Na čo ste využili dva letné mesiace relatívnej voľnosti a slobody? My sme volili kompromis, čiastočne sme boli doma (na letnom sídle), ale aj kúsok za hranicami, kde to takisto považujeme za svoje „doma“. Od Valašska cez Pálavu, Weinviertel, Kamptal až po Nojzík sme si prešli všetky naše obľúbené miesta, aby sme sa presvedčili, že nikam neodišli, stále sú tu a život ide ďalej.

… kúsok za hranicami, kde to takisto považujeme za svoje „doma“

A kam sme vyrazili ako prvé, keď sa už dalo cestovať? Do Brna! Povedala som si, že toto leto bude leto splnených želaní a dotiahnutých restov. Koľkokrát som si už hovorila, že „sem sa musíme ešte vrátiť“, „sem musíme prísť na…“ alebo „nabudúce“, ale nikdy z toho nič nebolo. Zahltili nás iné veci, iné destinácie, iné lákadlá. Ak bola karanténa na niečo dobrá, tak na to, aby sme sa trochu zastavili a dali miestam druhú šancu. Preto som nástojila, aby sme išli do Brna na Špilberk na výstavu Evropan Adolf Loos, na ktorú som sa dlho chystala. Za architektúrou cestujem hádam ešte radšej ako za jedlom, lebo nielen, že sa jej nedá prejesť, ale sa jej nedá ani vyhnúť. Ak si môžem vybrať medzi dvomi food destináciami, vyberám si tú, v ktorej môžem obdivovať aj kvalitný verejný priestor, interiéry či dizajn. Navariť dobré jedlo si viem aj doma, ale pozerať sa na krásne domy, objekty a nechať na seba pôsobiť veľkorysé priestory a scenérie si sama nezabezpečím. Naše júlové dovolenkovanie na Morave bolo architektúrou a dizajnom presiaknuté skrz-naskrz, dobila som si baterky a mám z čoho žiť aspoň rok.

Keď sme už pri tom pôsobení krásnych priestorov, ak si budete chcieť dopriať niečo extra, ubytujte sa v hoteli Grandezza priamo na Zelnom trhu. Hotely nemám rada, ale Grandezza bola výnimka a úplne nás očarila. Napriek tomu, že je to viac ako storočná kultúrna pamiatka (pôvodne peňažný ústav), pôsobí veľmi komorne. Uchvátil nás ručne maľovaný sklenený strop vo vstupnej hale (na recepcii), ale aj výhľad z okna na námestie, ktoré sme mali ako na dlani. Nikdy by som si nepomyslela, že tu raz budem spať. Zobúdzali sme sa na vyzváňanie zvonov a vravu miestnych trhovníkov ako niekde na juhu Talianska, bolo to čarovné. V júni bola kvôli pandémii Grandezza ešte zatvorená, tak sme sa rozhodli pre Barceló Brno Palace na Šilingrovom námestí (Večerka na skok!), čo je tiež zaujímavý hotel, spájajúci prvky historizujúce s modernými. Fotka z preskleného vnútorného átria v lobby vám zborí instagram a výhľad z izby priamo na obelisk v Denisových sadoch tiež nie je na zahodenie. Bolo príjemné si v noci líhať do postele a počuť, ako sa vonku Brno baví a žije.

Ďalším naším cieľom bola dlho plánovaná a odkladaná návšteva vínnej reštaurácie Kohout na víně, sídliaca v priestoroch Domu umenia na Malinovského námestí. Vždy sa poteším, keď objavím v kultúrnej inštitúcii kvalitnú reštauráciu, môcť si predĺžiť kultúrny zážitok zážitkom z dobrej spoločnosti a spoločného jedla je podľa mňa ideál. V Kohoutovi si môžete vybrať z ponuky à la carte alebo medzi 6-chodovým a 4-chodovým degustačným menu s párovaním s vínami. V našom 6-chodovom menu bol jeleň (s hubou, zelerom a žĺtkom), vývar (s hubami shimeji, žĺtkom a kohútim mäsom), králik (s guanciale, stonkovým zelerom a ľadvinkami), kačica (s mrkvou, ďumbierom a pomarančom) a panna cotta (s jahodami).

Keby bol január, k jedlu by sme nemali žiadne výhrady, bolo chutné a dobre spravené, aj porcie boli akurát, no na konci júna sa nám zdalo menu a výber surovín až zarážajúco zimné a nezohľadňujúce sezónu. Prijala by som tých mäsových chodov oveľa menej a viac „zeleného“ na tanieroch, ale inak sme tu strávili veľmi príjemný večer. Boli sme spokojní s výberom vín (dokonca sme dostali aj našich obľúbencov z Gut Oggau), aj s pozornou a komunikatívnou obsluhou.

Po večeri sa nám ešte nechcelo na hotel, trochu sme sa túlali nočným Brnom a zavítali do Whiskey baru, který neexistuje. Chýbal nám do zbierky slávnych brnianskych barov. V piatok večer bolo v tomto rustikálnom „škótskom pube“ plno, ale zmestili sme sa ešte na bar a sledovali šikovných barmanov pri práci. Nie sme ani jeden fanúšikom whisky, ale dali sme veciam voľný priebeh, nechali si poradiť a vyskúšali dve špecialitky pre začiatočníkov – „rumovú“ kanadskú whisky Pike Creek a zadymenú „rašelinovú“ škótsku singlemaltku Laphroaig. Všetkým neznalým vrelo odporúčam. Príležitostí, ako vyskúšať niečo nové a prekročiť svoj tieň, nie je nikdy dosť.

Ak vás, naopak prepadne chuť na kávu a niečo sladké a budete sa nachádzať niekde v blízkosti Námestia Svobody, s pokojným srdcom vyhľadajte Mlsnú holku na Poštovskej ulici. Makaronky, donuty, zákusky z odpaľovaného cesta (choux au craqueline!) alebo raňajkové slimáky s lepkavou polevou? Všetko tu majú, vrátane skvelej kávičky!

Ďalší výborný tip na kávu a sladkosti? V prípade, že vás v Brne zaveje do Žabovřeskov do Šelepky, tak na Kounicovej ulici zbystrite pozornosť a hľadajte kaviareň Komár kafe s geniálnym sloganom „káva, která bodne“. A bodne vám tu nielen káva (od Fiftybeans coffee). Napríklad famózne raňajky, lebo brnianska pečiaca legenda „Lenka na to peče“ (jej dezerty ochutnáte napr. aj v Milady kaffee, Spital Cafe Mitte alebo vo Vlněne) je tu doma a pečie na sladko, ale aj na slano. Kváskový chlieb sa učili piecť od známeho propagátora pečenia Honzu Šmikmátora (Pekařův Chlebař), ktorý vedie kurzy pečenia chleba v spomínanej Šelepke v parku oproti. A okrem kváskového chleba Komár pečie lupačky a toastový chlieb, tak si viete živo predstaviť tie raňajky – opečený sendvič Monte Christo, Club sendvič alebo vajcia do skla… Málo? Tak vedzte, že v sezóne sa Komár kafe delí o priestor aj so zmrzlinármi z Ještě jednu. Ich sorbet z ružového grepu a prosecca bol môj zmrzlinový objav roka. Už chápem, prečo sa volajú Ještě jednu…

Ináč, keď sme už pri tom pečení a chlebe, ako ďaleko ste kedy cestovali pre chlieb? Ja dvakrát až do Brna. Keď som minulý rok na sociálnych sieťach zachytila, že sa v Brne v Žabovřeskoch predáva chlieb „cez okienko“, musela som tam ísť. Tajomný názov William Thomas Artisan Bakery v sebe prozaicky skrýva mená kamarátov Viléma a Tomáša, ktorí sa rozhodli zmeniť profesiu a začať piecť chlieb. Páčilo sa mi, že okrem dodávania tovaru do obchodov a gastro prevádzok ho chceli sprístupniť aj bežným zákazníkom z ulice a začali predávať priamo z pekárne cez okienko. Popri tradičných a známych výrobkoch ma z ich ponuky zaujali originálne „kroláče“, krížence croissantov a moravských koláčov s rôznymi plnkami a posýpkami, ako napr. štrúdľové alebo makové so slivkovým lekvárom. Naše tvarohové s čučoriedkami padli za vlasť ešte po ceste a cibuľové bagety sme zbodli hneď na večeru. A viete, čo ešte mávajú? Financiérs! Pistáciové, mandľové, aj nugátové, krása, to chcete! V máji dokonca otvorili aj druhú prevádzku na Jaselskej ulici s kamennou pekárňou, kde môžete cez sklo pozorovať pekárov priamo pri práci. Darmo, tvrdím to stále, keď máte dobrý produkt, ľudia vám odtrhnú ruky, korona-nekorona.

No William Thomas nie sú jediní chleboví hráči v Brne. Sú tu aj famózni Chleba Brno. Nepečú veľa druhov chleba a pečiva, ale za dva roky stihli vziať Brno útokom. Dvom ľuďom z ikonického Atelier cocktail bar & bistra, Čechovi Romanovi a Američanovi Stevenovi chýbal v Brne dobrý chlieb natoľko, že si ho začali sami piecť. Pečú v obci Čejč pri Hodoníne a dodávajú do Brna a okolia. V ponuke majú 100% pšeničný chlieb a 33% ražný chlieb, oba s typickým tmavým pečením a hrubou, vypečenou kôrkou. Ale aj v Brne už majú svoju kamennú predajňu na Bratislavskej ulici a od konca februára tu okrem chleba a pečiva ponúkajú aj výberovú kávu alebo vínko počas pracovných dní. Odporúčam si chlieb zarezervovať vopred a dobehnúť si preň. Stojí to aj za pol dňa dovolenky.

Každý raz ma nadchne a totálne zomelie energia a dobrý vibe tohto mesta. Nevychádzam z úžasu nad tvorivosťou a vynaliezavosťou Brna aj v týchto ťažkých časoch. Brno nefňuká. Ak to bude čo len trochu možné, budeme si na jeseň a v zime radi po tú energiu chodiť. A vy? Boli ste v lete v Brne? Páčilo sa vám?

Fotogaléria:

Autor: zuzka
2 komentáre