Category

v reštaurácii

v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Hradec či Pardubice?

Už minulý rok, keď sme sa v Litomyšli pýtali, kam sa máme ísť najesť, sa medzi miestnymi rozprúdila debata, kde je lepšie jedlo, či v Pardubiciach alebo v Hradci Králové. Nedozvedeli sme sa ale jednoznačnú odpoveď. Potom sme si na jeseň napozerali aj krátke video medailóny Kudy, foodie? Lukáša Hejlíka a z nich nám vychádzali lepšie Pardubice. Preto sme boli zvedaví, či to tak bude aj v reáli. Presvedčiť sme sa o tom mali nasledujúce leto…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Orličky

Rovnaký scenár, rovnaké obsadenie, trochu iné kulisy. Už to možno bude nová tradícia, prvého júla ráno odprevadiť deti do tábora a hurá, do hôr! Ani ony sa na prvý deň prázdnin netešia viac ako ja! Po minuloročných Jeseníkoch sme sa posunuli viac na západ do Orlických hôr a zakotvili na päť nocí priamo v Deštnom, centrálnej obci Orličiek. Ušli sme z bratislavských horúčav do príjemných dvadsať stupňov cez deň, s osviežujúcimi búrkami cez noc a šťavnato zelenými scenériami bez ľudí a hluku. Už sme to tak potrebovali…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Semmering

Tento výlet som plánovala roky. Bol splnením sna, pričom som objavila ešte niečo naviac. Jedným z mála miest, kde môžete oficiálne prespať v budove postavenej podľa návrhu svetoznámeho architekta Adolfa Loosa, je horská chata pri obci Payerbach, časti Kreuzberg vo Viedenských Alpách, dnes premenovaná na architektovu počesť na Looshaus. Ak sa povie Semmering, asi si všetci predstavíme skôr zimnú lyžovačku, ako letnú dovolenku, ale pozrieť sa na zaužívané veci novými očami môže byť presne tým spestrením, ktoré potrebujeme.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Bez vermútu ani deň

V jednom sme mali jasno, keď sme sa do Španielska chystali. Budeme piť vermút. Po BarceloneMadride sme vermútom naplno prepadli a nevedeli sme sa ich dočkať. Dokonca sa nám podarilo na vermút „namotať“ aj priateľov, s ktorými sme do Valencie išli. Čo teda nie je nič ťažké, lebo moderné španielske vermúty sú naozaj skvelé a prekvapivé pitie. V Španielsku máme celkovo dilemu, čo si dať skôr, či červené víno, cavu alebo vermút. (A to sme ešte nezabŕdli do sveta sherry…) Ale kým na dobré červené španielske víno alebo cavu narazíte doma pomerne bežne, dobrý vermút si na Slovensku len tak nedáte. A hlavne je to niečo úplne iné, než čo by ste čakali.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Španielsky projekt

Novú cestovateľskú sezónu sme mali začať pekne zostra, už koncom februára, plní nadšenia a očakávaní. Pandémia bola na ústupe, nič nám nestálo v ceste konečne rozprestrieť krídla a nadýchnuť sa sveta. Iróniou osudu sa nám tri dni pred odchodom zmenil nielen náš život, ale aj celý svet. Vojna u susedov. Pripadala som si ako zmätený Vincent Vega z Pulp Fiction v slávnom meme a najhoršie bolo, že nič zrazu nedávalo zmysel. Keby to všetko nebolo také tragické a nezvratné, povedala by som, že pokazená dovolenka, ale aj slovo dovolenka sa mi odvtedy hnusí.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Vroclav dobrý, všetko dobré

Prejsť zo Štetína do Vroclavu bolo ako vstúpiť z Polnočného kráľovstva do Krajiny kráľa Miroslava. (Len pre zaujímavosť, polnoc znamená v poľštine sever a poludnie juh. Toľko na margo mojich romantických predstáv, že Poliaci majú polnočné prístavy a poludňové mestské časti…) Taká noblesa, s akou to dáva Vroclav, sa len tak nevidí! Už dávno ma žiadne mesto tak neočarilo ako Vroclav. Ako keď sa po rokoch sklamaní z ľudí náhodne zoznámite s niekým šarmantným, koho neviete pustiť z hlavy a chceli by ste s ním byť častejšie, taký pocit zamilovanosti. A to stále hovoríme o meste stredoeurópskeho typu, s ktorým sme pred tridsiatimi rokmi stáli na rovnakej štartovacej čiare.

Pokračovanie...