Existujú na svete miesta s výnimočnou, priam magickou atmosférou. Jedným z takých miest je pre mňa rakúske údolie Wachau, zaradené do svetového dedičstva UNESCO, necelé dve hodinky vzdialené od Bratislavy. Objavila som ho pred siedmimi rokmi a odvtedy mi nedá spávať. Básnila som o ňom mužovi, ale ako to už býva, musel naň počuť chvály od iných ľudí, aby ho zaujalo. Nakoniec sám prišiel s „projektom Wachau“ a už niekoľko mesiacov zháňa informácie a tipy, najmä z vinárskej oblasti. Keď navrhol prvý prieskumný výlet do Wachau, neprotestovala som. Napokon sme posledné dve soboty strávili vo Wachau a začali veľmi príjemné objavovanie našej novej obľúbenej destinácie.
Perfektné jedlo nás spolu s krásnym slnečným počasím dobre naladilo a zvyšok dňa bol ako rozprávka.
Je jasné, že sme chceli odkrývať aj gastronomické poklady Wachau. Ako prvý cieľ sme si vybrali stredoveké mestečko Dürnstein. Z ponúkaných možností, kde by sme si mohli dať obed a z odporúčaní priateľov, ktorí už vo Wachau boli, sme si vybrali rodinný podnik rodiny Knollových. Majú úspešné vinárstvo a ešte úspešnejšiu reštauráciu Loibnerhof v susednej dedinke Unterloiben. Reštaurácia s vidieckym charakterom používa miestne suroviny, varí sezónne domácke jedlá s moderným šmrncom a právom získala niekoľko prestížnych gastro ocenení. A nemohli sme si vybrať lepší začiatok nášho „projektu“. Perfektné jedlo nás spolu s krásnym slnečným počasím dobre naladilo a zvyšok dňa bol ako rozprávka.
Objednali sme si jednu tekvicovú polievku s tekvicovým olejom a frikadelkami. Ako hlavné jedlo sme mali miestneho sivoňa s riečnymi rakmi a fenyklovým rizotom a jahňacie kotletky v bylinkovej kruste so zeleninou ratatouille a polentou. Čisté jedlo, perfektne vyladené, čisté chute, moderné spracovanie a servírovanie. Obsluha bola bezchybná a nenápadná, žiaden stres, vyslovene domácka pohoda. Na pitie sme si objednali ríbezľovú šťavu a rozlievané biele víno – 250 ml veltlínu z domáceho vinárstva. K tejto návšteve sme nemali žiadne pripomienky. Hodinové čakanie na hlavný chod nepovažujem za negatívum, lebo na poctivé a čerstvé jedlo si treba počkať, neskočí na stôl len tak. No kvôli znudeným deťom sme si už neobjednali dezerty ani kávu a ponáhľali sa na prechádzku historickým centrom malebného Dürnsteinu.
Pozdĺž kľukatiacich sa úzkych uličiek je množstvo obchodíkov so suvenírmi, vínom či miestnymi špecialitami z hrozna, marhúľ, maku či šafranu. V jednej takej kaviarničke sme ochutnali marhuľové jadierka v čokoláde. Muž nakoniec zapadol aj do vinotéky a kúpil na otestovanie dve fľaše veltlínu a rizlingu, najčastejšie pestovaných odrôd vo Wachau.
Nadšení z utešenej krajiny sme sa o týždeň do Wachau vrátili. Tentoraz do Weissenkirchenu a Melku. Vo Weissenkirchene je množstvo zaujímavých možností, kde sa dá dobre najesť. Po dlhšom zvažovaní sme si vybrali rodinnú reštauráciu Kirchenwirth, takisto oceňovanú a zaraďovanú do viacerých gastronomických výberov. Naša skúsenosť však nebola taká dobrá ako pred týždňom, no možno sme si len v Loibnerhofe nastavili latku privysoko. Prostredie aj obsluha perfektná, dokonca sa nás ujal slovenský čašník. Nápoje takisto bez chyby – voda s bazovým sirupom, hroznová šťava, aktuálne mladé biele víno. Jedlo bolo poctivé, z kvalitných surovín, ale tam sa vyratúvanie pozitív končilo. Spracovanie a servírovanie jedál bolo nemoderné a neatraktívne (polievky v primalých polievkových hrnčekoch, bravčová panenka zaliata syrovou omáčkou, vyprážané zemiakové krokety, zubáč, opečený na panvici vo veľkom množstve prepáleného oleja, nudná anglická zelenina a varené zemiaky s petržlenovou vňaťou…) a nezanechalo najlepší dojem. Na Slovensku by som takéto jedlá považovala za nadštandard, ale v oceňovanej reštaurácii vo Wachau som očakávala viac. Weissenkirchen je však nádherná dedinka a prechádzka nám rýchlo spravila náladu.
Ešte viac sme si užili v Melku návštevu slávneho areálu benediktínskeho kláštora a priľahlého starého mesta. Ochutnávka sušených marhúľ v čokoláde a marhuľového likéru už bola len čerešničkou na torte nášho druhého výletu a predznamenala, že máme toho ešte veľa pred sebou v objavovaní tohto romantického kraja. Dokonca som nenápadne naznačila mužovi, že by som si vo Wachau vedela predstaviť aj predĺžený víkend na naše 5. výročie svadby na budúci rok v lete. Je tu toľko možností – plavby po Dunaji, návštevy okolitých hradov, zámkov, pešia turistika k zrúcaninám, cyklotúry a samozrejme špičková gastronómia a víno. (Mám už aj pár vytipovaných miest, ktoré by som rada navštívila.)
Tieto dva výlety považujem len za také „nakúkanie do výkladov“. Wachau má pre nás ešte veľa pokladov. Veľmi sa na ne teším a určite si dobré zážitky a skúsenosti nenecháme pre seba. Keď nazbierame viac materiálu, napíšeme ďalšiu reportáž.
Ďalšie tipy na výlety do Rakúska:
Cestou necestou
Verzauberungsanstalt
Moje slovenské more
Gastroturizmus na dovolenkový spôsob
Ako chutí najlepšie mesto pre život
Tak ďaleko, tak blízko do brucha Viedne
Jesenné výpady za hranice (všedných dní)
Viedenská gastrokultúra a my
36 hodín v marhuľovom kraji
AT – DE: Wunderschön
Vianoce na zámku
Fotogaléria:
Zuzana! Ale tak Vy ste „me gusta“ familia uplne! My sme boli vo Wachau predposledny predlzeny oktobrovy vikend ! Uplne suhlasim s Tebou je to raj na zemi, aspon pre mna urcite, ja milujem vino a ked sa k tomu pridala wachauska krajina a jedla tak nie je o com diskutovat… Bola slnecno a vsade strasne vonavo po muste. Nehovoriac o tom, ze ako robia tu vinnu turistiku, je to famozne… 🙂
My sme este jednu noc stravili aj v Kemptale, v dedine Langenlois, kedze sa zaujimam aj o architekturu tak sme boli v tamojsom Wine and spa resorte LOISIUM a to odporucam tiez, maju tam perfektnu vinoteku a fakt skvelo vymyslenu winetour… az som bola dojata (ale to som vlastne u vinarov vzdy…)…
Áno, áno, áno, až mám zimomriavky… Presne, perfektná dostupnosť, služby, možnosti trávenia voľného času, architektúra, história, nádherná scenéria, slnko, víno, dobré jedlo… (Loisium mám tiež na tom zozname, kam sa chcem určite pozrieť, aj my sme fanúšikovia (nielen modernej) architektúry. Už sa hrozne teším.) Ďakujem za tip!
Tak Wachau, to sme tiez objavili len vdaka Vam. A je z toho laska na cely zivot. Prvykrat ,sme tam boli, minuly rok na sklonku leta. Sli sme viacmenej vo Vasich stopach a boli sme spokojni.:-) Vyskusali sme aj Landhaus Bacher a veru neolutovali sme. Jedla boli famozne. Servirovanie, fooddesign, chute, to vsetko nas ohromilo. Urcite Vam odporucam. No a tento rok sme tam uz boli zas. Pouceni, sme nakupili, uz rovno kartony vina, karton marhuloveho lekvaru a ten marhulovy liker, tak ten je dovi dopo. A uz nam zas dochadza. 🙂 No co Vam poviem, teraz vkuse otravujem muza, ze musime ist na jesen do New Yorku lebo ja MUSIM ochutnat ten preslaveny Salty Pimp. 🙂
Toto musí byť telepatia – práve s mužom plánujeme víkend vo Wachau a Landhaus Bacher tam máme tiež. Plus Heurigenhof Brundlmayer. Tak uvidíme, ako to celé dopadne. Určite bude koncom júla report na blogu. Ďakujem za komentár a teším sa s vami.