Máme za sebou prvú „mini-dovolenku“ tento rok. Muž nás pribalil so sebou na tréningový seminár do Bavorských Álp. Už som aj zabudla, ako je v Nemecku krásne. Perfektné cesty, dopravné značenia, diaľnica až takmer na miesto určenia. Žiadne bilboardy pri ceste, úžasné výhľady do krajiny, šťavnato zelené stráne, zakvitnuté stromy a pasienky, malebné usadlosti, pasúci sa dobytok… Všade čisto, poriadok, pokosené lúky, vyčistené dvory, upravené stodoly, harmonická, kultúrna krajina. (Všetkým tým, čo stále tvrdia, že je Slovensko krásna krajina odporúčam prísť sa sem pozrieť, lebo podľa mňa je Slovensko len krásne zaostalé, spustnuté a zanedbané…)
Po ceste tam a späť sme sa rozhodli vyskúšať nejaké dobré reštaurácie a pozrieť sa, ako sa rakúskym a nemeckým reštauratérom darí. No, darí sa im fantasticky, to sa musí uznať. Užili sme si maximálne. Cestou do Nemecka sme sa zastavili na obed v Salzburgu. Vybrali sme si oceňovanú rodinnú reštauráciu Schloss Aigen v jednej z najdrahších salzburských štvrtí. Tento tradičný hostinec s modernou kuchyňou nás zaujal krásnymi vnútornými priestormi i príjemnou záhradou už na svojej webstránke a veľmi sme sa doň tešili. Príjemná, uvoľnená piatková atmosféra v slnkom zaliatej vilovej štvrti nás dokonale naladila na víkend. Okrem dvoch párov nám v reštaurácii robila spoločnosť len šarmantná rakúska babina s premúdrelým vnúčikom, ktorí nad tafelspitzom a teľacím rezňom na úrovni prediskutovali všetky rodinné i spoločenské témy.
Personál bol štandardne profesionálny, s oldschoolovými praktikami ako nahrievaním tanierov a nalievaním polievky z konvičiek priamo pri stole. Ocenila som jedálny lístok v angličtine, lebo moderná gastro nemčina je pre nás veľká neznáma. Reštaurácia sa špecializuje na tradičné rakúske bio hovädzie – vybrať si môžete od jazyka až po chvost. Plus sezónna špargľa. Dali sme si marinovanú špargľu so špargľovou penou a avokádom a krémovú špargľovú polievku s vyprážanou špargľou. Ako hlavné jedlá marinovaného sivena s cviklovými špagetami, zelenou špargľou a chrenovou penou a steak so šalátom Caesar. Prvotriedne suroviny, excelentné jedlo. Veľký zážitok. Najlepšia špargľová polievka v mojom živote a tá ryba s cviklovými špagetami – kulinársky highlight celého výletu. Alkohol, kávu, aj dezerty sme vynechali. Aj tak bol účet až-až. Ale stálo to za to.
S dobrou náladou sme sa presunuli na miesto nášho pobytu, kúsok za rakúske hranice do nemeckého Inzellu, alpskej dedinky známej svojím rýchlokorčuliarskym štadiónom. Jar v Alpách je čarovná. Takmer žiadni turisti. „Stará zelená“ ihličnanov sa mieša s „novou zelenou“ listnaných stromov, pokrútené a machom obrastené ovocné stromy a zlaté dažde práve kvitnú, lúky sú plné púpav, skorocelov, sedmokrások, popri cestičkách kvitnúce lesné jahody, fialky a prvosienky. O hustej sieti širokých (cyklo)chodníkov, ktoré sú v lepšom stave ako naše cesty prvej triedy ani nemusím hovoriť. Parky, detské ihriská, odpočívadlá, lavičky na vyhliadkach a turistické značenia – jedna báseň. Pár kempov som už v živote navštívila, ale tak perfektne vybavený a prevádzkovaný športový kemp, v akom sme boli ubytovaní, som ešte nezažila. Všetky palce hore!
V nedeľu, cestou domov sme sa rozhodli naobedovať v nemeckej dedinke Waging am See, vo vyhlásenej reštaurácii Landhaus Tanner s regionálnou bavorskou a alpskou kuchyňou. Mali sme šťastie. Mali práve dve veľké akcie a boli sme radi, že nebolo zavreté a obslúžili nás. Pravda, chvíľu to trvalo, ale odmenou nám boli nápadité a neskutočne chutné jedlá, pre mňa aspoň veľmi inšpiratívne. Veď posúďte sami. Ako amuse bouche nám priniesli pečivo s maslom a oškvarkami s masťou (na spôsob rilletes). Nedali by ste si denné menu pozostávajúce z marinovaného siha s topinamburovým pyré a lúčnymi(!) bylinkami a klíčkami ako predjedlo, plnené prso a stehná z domáceho kurčiatka so špargľou a krúpami a ako dezert teplý koláčik s vanilkovou zmrzlinou a jahodami? Ja áno a bola som nadšená. Ohromený bol aj môj muž, ktorý mal šťastnú ruku pri výbere jedál, lebo jedálny lístok nemali v angličtine a z nemeckého sme toho veľa nevyčítali, takže si vyberal len tak od oka. Ale úspešne. Mal marinovanú špargľu s knedličkami z kozieho tvarohu a pečenými paradajkami ako predjedlo a kozľacie stehno s kelovou kašou, brusnicami a praclíkovou knedľou. A ako dezert nadýchanú tvarohovú penu so sorbetom z bobuľového ovocia a mišpuľovým ragú. To nevymyslíš, to treba zažiť. Fantázia.
Pravda, tieto podniky nie sú (pre nás) na pravidelné stravovanie, ale počas zaslúženej dovolenky je to ideálny zážitok a spestrenie, ktoré stojí za každý minutý cent. Ak zbytočne nemíňate peniaze v zlých či priemerných reštauráciách, oplatí sa raz za čas takto ušetrené peniaze investovať na kvalitnom mieste do kvalitného jedla a služieb. A o tom to celé je. Ak sa budete najbližšie pohybovať niekde v blízkosti Salzburgu, spomeňte si na mňa a navštívte Schloss Aigen alebo Landhaus Tanner, neoľutujete. Vrelo odporúčam, zážitok zaručený.
Ďalšie tipy na výlety do Rakúska:
Cestou necestou
Verzauberungsanstalt
Moje slovenské more
Gastroturizmus na dovolenkový spôsob
Ako chutí najlepšie mesto pre život
Tak ďaleko, tak blízko do brucha Viedne
Jesenné výpady za hranice (všedných dní)
Viedenská gastrokultúra a my
Wachau – nakuknutie do raja
36 hodín v marhuľovom kraji
Vianoce na zámku
Fotogaléria:
Ahoj Zuzka, práve triedim a zakladám fotky do albumu z nášho januárového víkendu v Salzburgu. A! Boli sme na Tvoje odporúčanie v Schloss Aigene a veru stálo to za to. Aj s kávou a dezertom. Len sme si potom dali niekoľko hodinovú prechádzku :-)))
Vždy keď niekam ideme, najskôr hľadám odporúčania a tipy u Teba na blogu a až potom brúsim na nete. Ďakujem za skvelé články 🙂
Ó, to ma naozaj teší, že to má zmysel, ďakujem za spätnú väzbu!