy bezpochyby patrí objavovanie nových produktov a služieb na trhu s potravinami. Testovali sme pár donáškových služieb a pomerne rýchlo si vytvorili systém, čo, kedy a kde zohnať. Zeleninu a ovocie z Lunysu, pekárenské potraviny a lahôdky z Yeme, trvanlivé potraviny z DM… Na dobré sa skrátka rýchlo zvyká. Nie som fanúšikom donášok hotového jedla, ale nechať si doviezť potraviny rovno domov má niečo do seba. Reálna pomoc, keď ste chorí, nestíhate, alebo nevládzete odniesť ťažký nákup. Asi najlepšie na online nakupovaní je, že si viete naplánovať, kedy chcete mať nákup doma. Večer objednáte, na druhý deň ráno vám príde. A v konečnom dôsledku každý deň, ktorý nemusím tráviť v obchode, sa počíta. Naozaj musela prísť pandémia, aby sme sa dočkali?

Pokračovanie...