https://www.natanieri.sk

Category

v reštaurácii

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Florencia a moja súkromná renesancia

Keď muž naznačoval, že chce ísť na Veľkú noc do Toskánska, prešla som to mlčaním. Dobre, to prežijem. Keď ale ďalej rozvíjal myšlienku, že do Florencie ani nemusíme chodiť, že tam bude strašne veľa ľudí, stopla som ho hneď v úvode. Ak mám ísť do Toskánska, tak si aspoň splním jeden veľký sen, lebo ak nič iné, do galérie Uffizi musím bezpodmienečne ísť. Vtedy som ešte operovala s tým, že Toskánsko bude jednorazová záležitosť. Teraz, a nikdy viac. Cha!

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Toskánsko pre začiatočníkov

Bola to výzva. Taliansko nie je v mojom hľadáčiku, taliansku kuchyňu mám asi na úplne poslednom mieste, nebaví ma, pizzou ani cestovinami sa mi nezavďačíte, nesledujem gastronómiu, ani dianie v tomto regióne. Navyše, vyhýbam sa destináciám masového turizmu, takže keď mi muž povedal, že by išiel na Veľkú noc do Toskánska, vybil mi poistky. Do Toskánska?!? Ale nič som nepovedala. Nevadí, radšej teraz, ako neskôr. Čím skôr to budeme mať za sebou, tým lepšie…

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Španielsky projekt pokračuje

Rada chodím na miesta, kde som už bola. Lepšie povedané, teraz mám takú fázu, že mi neprekáža chodiť na miesta, ktoré som už videla. Muž má, naopak, fázu, keď chce chodiť stále na nové miesta. Preto, keď sme zvažovali, kam v rámci nášho španielskeho projektu ďalej, sme boli ako medzi dvomi mlynskými kameňmi. Ja som sa chcela vrátiť do Barcelony, hlavne ju ukázať deťom, ktoré v Barcelone ešte neboli a pre ktoré primárne španielsky projekt robíme. Sama som však bola zvedavá, kam sa Barcelona medzičasom posunula. No nadviazať tam, kde sme pred siedmimi rokmi skončili, bolo nemožné a miestami som mala pocit, že som v Barcelone po prvý krát. Veľa podnikov, ktoré sme navštívili, už zaniklo a vzniklo toho toľko, že sme mali čo robiť, aby sme sa v tom zorientovali.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Rok Brna

Posledný príspevok uplynulej sezóny zvyknem vždy venovať niečomu výnimočnému, niečomu, čo na mňa urobilo najväčší dojem a čo vo mne najviac ostalo. Prísľub, že je stále sa na čo tešiť a že to tu nie je až taká tragédia. Tentoraz to nie je konkrétny podnik, ani žiadna iniciatíva či konkrétny kolektív ľudí, ale mesto. Brno. Najväčšia radosť v tejto neradostnej dobe. Počítala som to, za minulý rok som bola v Brne až desaťkrát. S mužom, s priateľmi, sama s deťmi, na otočku po práci, na jeden deň, na jednu noc, na predĺžený víkend, cez letné prázdniny, dvakrát tesne pred Vianocami…

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Vršovice 2022

Nápad ubytovať sa na jeseň v Prahe vo Vršoviciach bol môj. Chcela som ísť späť do štvrte, kde sme pred rokmi bývali pomerne často a osviežiť deťom spomienky na miesta, kde sme trávili veľa času. Ide o pokojnú rezidenčnú štvrť, ktorá sa veľmi podobá vychyteným Vinohradom, len nie je natoľko rušná a vyťažená a ani turisti sem toľko nechodia. Ide aj o strategicky výhodnú polohu, ak chcete mať na dosah juhovýchod mesta. Naši priatelia sa ubytovali o niečo južnejšie na pomedzí Vršovíc a Nuslí, tak sme pobehali aj časť Nuslí a dokonca sme odtiaľ aj na večeru do Dianu išli pešo.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Letná 2022

Kým sem začnem ukladať zápisky z novej sezóny, chcem ešte zaznamenať pár postrehov z Prahy a z Brna z minulého roka. V Prahe sme boli minulý rok celkovo trikrát a na počet dní to bolo zatiaľ asi najviac času, čo som tu kedy strávila. V lete padla voľba ubytovania na Letnú, na jeseň na Vršovice. Som rada najmä za deti, lebo som si pre ne vždy želala, aby im bola Praha blízka a známa. Ja som zas dohnala viacero pražských restov, splnila si kopec prianí a užila si jej do sýtosti. Niežeby som nešla do Prahy hneď teraz zas, či nemala tam už čo robiť, ale aspoň mi to mesto momentálne nechýba tak neznesiteľne.

Pokračovanie...