Posledný príspevok uplynulej sezóny zvyknem vždy venovať niečomu výnimočnému, niečomu, čo na mňa urobilo najväčší dojem a čo vo mne najviac ostalo. Prísľub, že je stále sa na čo tešiť a že to tu nie je až taká tragédia. Tentoraz to nie je konkrétny podnik, ani žiadna iniciatíva či konkrétny kolektív ľudí, ale mesto. Brno. Najväčšia radosť v tejto neradostnej dobe. Počítala som to, za minulý rok som bola v Brne až desaťkrát. S mužom, s priateľmi, sama s deťmi, na otočku po práci, na jeden deň, na jednu noc, na predĺžený víkend, cez letné prázdniny, dvakrát tesne pred Vianocami…

… sme si Brno adoptovali za svoje…

Bez preháňania môžem povedať, že sme si Brno adoptovali za svoje mesto. Už sem nechodíme ako turisti, ale ako domov. Za kultúrou, umením, architektúrou, kvalitným verejným priestorom, za dobrým jedlom, službami, za pozitívnymi zmenami k lepšiemu, za skvelými ľuďmi a prajnou atmosférou. Za všetkým, čo nám doma chýba. Nemám ružové okuliare, aj Brno vie byť pre toho, kto sa nepohybuje v tých správnych lokalitách, pekne hnusné, aj Brno má svoje starosti, kauzy a kostlivcov v skrini, ale na rozdiel od Bratislavy má toľko pozitív a hlavne taký ľudský potenciál, že nimi všetky nedostatky prebije. Tu, keď si dobre vyberáte a dobre sa pozeráte, nájdete také poklady! Dobre, ospevovala som fenomén Brna už veľakrát, prejdem teda hneď k meritu veci. Asi sa mi naraz nepodarí obsiahnuť všetko (napokon pre detailnejšie tipy si prejdite naše brnianske záložky na instagrame), ale pokúsim sa vypichnúť to najzaujímavejšie z minulého roka.

Začiatkom roka 2022, keď stále panovali prísne pandemické opatrenia, nedalo sa chodiť do interiérov a my sme už nevedeli, čo so sebou, sme začali testovať brnianske „okienka“, podničky na periférii a v exteriéroch, kde si aj napriek obmedzeniam môžete pobyt na čerstvom vzduchu spríjemniť dobrou kávou, nápojom alebo niečím malým do ruky. Partia pražiarne výberovej kávy Rebelbean v Brne-Žideniciach prevádzkuje skvelú kontajnerovú kaviareň Bzzzukot na rovnomennom ihrisku a skejtparku. Vyblbnú sa tu do sýtosti menšie i väčšie deti, kým vy si oddýchnete pri skvelej káve. Navyše, čisté verejné toalety sú samozrejmosťou, a tak tu môžete pokojne stráviť aj celý deň, výborný tip na výlet. Sieť kaviarní Mitte má tých rozkošných zašívární v Brne viac. Najoriginálnejší je domček Písečník, kde sa príjemne začne alebo skončí nejedna vaša prechádzka v Brne-Husoviciach v lete či v zime. V lete ale určite využite červeno-bielu kontajnerovú Mitte Plovárnu v parku na (novo zrekonštruovanom) Mendlovom námestí. Okrem kaviarne Mitte Centrum (s dobre utajeným vnútroblokom) na Panskej ulici ale aj sledujte, kde bude v novej sezóne parkovať ich mobilný coffeetruck, minulý rok bol pri planetáriu a hvezdárni na Kravej hore. Ale ak by tam aj nebol, skvelú kávu vám na tomto úžasnom výletnom mieste zabezpečí Kafe Trafika na konečnej električiek, áno, v kiosku bývalej trafiky. Vynikajúce mliečne kávy na mieste alebo so sebou vám budú na čerstvom vzduchu chutiť dvakrát tak dobre, nám teda urobili veľkú radosť. Podobných miest, kam za dobrou kávou, je v Brne viac, skúste ich postupne všetky vyhľadať a otestovať. Trebárs slávny Piknik box v Björnsonovom sade s parádnymi zákuskami alebo Hrnček pri obratisku električiek v Brne-Komárove. Ale, pozor, dobré správy má aj Tyjátr, po minulej mŕtvej sezóne opäť ožije. Bohužiaľ, odíde zo Špilberka, ale premiestni sa na iné ikonické miesto a tým je…

… nádvorie Uměleckoprůmyslového muzea Moravské galerie. Ak má Praha svoju fantasknú vzducholoď Gulliver v exteriéri DOX-u, Brno má futuristický Mrak (Oblak), impozantnú konceptuálnu inštaláciu z dielne známeho Atelieru Štěpán. A vôbec, Moravská galerie je ďalšia veľká láska v Brne, ktorá úspešne láka aj najmladšiu generáciu návštevníkov. Či už spomínané Uměleckoprůmyslové muzeum, alebo oproti stojaci Pražákův palác s interiérovou šmykľavkou (vstupné do oboch budov je dobrovoľné) alebo Místodržitelský palác na Moravskom námestí s fantastickou interaktívnou hrou pre deti Dobrodružstvo zberateľa umenia, kde som sa, ehm, poriadne vybláznila aj ja. A kým budú vaše deti freneticky behať za loptičkami, vy budete mať kľud si poprezerať také skvosty ako Hlavu medúzy od Rubensa, monumentálnu Jízdu králů od Joža Uprku, nábytok od Dušana Jurkoviča, Adolfa Loosa či Alfonsa Muchu. Nikdy by mi nenapadlo, že prvýkrát v živote uvidím originál od Artemisie Gentileschi práve v Brne, ach! Choďte všade, do Domu umění města Brna na Malinovského námestí (spojte návštevu s večerou v Kohout na víně v tej istej budove), do úžasného priestoru Fait Gallery alebo do subtílnej Kalina Gallery, kde ma naposledy dojala samostatná výstava môjho obľúbeného výtvarníka Vladimíra Kokoliu. Nechajte sa tou krásou zaplaviť, prevalcovať, nič lepšie na vyprahnutú dušu a splín neexistuje. Ak vám nie je dobre, ak vám chýba dobrý životný pocit, niečo, čo ani neviete, čo je, chýba vám kultúra a umenie, verte mi.

A divadlo! To je v Brne kategória sama o sebe. Keď sa blíži siedma hodina večer, davy ľudí prúdia smerom k Janáčkovmu a Mahenovmu divadlu. Byť toho súčasťou je to najväčšie šťastie. Inak, vedeli ste, že Mahenovo divadlo postavilo jedno z najznámejších architektonických ateliérov konca 19. storočia v Rakúsko-Uhorsku Fellner & Helmer? Rovnako ako historickú budovu nášho národného divadla v Bratislave, alebo pražskú Štátnu operu či viedenský Volksteater. A ešte má Mahenovo divadlo jeden primát. Bolo to prvé divadlo s elektrickým osvetlením v Európe. Neplačte za starým Slovenským národným divadlom, choďte do Mahenovho v Brne, lepšie pre seba urobíte. Ale viete, čo? Ak sa budete chcieť niekedy odmeniť, zájdite do brnianskeho HaDivadla v Alfa pasáži. HaDivadlo (bývalé Hanácke divadlo z Prostějova) je experimentálna scéna s progresívnou dramaturgiou a náročnou autorskou poetikou s vyhranenými hereckými osobnosťami. Už len príchod do hľadiska cez javisko dáva tušiť, že tu si teda nepospíte. Predstavenia bývajú kratšie a bez prestávky, ale ani na sekundu sa nebudete pozerať na hodinky, vcucnú vás a na konci vypľujú úplne iných, ako ste do divadla prišli, taký je to zážitok. A ak len na jednu inscenáciu by ste mali ísť, choďte na sarkastickú komédiu Arnošta Goldflama Doma u Hitlerů aleb Historky z Hitlerovic kuchyně. Petr Jeništa v role Hitlera je fe-no-me-nál-ny! Len ma mrzí, že som s ním nevidela hrať v úlohe Evy Braunovej Eriku Stárkovú, moju najmilovanejšiu českú herečku. Ale zato som videla ďalšiu moju celebrity crush Zbyška Humpolca, juch! V divadle sme boli za minulý rok viackrát ako za celých posledných dvadsať päť rokov dokopy a neskutočne nás to chytilo. Dnes už každý výlet do ČR plánujeme s divadlom a v prípade HaDivadla zvažujem aj nákup mecenášskej vstupenky, lebo zo všetkých predstavení sa mi tie z HaDivadla zdali najlepšie a plne si moju podporu zaslúžia.

A viete, čo ešte v Brne podporujem? Rekonštrukciu kostola sv. Jakuba, konkrétne jeho vitrážových okien. Kostol sv. Jakuba je jedna z najkrajších stavieb svetlej gotiky, aké som kedy zažila. Čarokrásny, čistý priestor, ktorý mi vždy zdvihne náladu. Práve prechádza náročnou a dlhodobou rekonštrukciou a mňa zaujala iniciatíva, ktorá s touto renováciou pomáha. Na stránke Jakubova okna si môžete presne vybrať a zakliknúť, ktoré tabuľky alebo rozety si chcete kúpiť, „adoptovať“ a môžete tak v budúcnosti ukázať svojim deťom, ktoré sklíčka sú tie „vaše“. Hneď vedľa kostola si všimnite aj nenápadný, ale pôsobivý vstup do podzemia. Pred niekoľkými rokmi tu náhodou objavili zasypanú kostnicu. Nejde ale len tak o hocijakú kostnicu. Množstvo kostrových pozostatkov je tu také obrovské, že sa odhaduje, že po parížskych katakombách ide o druhú najväčšiu pamiatku tohto druhu v Európe. Je nádherne zrekonštruovaná a s novou vrstvou umeleckej inštalácie naozaj stojí za návštevu. Celkovo brnianske podzemie skrýva nebývalé poklady. Či už staršiu, známu spleť podzemných chodieb, spájajúcich pivnice historického centra pod Zelným trhom (všímajte si poklopy odvetrávacích šácht na námestí), alebo najnovší hit Brna – historické vodojemy na Žltom kopci, ktoré boli objavené len minulý rok. Postupne sa rekonštruujú a sprístupňujú verejnosti a ide o taký unikát, že aj samotný Hollywood prejavil záujem o natáčanie v týchto mystických, podzemných katedrálach vody. Tak choďte, kým sa dá!

Trochu som sa opustila, ale späť k dobrému jedlu a pitiu v Brne. A nielen k nemu. Ako som vyššie zmienila Zelný trh, nemôžem ho vynechať pri vymenúvaní toho najlepšieho, čo Brno ponúka. Zobudiť sa ráno, trebárs, v hoteli Grandezza a otvoriť okno do námestia so živým farmárskym trhom, je skrátka sen. Využite toto ročné obdobie a pozrite sa, ako to má na takom trhovisku vyzerať. Žiadna prekupovaná supermarketová zelenina, žiadne sprostosti a gýče, žiaden vizuálny smog. Také nádherné tulipány, aké tu predáva farma Prima kytky z Všechovíc len tak neuvidíte. Papagájovité, pivonkovité, hladké i plnokveté pastelových farieb od výmyslu sveta, nevedela som od nich oči odtrhnúť. Striehnite pomaly už i na špargľu z Hrabětíc a, samozrejme, na údené ryby od Trnečku Smoked Fish. To je vlastne známkou toho, že ste niekde už ako doma, keď viete, kam za krásnymi miestami a dobrými produktmi v meste. Že sa už nešmýkate po povrchu, ale lovíte v hlbokých vodách. Ozaj, viete kam v Brne po čerstvý remeselný kvasový chlieb v sobotu alebo v nedeľu? Nie je to také jednoduché. Výborných pekární je v meste viac, ale cez víkend nepečú. Až na našu srdcovku, grécku pekáreň Mama Stella na Kopečnej ulici, čo je zozadu, ako je Večerka. Pravidelne tu cez víkendy kupujeme chlieb na domov, vyskúšajte ten obalený v sezame, ten je úplne božský. Vlastne aj vďaka tomuto chlebu z pekárne Mama Stella som si znovu pripomenula a zamilovala Večerku. Nielen tým, že som si všimla, že používajú ich chlieb (mať pekáreň za rohom je pre bistro aký luxus?), ale celkovo sa ich menu posunulo o niekoľko úrovní nahor. Iste aj kvôli tomu, že sa ich kuchársky tím nedávno školil u tých najlepších, v pražskom Diane. Urobte si láskavosť a zájdite do Večerky na raňajky, poďakujete mi neskôr.

Ďalším svetovým počinom v Brne minulého roka bolo otvorenie Dezertíny na Novobranskej ulici. Jej legendárne milionárske kocky aka Rich Bitch, red velvet torty alebo cookies si už môžete dať aj inde ako vo foodtrucku Bucheck, hoci, aj tu len na stojáka. Do Dezertíny sa ale chodí v prvom rade na fenomenálne croissanty. V ponuke sú len cez pracovné dni a už sa mi aj stalo, že o pol jedenástej boli vypredané, ale za to skoré vstávanie či deň dovolenky to naozaj stojí. S dobrou kávou je to môj obľúbený štart do nového dňa v Brne. O skvelej atmosfére a perfektných ľuďoch v Dezertíne ani nehovorím, bez nich by to nebolo ono. (O ľuďoch v službách by som mohla písať diplomovú prácu. To je ten priepastný rozdiel medzi Brnom a Bratislavou o ktorom stále hovorím, keď hovorím o ľudskom potenciáli mesta. Na ľuďoch to skrátka všetko stojí a padá.)

A viete, čo sme v Brne ešte vyskúšali? Povestný hotel Anybody, za ktorým stojí kreatívny tím Lidi z baru. Myslím si, že tento hotel nie je úplne pre každého, ale ako zážitok a spestrenie do života to za skúšku stojí, nič podobné som v živote nezažila. Nebudem prezrádzať, o čo ide, ale či už pristúpite na hotelovú hru, alebo nie, minimálne sa tu dobre vyspíte. Obrovská posteľ s dokonalým matracom a povliečkami, ticho ako v hrobe a kto by chcel hudobnú kulisu, na tablete nájde fantastické playlisty. Mimochodom, audio sprievodcov hotelovou hrou narozprávali známi brnianski herci, možno niektorých spoznáte po hlase. A perlička na záver, ľudí, ktorí absolvovali hotel Anybody, budete spoznávať na ulici. Ako a podľa čoho zistíte, ak dohráte hotelovú hru až do konca. Mimochodom, ako som v úvode smútila za Tyjátrom na Špilberku, tak som si už namiesto nich vďaka Lidem z baru našla adekvátnu náhradu. Super Panda Cirkus totiž na jednom zastrčenom, magickom mieste na hradnom kopci prevádzkuje v lete perfektný záhradný pop-up Žardán. Chvíľku mi trvalo, kým som ich našla a hneď, ako som ich našla, nás vyhnala letná búrka, ale odvtedy mám v rukáve ďalšie chillout miesto, kde sa dá cez prázdniny zašiť na lehátkach, s nápaditými chladenými nápojmi a občasnými večernými predstaveniami. Sledujte Žardán by Super Panda a buďte v strehu.

No späť do reality. Raz sme v Brne bývali aj v Hoteli Passage na Lidickej ulici, čo už nie je taká idyla ako Zelňák, ale zato tu máte na dosah iné lákadlá. Okrem starých dobrých Kafe Friedrich, Punkt. či Milady kaffee máte možnosť otestovať ďalšie prevádzky v tomto hoode, trebárs druhú pobočku Punktu Punkt.espresso.bar na Štefánikovej ulici, skvelé raňajky v kaviarni Coffeetrail na Lidickej 46 alebo Coffeetrail Bar na Štefánikovej 22 (inak, majú aj tretiu kaviareň Coffeetrail Garden na sídlisku v komunitnom centre v Brne-Novom Lískovci s presklenou terasou na poschodí s nezvyčajnými výhľadmi na Brno, ktorú odporúčam na potulky po brnianskej periférii), Lužánky, botanickú záhradu, Mestské divadlo Brno či legendárny hudobný klub Fléda, kde sme boli minule na koncerte Gus Gus.

Inak, na tej istej ulici ako je Kafe Friedrich sa nachádza aj nenápadný Hostinec u semináru. Presuniete sa tam v čase rovno do Rakúsko-Uhorska a pochutíte si na takých delikatesách ako tafelspitz či viedenský rezeň s viedenským zemiakovým šalátom. Vkusne dobovo zariadený hostinec so štýlovými keramickými podpivníkmi je medzi domácimi veľmi populárny, rezervácia to istí, ale i tak si na jedlo chvíľu počkáte. Takže nechoďte sem, ak sa ponáhľate, aj čas tu plynie ako za dôb cisárskeho mocnárstva, bez zhonu a stresu. Odporúčam si vyberať zo stáleho menu, trebárs konfitovaný hovädzí krk so špenátom a zemiakovými plackami alebo kyselicu, neobanujete. A ešte jeden tip na piváreň s dobrým jedlom, ak vás prepadne túžba po retro jedle z čias Československa. Alebo ak vám budú chýbať podniky zo siete Ambiente. Skočte do Lokálu U Caipla na Kozej ulici. Opäť, nátresk a ruch, ale stojí za to si počkať na svoje miestečko. Tankové pivo a k tomu nejaká tá hospodská prasárnička občas dobre padne. Mňa do Caipla zahnala neovládateľná chuť na šunkovú rolku s chrenom a tá je tu, veru, prvotriedna. Ak nechcete mať po jedle výčitky, ale sa od srdca zasmiať, vyjedzte taniere dočista a prečítajte si na nich vtipný odkaz na záver. Nabudúce si dám rakvičku so šľahačkou, mňam!

V Brne vás však veľmi ľahko môže prepadnúť chuť na Áziu. My máme mániu Manye, bez Manye neexistuje ani jeden výlet do Brna, ale vyskúšali sme aj tri nové lokály. Mongolské mäsové knedličky si hneď tak hocikde nedáte, že? V Brne áno, na Slovákovej ulici v bistre Arslan buuz, kde ich pripravujú sami mongolskí kuchári. V lete si sadnite do vnútrobloku alebo pred bistro na ulicu a určite ochutnajte miestny signature dish, sedem knedličiek na pare s čili olejom, sú bezkonkurenčne najlepšie. Za dobrou vietnamskou kuchyňou to v Brne nemáte nikde ďaleko. Prekvapilo ma, napríklad, bistro Domovina, sídliace na známej adrese na Zelňáku vo vnútrobloku Platz. Menu tvorí osviežujúco len pár vybraných jedál a niekoľko skutočne domácich, jednoduchých limonád (kokosová deťom v lete náramne chutila) a poteší rovnako ako minimalistický a štýlový interiér bez typických klišé a kopcov plastu. Príjemný a efektívny personál už len podčiarkuje profesionalitu tohto nenápadného, až neviditeľného podniku. Ak však uprednostňujete skôr autentickosť, choďte do Bonjour Vietnam na Václavskej ulici. Brno bez príkras, svojrázny interiér a hlavne autentické chute s poriadnou náložou aromatických zelených byliniek a čerstvej zeleniny. V lete funguje vzadu aj útulná terasa s grilom a keď nebudete vedieť, čo si objednať, dajte si určite bánh xèo.

Dostávam sa však teraz už k zlatému klincu minulej sezóny v Brne. Keď som tu pred štyrmi rokmi písala ódy na brnianskeho gastro sprievodcu Gourmet Brno, ani vo sne by mi nenapadlo, že raz budem jeho súčasťou. Konkrétne jeho hodnotiacej komisie. Nemohla som uveriť, keď ma v auguste oslovili organizátori z TIC s ponukou nezávisle hodnotiť podniky, nominované do kategórie bistrá. Ale stalo sa a ja nemôžem byť viac hrdá, že som sa podieľala na takom zmysluplnom a skvele vymyslenom projekte. A navyše, v kategórii bistrá zvíťazil aj môj favorit Eggo Break Feast, bez návštevy ktorého sa nezaobíde ani jedna naša cesta do Brna. Dokonca som bola pozvaná aj na vyhlasovanie víťazov, ktoré sa uskutočnilo v októbri v jednej z priemyselných hál v areáli Zbrojovky. Mohla som si tak neplánovane pozrieť tento nezvyčajný priestor, dozvedieť sa z prvej ruky výsledky ankety, stretnúť známych ľudí z obľúbených podnikov, dať si podpísať knihu Brno100 od Lukáša Hejlíka, či ochutnať dobroty z cateringu, ktorý pripravovali nominované, teda tie najlepšie prevádzky z Brna a Južnej Moravy. Bol to po rokoch pandémie môj prvý podobný hromadný event, akýsi záblesk starých dobrých čias a som za tú vzácnu skúsenosť a pozitívnu energiu z ľudí náležite vďačná. (Ak máte na Brno chuť, Gastromapu Lukáše Hejlíka Brno100 si určite zaobstarajte ako erudovaný vhľad do momentálnej brnianskej gastro scény. Skvelé medailóny významných osobností brnianskeho gastra, relevantné tipy na trávenie voľného času, insiderské tipy na obľúbené miesta od ľudí z gastra, sto top podnikov Brna, plus mapky, fotky, zoznamy a veľa, veľa inšpirácie a užitočných informácií pokope.)

Oblúkom sa tak cez Zbrojovku vrátim tam, kde som článok začala, k inšpiratívnym miestam trávenia voľného času na čerstvom vzduchu v Brne. Kaviareň Industra sa totiž zo vstupnej haly správnej budovy Zbrojovky v Brne-Žideniciach presťahovala do jednej z hál na konci areálu, do bývalej kompresorovne pri rieke Svitava, oproti budove Zet.Office, kam sa dostanete aj cez most z ulice Gargulákova. Ťaháme sem snáď všetkých našich kamošov, lebo je to tu oáza pokoja s veľmi inkluzívnou komunitou ľudí, kde sa vždy všetci dobre cítia. Veľa vzduchu a osobného priestoru, kde je okrem kaviarne aj výstavný priestor na poschodí a vzadu sociálne zázemie a divadelná scéna Feste. Vonku pred kaviarňou sú v lete lehátka, opodiaľ ihriská detské, psie, športové, workoutové, pingpongové stoly, piknikové stoly a lavice, verejné plynové grily a toalety. Industra organizuje občasné víkendové brunche a pred Vianocami sme tu boli aj na fantastických vianočných trhoch s umeleckými dielami a výrobkami od lokálnych tvorcov a maloproducentov. Skvelá akcia, na ktorú radi prídeme aj tento rok.

Ale to, samozrejme, nie je všetko, s Industrou sa v letnej sezóne v piatky a v soboty stretnete aj na farme Ráječek v Brne-Tuřanoch. Ideálne na začiatok víkendu (nielen) s deťmi a psami. Industra v budove bývalého rozhlasu prevádzkuje kaviareň, organizuje víkendové brunche a rôzne sezónne gastro akcie ako zabíjačky, oberačky a pod. Deti môžete vypustiť na ihrisko a pieskovisko a posedieť si na terase, v lehátkach pred kaviarňou alebo na laviciach v tieni ovocných stromov hneď vedľa polí. V predajni farmy si zas nakúpiť nielen miestnu zeleninu a ovocie, ale aj potravinárske výrobky z fariem z okolia, lokálne víno, pivo, ovocné šťavy alebo remeselnú zmrzlinu. Častokrát sme tu po ceste nakúpili šťavnaté paradajky, šaláty, paštéty od Maso Klouda, či údené ryby od Trnečku, naše najcennejšie suveníry z ciest.

Každá sezóna je v Brne iná, zakaždým objavíme nejakú z jeho krás, odhalíme ďalšiu jeho vrstvu. Viac a viac sa Brnu dostávame pod kožu a Brno sa dostáva pod kožu nám. Považujem sa veľké plus, že aj keď sa ešte nechceme nadobro z Bratislavy odsťahovať, môžeme okúsiť život v okolitých mestách a byť tak jednou nohou doma aj niekde inde. Milujem tento rozmer Strednej Európy a nenechám si ho vziať. Ak vám vaše mesto neponúka to, čo potrebujete, hľadajte inde. Berte, kde dávajú, Brno je štedré, ujde sa aj nám, cezpoľným. Už len písať o tom ma hreje pri srdci.

PS: A na seriál Dobré ráno, Brno! sa už tiež nebudete pozerať tak, ako predtým 🙂