Väčšinou je to pri cestovaní tak, že si ľudia vyberú nejaké pamiatky, prírodné krásy či iné atraktivity, ktoré ich zaujímajú, naplánujú si podľa nich denné itineráre a s jedlom už improvizujú v štýle „čo mi po ceste padne do oka, tam sa naobedujeme.“ U mňa to tak nefunguje, som vždy totálne otrávená, keď na blind neviem nájsť žiadne normálne miesto, kde by sme sa mohli najesť a nakoniec to skončí nejakým zúfalstvom z fastfoodu alebo ešte horšie, suchou stravou zo supermarketu a mám pokazený celý deň. Už roky to robím inak. Vyselektujem si dobré podniky, ktoré by som rada navštívila, zaznačím si ich do mapy (hurá, Google Maps) a nakoniec si popozerám, kde sa v rámci mesta moje zaznačené podniky nachádzajú a čo zaujímavé sa v ich okolí nachádza. A takto vznikajú moje itineráre.

Neprekvapí vás potom, že sme sa rozhodli preskúmať videnský Museums Quartier (MQ) a jeho okolie na základe toho, že som na internete objavila úchvatný strop reštaurácie Kaan (bývalej Corbaci), nachádzajúcej sa v MQ vo Viedenskom centre architektúry. Keby táto inak nenápadná reštaurácia mala obyčajný biely strop, asi by som sem nikdy nešla. Od orientálnej mozaiky, vyrobenej namieru podľa návrhu tureckej umelkyne Asiye Kolbai-Kafalier som nevedela odtrhnúť oči. Asi sem musí človek chodiť častejšie, aby si na to nádherné „turecké nebo nad hlavou“ zvykol, nezízal stále dohora a sústredil sa aj na jedlo. (Aktualizácia: Interiér tejto reštaurácie vznikol podľa návrhu hviezdneho architektonického štúdia Lacaton & Vassal, držiteľov Pritzkerovej ceny, ešte v r. 2001, keď neboli takí slávni.)

Jedálny lístok je založený na rakúskej klasike, skombinovanej s exotickejšími chuťami. Na zahriatie sme obaja ochutnali stálicu tunajšieho menu, tureckú šošovicovú polievku, muž si dal (ako častokrát v Rakúsku) wurst a ja údené kačacie prso s kapustovým šalátom, ktoré ma mimoriadne príjemne prekvapilo. Nikdy by som nepovedala, že kačica s kapustou môže byť ľahké a svieže jedlo. Kaan je obľúbený miestny podnik, je tu stále živo. Stretávajú sa tu intelektuáli i rodiny s deťmi, atmosféra je veľmi kozmopolitná a obsluha ochotná.

Kussmaul je podnik svetového formátu, tu hneď zabudnete, že ste v Strednej Európe.

Aj keď sa v okolí MQ nachádza nákupná ulica Mariahilferstrasse, cisárske sídlo Hofburg alebo Albertina, neboli by sme to my, keby sme „po toľkej kultúre“ neubzikli na blízky Naschmarkt, lebo aj keď vedú všetky cesty do Ríma, naše cesty vo Viedni vždy vedú na Naschmarkt. Najradšej sa tam len tak ponevierame a pozorujeme ľudí. Na prieskum Naschmarktu by to chcelo samostatný projekt, určite sa k tomu raz dostanem, zatiaľ sa len nechávam unášať davom a sledujem miestny kolorit. Čo nám však neuniklo je, že podľa nás je najlepšia atmosféra a nálada na Naschmarkte na jednom nenápadnom, malinkatom mieste, ktoré sa tvári, že tam ani nie je, ale odkiaľ sa ozývajú najväčšie salvy smiechu a odkiaľ sála zvláštne vábivé teplo a svetlo.

Delikatesy Urbanek, stánok č. 46. Tu sa vždy pri dvoch vonkajších stand-up stoloch zhlukuje najviac miestnych ľudí. Občas sa niekto prederie dovnútra a vráti sa s novou fľašou vína, či trochou šunky alebo syra, ale inak tu plynie čas veľmi pomaly, priam stredomorsky. Tak sme sa rozhodli pristaviť aj my a niečo okúsiť. Neviem, či sem často chodia turisti, ale vo vnútri je to samý štamgast, vraj sem rád chodí aj primátor Viedne. Nečudujem sa, aj my sme sa rýchlo nakazili dobrou náladou a chichúňali sa pri pohári vínka ako školáci. Až vtedy sme si všimli vo výklade na výveske, že tu bol aj Anthony Bourdain počas svojich gurmánskych potuliek Rakúskom. Muselo sa mu tu veľmi páčiť. Dajte si tu niekedy s priateľmi „dostaveníčko“ a presvedčte sa sami.

Na ďalší výlet sme vyrazili na Mikuláša. Vlakom. Kúsok od Hlavnej stanice sa nachádza Belvedere a v jeho tesnej blízkosti nenápadný hotel Daniel. No, nenápadný. Nenápadný je, ak sa pozeráte do zeme a nevšimnete si plachetnicu, „dalíovsky“ prevísajúcu cez okraj strechy hotela. V tejto inak nevzhľadnej budove sídli dizajnový hotel so zaujímavou reštauráciou s pekárňou. Príjemný ruch hotelového lobby sa tu prelína s neformálnym priestorom reštaurácie, všade mladí ľudia a kufre, cestovateľské vzrušenie sa tu dá krájať. Žiadna nudná a sterilná hotelová jedáleň. Plápolajúci oheň v krbe, závesná sedačka – hojdačka, veľké izbové rastliny, industriálne osvetlenie, drevené palety.

Menu je internacionálne. Burgre, sendviče, toasty, steaky, šaláty, všetko mimo stredoeurópsky model „polievka a druhé (mäso a príloha)“. Zastavili sme sa tu na ľahký obed, aby sme vydržali do večere, ale trochu sme to prehnali a nevládali všetko zjesť, aj keď bolo všetko vynikajúce. Stačiť vám bude len jeden chod, porcie sú vskutku americké.

Rozchodiť obed môžete v priľahlom areáli zámku Belvedere, na ktorého nádvorí sa konajú aj komorné vianočné trhy, odporúčam prísť sem, ak neobľubujete tlačenicu trhov v centre mesta. Alebo sa prejsť pešo až do centra a túlať sa menšími uličkami. Tak sme objavili aj vínny bar Sekt Comptoir Szigeti na Schleifmuehlgasse 19, pred ktorým stojí stánok s ústricami. Sem sa v najbližšom čase musíme vrátiť na bublinky a ústrice, vyzerá to tu veľmi útulne a lákavo. Kultúra wine barov nás vo Viedni veľmi oslovila, tešíme sa, ako ju budeme ďalej mapovať. Nakoniec sme nakukli do kaviarne s kníhkupectvom phil. Káva nás tu síce nenadchla, ale dá sa tu príjemne zašiť, ak potrebujete oddych. Ocenia to tu aj zberatelia dizajnového alebo vintage nábytku a osvetlenia, všetko, čo tu je, je aj na predaj.

My sme tu čakali na priateľov, s ktorými sme mali ísť spoločne na mikulášsku večeru. Reštauráciu som vyberala ja a vybrala som ju dosť netypicky naslepo. Nikdy som o nej nepočula (funguje len od júla) a úplne náhodou som sa o nej dočítala v časopise vo viedenskom metre. Reštaurácia Kussmaul si ma teda našla sama. Zarezervovali sme si Chef’s Table a degustačné Chef’s Tasting Menu, čím sme vlastne ochutnali celú aktuálnu à la carte ponuku. Šéfkuchárom v Kussmaule je jeden z najtalentovanejších mladých kuchárov Viedne Mario Bernatovic, ktorý predtým varil vo vychytenej Motto am Fluss na lodi na Dunajskom kanáli pri Schwedenplatzi a v New Yorku u takých velikánov ako Thomas Keller a Daniel Boulud. Kussmaul je podnik svetového formátu, tu hneď zabudnete, že ste v Strednej Európe. Podnik bol totálne plný, tempo a nasadenie vysoké, atmosféra fantastická, ľudia sa skvele bavili a my tiež. Exkluzívne jedlo, trendový interiér (vrátane pôsobivých toaliet), obsluha profesionálna, ale uvoľnená a vtipná. Šéfkuchár nás osobne privítal, vždy, keď mal čas, sa pristavil, prehodil pár slov a objasňoval, čo máme na tanieroch. (Aktuaizácia 2024: Kussmaul medzičasom niekoľkokrát zmenil šéfkuchára i koncept.)

Najviac ma fascinovalo, že jedlá boli vlastne variácie na nám všetkým dobre známe stredoeurópske chute prostých jedál ako špenát s vajcom, zemiaková polievka, makový koláč alebo pečené jablká, ale exkluzívne spracované a prezentované. Napriek tomu, že sme boli v reštaurácii typu fine dining, nič tu nebolo formálne ani škrobené, zábava bola skvelá, nepamätám sa, že by som sa niekedy v takomto „lepšom“ podniku toľko nasmiala. Obsluhe sme očividne robili radosť, veľmi šikovne na nás skúšali rôzne formy upsellingu, takže sme sa tam za 4 hodiny trošku rozšupli, ale každé euro stálo za to. Najlepší Mikuláš v mojom živote. Asi som bola veľmi dobrá tento rok, nádielka bola štedrá. (Aktuaizácia 2024: Kussmaul medzičasom niekoľkokrát zmenil šéfkuchára i koncept.)

Dovetok na záver: Vlak o 22:44 sme stihli len tak-tak, ale ak by ste sa vo Viedni dobre bavili a nechcelo sa vám ísť tak skoro domov, posledný vlak do Bratislavy ide o 0:44, prípadne prvý ranný o 5:00. V nočných spojoch je vždy veľa Slovákov a dobrá nálada. Týmto by sme radi pozdravili hobojistu Marcela z Tomášova a poďakovali sa mu, že nás ochotne hodil zo stanice autom až domov. Dobrí ľudia ešte žijú. Aj vďaka nemu sme mali tento rok nezabudnuteľného Mikuláša a budeme naň ešte dlho spomínať.

Fotogaléria Corbaci:

Fotogaléria Naschmarkt:

Fotogaléria Daniel:

Fotogaléria phil a Sekt Comptoir Szigeti:

Fotogaléria Kussmaul:

Ďalšie tipy na výlety do Rakúska:
Cestou necestou
Verzauberungsanstalt
Moje slovenské more
Gastroturizmus na dovolenkový spôsob
Ako chutí najlepšie mesto pre život
Tak ďaleko, tak blízko do brucha Viedne
Jesenné výpady za hranice (všedných dní)
Wachau – nakuknutie do raja
36 hodín v marhuľovom kraji
AT – DE: Wunderschön
Vianoce na zámku

Ďalšie tipy na návštevu trhov na Slovensku a v zahraničí:
Viac takých miest ako je Trnava – Trnavský rínek (Trnava)
Manhattanské trhy a tržnice – Chelsea Market, Union Square Greenmarket, Essex Street Market, Grand Central Market (New York)
Once Upon A Time in Japan (Tsukiji – rybí trh) – Tsukiji (Tokio)
Svet pokrikov ajumma – Gongdeok Market, Namdaemun Market, Kwangjang Market, Noryangjin Market, Geumcheongyo Market, Tongin Market, Mangwon Market, Yeongdong Market, Bamdokkaebi Market (Soul)
Street food – Berlin style – Markthalle Neun, Street Food auf Achse, Pojangmacha – Korean Street Food (Berlín)
Ako začať deň – Mercat de la Boquería, Mercat de Santa Caterina, Mercat del Born, Mercat de la Concepció, Mercat Abaceria (Barcelona)
Pouličné jedlo nielen na kolesách – Stará tržnica, Dobrý trh, Trh na Poľnej ulici (Bratislava) / Marx Halle – Street kitchen food Market (Viedeň)
Jedlo ulice – Whitecross Market, Broadway Market, Netil Market, Scholl Yard Market (Londýn)
Tak ďaleko, tak blízko do brucha Viedne – Naschmarkt (Viedeň)
London’s Calling – Borough Market (Londýn)
Kinosobota: Náplavka – Náplavka (Praha)
Vianoce na zámku – vianočné trhy na zámku Schloss Hof (Schloßhof)

Autor: zuzka
4 komentáre