Archív: v pohári

Aj doma dobre

Do Nitry sme začali chodiť až s deťmi, keď sme si s nimi chceli spestriť pobyt na letnom sídle. Vláčikom na hrad, do Mestského parku, do kina… a vždy popri tom na zmrzlinu do Gio Caffe. Tá bola dlhé roky našou (jedinou) povinnou jazdou v Nitre, jej chýr nás vlastne do Nitry prvýkrát privial. Postupne však pribúdali nové a nové podniky a objavovali sa ďalšie možnosti, kam na občerstvenie, za nákupmi rôznych delikates či za zábavou. Tak vznikla naša „nitrianska mapa“, ktorá sa stále utešene rozrastá a na ktorej nás, zdá sa, stále čosi čaká. Nitra je pre nás esenciou teplých letných dní a tešenia sa na prázdniny s deťmi.

Pokračovanie

Finále 2016

Ďalší rok je za nami. Napriek tomu, že sa snažím „brzdiť“ a nenechať sa zomlieť predvianočným zhonom, posledné 4 mesiace mi dali tak zabrať, že som si nejaký predvianočný stres ani nevšimla. Skôr než vysnená vidina konca (toho všetkého) ma ovládla akási letargia. Vianočná párty za nami, aj všetky akcie a povinnosti spojené s koncom roka, stromček stojí a ja už len tak malátne vchádzam do cieľovej rovinky a rozmýšľam, či je to teda naozaj už všetko a či som v tom blázinci na nič nezabudla.

Pokračovanie

Večery v Berlíne 40+

Na cestách bez detí sú najlepšie večery. Byť večer vonku bez toho, že by sme sa museli náhliť domov za deťmi, je pre nás ten najlepší relax. Byť medzi dospelými, seberovnými, bezstarostne a bez obmedzení. Na to som sa do Berlína asi najviac tešila. Mládež vymetá diskotéky, my vínne bary.

Pokračovanie

Kultura za pět set

Dnes budeme šíriť osvetu, učiť sa pestovať kultúru, štýl, cibriť si chute, dobrý vkus a estetické cítenie. Všetko v jednom. Predstavte si, že máte dobrú spoločnosť, náladu, chceli by ste niečo osláviť, baviť sa, porozprávať sa, relaxovať alebo si len tak užiť deň. V peknom prostredí a s kvalitným občerstvením. Skrátka, stop plastovým fľaškám sýtených nápojov či vreckám lacného čaju, ktoré si môžete kúpiť kdekoľvek v samoške. Ako na to? Ukážeme si to na príklade Prahy.

Pokračovanie

Moje slovenské more

Vraví sa, že slovenské more je v Chorvátsku, ale moje more je tuto pár kilometrov za rakúskou hranicou. Moje more je Neusiedler See (Neziderské jazero). Som typický „jazerný“ človek, tichá voda. Všetko od Balatonu až po Bodensee je moje. Na kúpanie ma veľmi neužije (hoci, učím sa), ale tá atmosféra, rovnako ako pri mori, ma fascinuje. Sedieť na brehu a pozorovať hladinu, zapadajúce slnko či vodné vtáctvo, ideálne s pohárom vína a rybou na grile…

Pokračovanie

Garam mente

Nebolo by to leto, keby sme neabsolvovali nejakú tú vinársku romantiku. Začínam mať dojem, že nás na cestách za vínom skôr ako víno samotné priťahuje všetko okolo neho, respektíve ľudia, ktorí ho robia. Navyše nás baví objavovanie (navonok skrytých) pokladov, ktoré tu okolo seba máme. Jedno s druhým, naším posledným takýmto objavom je oblasť Dolného Pohronia (Garam mente), pán Frigyes Bott a jeho víno.

Pokračovanie

Prísľuby z Východu

Kým zase začnem písať o varení, mám tu ešte jeden rest z nášho letného cestovania. Už spomínaný východ. Pre nás, čo sme neboli ďalej ako na Spišskom hrade či na ultra krátkej služobnej ceste v Košiciach, bol v predstavách Tokaj riadna exotika. Akože aj je. Vždy som nesvoja, keď neviem, kam idem a čo môžem od daného miesta očakávať. Nestáva sa mi to často, ale učím sa občas aj nechať veci len tak plynúť, nemať všetko pod kontrolou a neplánovať. Tak sa zrodila aj naša cesta do Tokaja. Plánoval muž, ja som len sadla do auta a nechala sa viezť. Bála som sa.

Pokračovanie