Category
Okrem toho, že som mala prestávku na blogu, som si dala poriadnu pauzu aj od varenia. Jednak som bola z intenzívneho varenia a pečenia poriadne otrávená, ale chceli sme aj rýchlo podporiť všetky naše obľúbené reštaurácie, kaviarne a bistrá, užiť si príjemný čas vonku a hlavne skúšať a objavovať nové miesta.
Pokračovanie...
Medzi najvzrušujúcejšie chvíle tejto zimy bezpochyby patrí objavovanie nových produktov a služieb na trhu s potravinami. Testovali sme pár donáškových služieb a pomerne rýchlo si vytvorili systém, čo, kedy a kde zohnať. Zeleninu a ovocie z Lunysu, pekárenské potraviny a lahôdky z Yeme, trvanlivé potraviny z DM… Na dobré sa skrátka rýchlo zvyká. Nie som fanúšikom donášok hotového jedla, ale nechať si doviezť potraviny rovno domov má niečo do seba. Reálna pomoc, keď ste chorí, nestíhate, alebo nevládzete odniesť ťažký nákup. Asi najlepšie na online nakupovaní je, že si viete naplánovať, kedy chcete mať nákup doma. Večer objednáte, na druhý deň ráno vám príde. A v konečnom dôsledku každý deň, ktorý nemusím tráviť v obchode, sa počíta. Naozaj musela prísť pandémia, aby sme sa dočkali?
Pokračovanie...
Posledný mesiac bol veľmi pomalý. Až tak, že ma stihli dobehnúť všetky myšlienky a spomienky, na ktoré som už dávno zabudla. Spomínam na staré (dobré) časy, pozerám si storočné fotky, púšťam veci, ktoré som dvadsať rokov nevidela, hudbu, ktorú som počúvala na materskej (Zrní, Umakart). Lockdown je vlastne taká materská, na ktorej je teraz celá krajina. V sociálnej izolácii, bez peňazí, bez pomoci a bez perspektívy. Červená. Nikoho nezaujímate, všetci sa tvária, že sa nič nedeje, ale vy viete, že ste „dojeli“. A musíte to nejako prežiť.
Pokračovanie...
Píšem o tom každý rok. Nikdy mi tak nechutia ryby a dary mora, ako v zime. V lete si na ne často ani nespomeniem, ale akonáhle sa začne zvianočnievať, behajú mi po rozume samé lahôdky. Asi je to podvedomé, telo si skrátka pýta vitamín D, ale často chodím do stánku s rybami ako do cukrárne. Za odmenu. Jedenie rýb a morských produktov do sýtosti je jedna z (mála) vecí, vďaka ktorej sa dá zima v Bratislave vydržať. O to viac, že si teraz iné radosti dopriať nemôžeme.
Pokračovanie...
Smiala som sa, keď som na Silvestra večer čítala twíty z Nového Zélandu a Austrálie, že „je rok 2021, ale stále o ničom“. Tak nejak sme dúfali, že január bude iný. Neprešiel ani týždeň a nestačíme sa čudovať. Najlepší vtip som zatiaľ počula, že „rok 2020 je ako diaľničná známka, platí aj v januári 2021“…
Pokračovanie...
Čím viac sa s postupujúcim májom uvoľňovali protipandemické opatrenia a svet sa viac a viac vracal do vychodených koľají, tým viac som bola paralyzovaná. Trochu zo strachu z toho kolotoča, ktorý nás opäť čoskoro zomelie a z časti možno z toľkej radosti z možností, ktoré pred sebou máme. Poznáte to, toľko sa na niečo tešíte, až vás to desí, keď to má prísť.
Pokračovanie...
Mám pocit, že som varila už asi všetko. Ešte mesiac-dva a uvarím hádam komplet všetky recepty z blogu. Ale aspoň ich pre vás znovu testujem a aktualizujem. A veľmi staré, zlé fotky prefocujeme. Máme na to teraz kopec času, bavíme sa fotením non-stop. Deti prevracajú oči. „Budete to aj fotiť?“ je hneď druhá otázka po „Čo bude na obed?“. Muž síce vraví, že by som mala blog ponechať autentický a nevymieňať staré fotky, ale ja som toho názoru, že si zaslúžite kvalitné fotky.
Pokračovanie...
S teplým počasím sme sa definitívne zabývali na balkóne. Keď ho muž koncom minulého leta zrevitalizoval, aj mi bolo ľúto, že si ho s nástupom chladných dní už neužijeme. A vôbec, užijeme si ho niekedy dosýta, keď sme aj tak celú sezónu mimo mesta a mimo bytu? To som ešte nemohla tušiť, ako zaň dnes budeme vďační a že sa nám na dlhé týždne stane oázou normálnosti. Niekedy až po dlhšom čase zistíte, na čo bolo niečo dobré.
Pokračovanie...
A to som sa sťažovala na január! Čo by som dnes za taký hnusný január dala! Mala som výčitky, že sme v tom globálnom tichu pred búrkou toľko cestovali a behali hore-dole po obľúbených kaviarňach a bistrách, na kávičky, víkendové brunche a večere. Dnes som vďačná, že sme nič z toho neodkladali a využili všetko do poslednej možnej chvíle. Zdá sa, že toto bude na dlho. Snažím sa príliš nezamýšľať, momentálne si užívam luxus nemyslieť na to, čo bude o týždeň. Žiadne termíny, deadliny, režim, len prázdny kalendár, zvláštne bezčasie a každé ráno ako vo filme „Na Hromnice o den více“…
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
