https://www.natanieri.sk

Category

v reštaurácii

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Parížske letné večery

Ťažké je sa infiltrovať a neprispievať k masovému turizmu cez deň, keď skrátka chcete vidieť Eiffelovku, Louvre či Notre-Dame, no večer je ideálny čas vymaniť sa z komfortnej zóny turistických odporúčaní a nechať sa viesť intuíciou. Nechcela som chodiť po notoricky známych, či oceňovaných reštauráciách v centre, cielila som na menej vyhľadávané miesta, kde by sme zažili Paríž tak, ako ho zažívajú miestni, aj za cenu, že som často nevedela, do čoho idem.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Parížanka

Kamarátka, ktorá žije vo Francúzsku, mi minule písala, že som podľa nej parížsky typ. Smiala som sa, ale až keď som do Paríža naozaj prišla, mi došlo, že na tom asi niečo bude. Mestá sú ako ľudia, majú svoju osobnosť, vyžarovanie. S niektorými si neporozumiete nikdy, u iných chvíľu trvá, kým si k nim nájdete cestu a s niektorými sa vidíte prvýkrát a máte pocit, že sa poznáte odjakživa. Rozumiete si aj bez slov a nemusíte nič vysvetľovať.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Jarný eskapizmus na solúnsky spôsob – časť 2.

Úplne najlepšie v Thessalonikách boli ako vždy večery. Už z Atén sme vedeli, že Gréci sa vedia baviť, že si vedia užiť jedlo, pitie a spoločný čas a nevedeli sme sa tej energie dočkať. Bývali sme v rušnej štvrti Frangomahala, kde to žilo do skorých ranných hodín a dobré bary a podniky sme mali za rohom. Dizajnový hotel Hipsters bol ale tichý a komorný. Páčilo sa mi, že každá izba disponovala zoznamom značiek dizajnového vybavenia a doplnkov, z ktorých mnohé ste si mohli kúpiť dole na prízemí v obchodíku. Ak radi bývate v kultivovanom prostredí a chceli by ste si prakticky vyskúšať niektoré dizajnové veci v interiéri, Hipsters vrelo odporúčam.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Jarný eskapizmus na solúnsky spôsob – časť 1.

Najlepšie scenáre píše život. Ešte pred pár mesiacmi by som Solún nebrala ani do úvahy, možno nad ním len ohrnula nosom, dnes je ale všetko inak. Po Aténach som na Grécko zmenila názor a keď nám potom priatelia, ktorí išli do Grécka na dovolenku, navrhli, nech sa k nim pripojíme a priletíme na pár dní do Solúna, neváhali sme dlho.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Čo jesť v Prahe cez deň

Keď sme niekde sami s mužom, väčšinou nám stačia neskoré, výdatné raňajky či brunch a jeme potom až večer, prípadne rôzne improvizujeme. S deťmi je to ale komplikovanejšie, lebo vyžadujú jedlo častejšie a nechávať stravovanie na náhodu sa mi nikdy nevyplatilo. Hľadaním podnikov, kam by sme s nimi mohli ísť na obed, či na niečo sladké, strávim podstatnú časť príprav pred cestou a o to je cestovanie s deťmi náročnejšie.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Holešovice

Na sviatky opäť v Prahe. Najlepší jarný životabudič. Po roku v iných mestách a krajinách je to ako vrátiť sa do bezpečia domova. Známy kontext, známe chute, známe miesta… Praha je pre našinca skrátka top a som nesmierne vďačná, že si ju aspoň raz ročne môžem dosýta užiť. Za základný tábor sme si tentokrát vybrali Holešovice a konečne mali viac času na prebádanie tejto zaujímavej lokality s pokojnou, susedskou atmosférou. Jednou nohou na Letnej, druhou v Holešovickej tržnici a k tomu Výstaviště a Stromovka za rohom. Raj!

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

To najlepšie z Neapola

Čo nakoniec zachránilo môj Neapol? Umenie. Neprekvapivo. Bola som šokovaná, koľko krásy a umeleckých skvostov sa v Neapole nachádza, a to som si dopredu ani veľa nenaštudovala. Človek tak nejak predpokladá, že za veľkým umením sa chodí do Florencie, Ríma či Benátok, ale zabúda, že aj inde sa písali významné dejiny umenia. Až na mieste mi došlo, že Neapol bol vlastne epicentrom talianskej barokovej maľby. Žil tu po úteku z Ríma Caravaggio, tvorila a dožila tu Artemisia Gentileschi, či slávny španielsky maliar José de Ribera, známy aj ako Lo Spagnoletto. O pozoruhodnej soche Zahaleného Krista v Kaplnke Sansevero som nikdy nepočula, ale úplne ma uchvátila. Nič krajšie v Neapole neuvidíte, nič transcendentálnejšie nezažijete.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Neapol nie je pre slečinky

Ťažká destinácia, ťažká. Ak máte romantické predstavy o Taliansku, sem nechoďte. Ak si chodíte do cudziny užívať výdobytky modernej civilizácie a kvalitný verejný priestor, do Neapola, hlavného mesta chudobnej Kampánie nechoďte. Ak vám niekto bude tvrdiť, že najlepšie na Neapole je jedlo, ani tomu neverte. V Neapole sa nedá spoliehať na nič, čo ste doteraz považovali za samozrejmosť. Nič nefunguje tak, ako by malo. Je to mesto večnej frustrácie. Neviem, či som niekedy bola v tak užívateľsky neprívetivom a bariérovom meste. Pohodlie, poriadok, systém, eleganciu či pokoj tu nehľadajte. Neapol vás jednou rukou pohladká, aby vám druhou dal vzápätí facku. A opačne. Nič medzi tým.

Pokračovanie...