Kým sem začnem ukladať zápisky z novej sezóny, chcem ešte zaznamenať pár postrehov z Prahy a z Brna z minulého roka. V Prahe sme boli minulý rok celkovo trikrát a na počet dní to bolo zatiaľ asi najviac času, čo som tu kedy strávila. V lete padla voľba ubytovania na Letnú, na jeseň na Vršovice. Som rada najmä za deti, lebo som si pre ne vždy želala, aby im bola Praha blízka a známa. Ja som zas dohnala viacero pražských restov, splnila si kopec prianí a užila si jej do sýtosti. Niežeby som nešla do Prahy hneď teraz zas, či nemala tam už čo robiť, ale aspoň mi to mesto momentálne nechýba tak neznesiteľne.
… niekoľko dní a nocí v srdci Letnej, priamo na „Miládke“…
Letná v Prahe bola typicky letná len v kalendári. Teplo na konci augusta síce už veľmi nebolo, ale niekoľko dní a nocí v srdci Letnej, priamo na „Miládke“, nás úplne roztopilo. Vedeli sme, že Letná je pojem, že je určite právom pokladaná za jednu z najobľúbenejších pražských štvrtí, ale skutočnosť bola ešte lepšia, než predstavy. Aj my, krátkodobí návštevníci, sme sa tu cítili po pár dňoch ako doma a cítili sme tú prajnú a inšpiratívnu atmosféru, ktorá tu sála z každého nárožia a vnútorného dvora.
Okrem fantastickej dostupnosti (len na ulici Milady Horákovej stoja električky až piatich liniek, čo je vlastne celkový počet liniek električiek v Bratislave) a blízkosť veľkých prestupných uzlov na priľahlom Letenskom či Strossmayerovom námestí robí z tejto lokácie skvelý východzí bod na túlanie sa po meste. Za pár minút ste v Dejviciach, na Hradčanoch, na vltavskom nábreží a vôbec kdekoľvek. Letná je posiata množstvom malých obchodíkov s dizajnovými produktmi, módou, doplnkami, nezávislými značkami umeleckých papiernictiev, hračkárstiev, kvetinárstiev a concept store-ov, na Letnej nikdy nemáte núdzu, kde kúpiť pekné darčeky alebo remeselné výrobky. Dokonca sa tu organizuje aj skvelý lokálny festival Letenská místa, ktorý má za cieľ nielen podporiť malé letenské prevádzky a drobných podnikateľov, ale aj poskytnúť jej obyvateľom dôvod, aby na víkend ostali doma. Letná si je svojej hodnoty vedomá a nebojí sa ju využiť.
Bývanie na Letnej bolo pre nás naozaj pohodlné a príjemné. Ešte na jar sme na Haškovej ulici náhodou objavili malú prevádzku Pizza Letná a veľmi si ju obľúbili. A zhodou okolností, bez toho, že by sme to pri rezervácii ubytovania tušili, sme ju tentoraz mali takmer za rohom. Stačilo zavolať a o desať minút sme si pizzu vyzdvihli po ceste domov. A tých kaviarní! Kým sa deti ráno pozobúdzali a vymotali z bytu, my s mužom sme už stihli skočiť niekam na rýchle espresso a nikdy pritom nemuseli ísť na to isté miesto dvakrát. Obehli sme všetky naše obľúbené kaviarne ako Cafe Letka, Cafe Hrnek či Letec Espresso Bar a ešte nám zostalo dosť príležitostí na skúšanie nových. Aj preto sme si vybrali Letnú, aby sme si v kľude prešli tunajšie podniky bez chaotického behania z jedného konca Prahy na druhý. A vyšlo to!
Viete, čo nám robilo v lete na Letnej najväčšiu radosť? Vnútorné dvory. Častokrát sme ani netušili, na aké čarovné miesta ideme. Hneď na prvej káve v Cukrárni Alchymista na Ulici Jana Zajíce sme sa dverami do záhrady preniesli do Krajiny za zrkadlom, kde škriekali exotické vtáky, zeleň nám visela nad hlavami a voda z nej kvapkala ako niekde v džungli. Keby ma sem niekto priviedol so zatvorenými očami, neverila by som, že som v Prahe. Tichý vnútorný dvor s bujnou zeleňou má aj mediteránske Bistro Kostelní 16 na rovnomennej ulici. Industriálny, ale pokojný predný dvor má kaviareň Acid Coffee z ulice Dukelských hrdinů a milo nás prekvapil aj útulný, viacúrovňový dvorček bistra Teplá kačka na ulici Šternberkova 19, kúsok od Veletržného paláca Národnej galérie.
Týmto sa zároveň dostávam k najlepším objavom Letnej, medzi ktoré ázijské fusion bistro Teplá kačka patrilo. Atmosféra spomínaného zadného dvorčeka nám skutočne pripomínala posedenie na trhovisku kdesi v juhovýchodnej Ázii či Číne a aj typ jedla, streetfood, tomu zodpovedal – knedličky, rezancové polievky, misky s ryžou, placky a, samozrejme, pekinská kačka. Teplá kačka aj pôvodne vznikla ako stánok s pouličným jedlom z nadšenia pár fanúšikov do ázijského jedla. Najsympatickejšie na tomto podniku je to, že si všetky produkty ako knedličky, ochutené oleje, octy, omáčky či fermentovanú zeleninu vyrábajú na mieste sami a ponúkajú ich aj na predaj. Takže ak si chcete dať knedličky radšej doma, stačí si ich tu zamrazené kúpiť a doma už len dokončiť.
Ďalším skvelým zážitkom bola kaviareň Pilot Cafe, v ktorej sme boli dokonca dvakrát. Nachádza sa na Oveneckej ulici, vedúcej priamo do Technického múzea so známym exponátom lietadla, ktoré z Pilota krásne vidieť a ktoré dalo kaviarni aj meno. A nielen jej, ale aj kaviarňam Cafe Letka, Letec Espresso Bar či baru s predajňou s platňami Luft Cafe na Kamenickej ulici. Strátka, na Letnej letí, letí, všetko letí… Jaj, a ešte, ak ste na tie vinyly, aj priamo na ulici Milady Horákovej, v bývalej predajni pekárne Praktika sa môžete popri popíjaní espressa prehrabovať v platniach v kaviarni 25,2rpm. Určite ochutnajte ku káve aj pečivo z Praktiky, ich luxusné ovocné croissant tarty sú proste nadpozemské.
A ešte jedna milá pekáreň. Na rohu už spomínanej Ulice Jana Zajíce a Korunovační sme objavili rozkošnú pekáreň Chleba & máslo s výberovou kávou a tradičným pečivom, ktoré mi, neviem prečo, pripomenulo detstvo. Rožky, pletienky, lupačky… a k tomu buchty, moravské koláče, vianočky aj bábovky. Tak sa nám tu páčilo, že sme sem prišli aj v posledný deň na posledné raňajky na Letnej a užili si chlebíky s nátierkou, zapekané plnené rožky a deti aj chai latté a kakao. Neomrzí ma omieľať stále dookola, že tieto lokálne remeselné pekárne ľuďom, ktorí v ich blízkosti bývajú, fakt závidím. Nemusieť stále plánovať a vopred myslieť na to, kam do mesta pre poriadny chlieb a ušetriť si tak časť mentálnej energie, je naozajstný luxus.
Ale neobmedzovali sme sa len na oblasť Letnej, pochodili sme toho kvantum. Z kaviarní nás najviac očarila druhá prevádzka pražiarne Grounds na Lázeňskej ulici L4 Cafe, čo je síce na turisticky rušnej Kampe, ale jej rozkošný vnútroblok v jednom z barokových domov je malý zázrak a doslova skrytý poklad, kde si odpočiniete od davov.
Motali sme sa aj po našom obľúbenom námestí Jiřího z Poděbrad a konečne zavítali aj do Kro Coffee. No suverénnym víťazom Vinohradov sa pre mňa stal tentoraz Kus koláče na Korunní, pred ktorým sme spozorneli, lebo sa pred ním formoval rad. Čokoľvek, čo takto generuje ľudí, ochotných si počkať, je zásah do čierneho a Kus koláče nie je výnimka. V pravidelných časoch niekoľkokrát za deň sa tu pečie čerstvá várka moravských koláčov, a teda, oplatí sa vyčkať. Vzali sme si z nich do škatule na cestu domov a ešte druhý deň sa z nich doma tešili. Takýchto miest chcem v uliciach viac!
Neoddeliteľnou súčasťou pobytov v Prahe je vždy kultúra, umenie a pamiatky, ktoré si nesmierne užívame. Čo sme videli a zažili tentoraz? Návšteva Centra súčasného umenia DOX v Holešoviciach je sviatok vždy, ale tentoraz sme mali extra dávku šťastia na výstavu čínskeho ľudskoprávneho aktivistu a politického karikaturistu Badiucao. Popri Ai Wei-wei-ovi v Albertine Modern to bol druhý najsilnejší zážitok za minulý rok, tak aktuálny a dôležitý.
Z technických pamiatok a architektúry sme sa konečne dopracovali k prehliadke vrcholu českej kubistickej architektúry Domu u čiernej matky božej (tzv. čiernej madony) z roku 1912 od Josefa Gočára. Vnútorné schodisko Domu u čiernej madony je rovnako (instagramovo) ikonické. Jeho pôdorys pripomína žiarovku a krásne mi nahráva na ďalšiu architektonickú a technickú pamiatku Edisonovej transformačnej stanice od architekta F. A. Libru, ktorú sme si pozreli hneď z niekoľkých dôvodov. Túto významnú funkcionalistickú stavbu, ktorá je súčasťou Pražskej pamiatkovej rezervácie a fondu UNESCO, nádherne zrekonštruoval môj obľúbený architekt Ladislav Lábus a dnes v nej sídli kurátorské kino Edison Filmhub. A čo je lepšie ako dobré kino? Kino s dobrou kaviarňou! Nielenže si pred kinom, či po kine môžete dať na mieste niečo dobré pod zub, ale nápoj v skle si môžete zobrať rovno do kinosály. Pred kinom na Jeruzalémskej ulici je príjemná atmosféra vďaka tieňom stromov a ležérnemu posedeniu pred kaviarňou, bude sa vám tu iste páčiť.
Ozaj, a na Streche Lucerny ste už boli? Nám sa to v lete konečne podarilo a boli sme unesení. Opäť sme v čase inšpiratívnej Prvej republiky, kedy si starý otec prezidenta Havla nechal na Václavskom námestí postaviť palác Lucerna v neskoro-secesnom, rano-modernistickom slohu a od začiatku sa pri výstavbe uvažovalo, že strechy paláca budú pobytové. K realizácii tohto zámeru však nedošlo, až v roku 2014 sa iniciatívy ponúknuť tieto priestory na rozvoj komunitného a kultúrno-spoločenského života chopil spolok, ktorý sa dlhodobo venuje aktivitám vo verejnom priestore. Zrekonštruované strechy večer pripomínajú vysvietenú palubu výletnej zaoceánskej lode uprostred mora a umocnené živým koncertom na mňa veľmi emotívne zapôsobili.
Emotívnym zážitkom bolo aj divadelné predstavenie Macbetha na Pražskom hrade v rámci Letných shakespearovských slávností aj vzhľadom k tomu, že som naposledy videla Macbetha v Melbourne pred dvadsiatimi rokmi. Výborné divadlo na magickom mieste, skvelé bosorky, skvelá Lady Macbath v podaní Lenky Krobotovej a strašidelného Banqua Tomáša Měcháčka budem mať ešte dlho pred očami… Stihli sme dokonca aj predstavenie Studia Dva s Eliškou Balzerovou. A, mimochodom, kúsok od vchodu do paláca Fénix, kde Studio Dva hrá, z ulice Krakovská je to len kúsok do koktejlového baru Parlour, tak si tam pred predstavením skočte na negroni alebo cosmopolitan, nech to má štýl.
Spomínajúc koktejlové bary, v Karlíne vyskúšajte, trebárs, Liquid Office, kúsok od Esky a na našej dobrej Letnej pozornosti iste neunikne ani populárny Bar Cobra priamo na ulici Milady Horákovej. V lete má veľké okná z ulice otvorené a hustá nálada sa tak prirodzene prelieva aj na chodník. Hot spot, ako sa vraví. Inak, v Cobre sa aj fajn varí, pokojne si tu dajte obed alebo cez víkendy brunch. A keď chcete mať istotu, rezervujte si na večer radšej miesta.
Na záver som si nechala čerešničku na torte. Ɖiăn (Dian). O bratoch Khanhovi a Giangovi Ta som tu v súvislosti s ich reštauráciou Taro písala v dejvickom príspevku, ale konečne sme sa dostali aj k ich najnovšiemu počinu, reštaurácii Dian. Cestovať za ňou budete trochu bizarne do administračky Brumlovka až do mestskej štvrte Michle, ale akonáhle vstúpite dnu, na exteriér v sekunde zabudnete. Ak by som mala charakterizovať pocit, ktorý vo mne Dian na prvú dobrú evokuje, bola by to čistá radosť. Vzdušný, žiarivý interiér, vizuálne i na omak príjemné materiály, atraktívne osvetlenie, otvorená, svetlá kuchyňa a veľa zelene hneď láka k posedeniu. Presne miesto, kam si chcete s priateľmi zájsť na uvoľnený večer, nechcete nič komplikované, len ochutnávať od všetkého trochu. Porcie sú menšie, hravo sa vo štvorici prechutnáte celým večerným menu. Dian je pre mňa etalón modernej vietnamskej gastronómie, plnej hravých kombinácií chutí, vôní a textúr, exotických byliniek a sviežosti, všetkého, čo na vietnamskej kuchyni milujem. Ako zvyknem hovoriť, „ohňostroj chutí na jazyku“. Ak by ste si nemali dať nič iné, len šalát a kokosovú ryžu, bude to stáť za to. Och, a tie miešané drinky! Najoriginálnejšie koktejly, aké som v Prahe pila, aj vďaka inšpiratívnym ázijským ingredienciám. Po dlhej dobe ma zas niečo nadchlo. Spolu s El Camino je Dian pre mňa najlepší gastro zážitok z Prahy minulého roka a som zvedavá, kedy sa zas niečo podobné naskytne.
A ako nám bolo na jeseň vo Vršoviciach, napíšem na budúce. Čo myslíte, prekonajú jesenné Vršovice letnú Letnú či jarné Dejvice? Súboj pražských štvrtí o našu priazeň pokračuje…
