Tag
Ďalší rok je za nami a posledný post bude opäť z kategórie „to najlepšie nakoniec“. Brno. Toľko skvelých miest a ľudí sme zas spoznali. Toľko umenia a kultúrnych zážitkov. Divadlo, výstavy, múzeá, podzemie, námestia, architektúra, publikácie, jedlo, pitie, vianočné trhy…
Pokračovanie...
Veľmi som bola poctená, keď ma na jar oslovili z projektu Gourmet Jižní Morava, aby som sa stala hodnotiteľkou podnikov, nominovaných do tohtoročného gastro sprievodcu po Južnej Morave. Nielen preto, že tejto vzácnej iniciatíve veľmi fandím a byť aspoň na chvíľu jej súčasťou, je splnený sen, ale najmä preto, že som po skúsenostiach z hodnotenia brnianskych podnikov vedela, že to majú skvele zorganizované a tešila som sa na hodnotiteľské cesty, ako aj na záverečnú párty s vyhodnotením výsledkov a uvedením nových sprievodcov do života.
Pokračovanie...
Posledný príspevok uplynulej sezóny zvyknem vždy venovať niečomu výnimočnému, niečomu, čo na mňa urobilo najväčší dojem a čo vo mne najviac ostalo. Prísľub, že je stále sa na čo tešiť a že to tu nie je až taká tragédia. Tentoraz to nie je konkrétny podnik, ani žiadna iniciatíva či konkrétny kolektív ľudí, ale mesto. Brno. Najväčšia radosť v tejto neradostnej dobe. Počítala som to, za minulý rok som bola v Brne až desaťkrát. S mužom, s priateľmi, sama s deťmi, na otočku po práci, na jeden deň, na jednu noc, na predĺžený víkend, cez letné prázdniny, dvakrát tesne pred Vianocami…
Pokračovanie...
Kým sa dostanem k ostatným zápiskom z Čiech a Moravy, nesmiem zabudnúť ani na pár príjemných prekvapení mimo vychodené české a moravské chodníčky. Rok sa nesmie skončiť bez nich, lebo žiadna pozitívna skúsenosť by nemala ostať bez povšimnutia, každé povzbudivé slovo je dnes v gastre dôležité. Aj malý report môže zasiahnuť tam, kde to najviac treba.
Pokračovanie...
Už sme si povedali, kam v Beskydoch pre kvasový chlieb a čerstvé koláče na raňajky, kde kúpiť zrnkovú kávu, víno alebo bublinky, ak sa stravujete sami a teraz si ešte povieme, kam pre mäso a mäsové výrobky. Myslím, že aj na Slovensku sú už „bobroty“ zavedeným pojmom pre všetkých, ktorým záleží na tom, čo jedia a koho tým podporujú.
Pokračovanie...
Keď sme sa na Veľkú noc 2019 dostali do Beskýd, netušila som, ako veľmi tento kút Moravy ovplyvní náš život a pohodu v najbližších rokoch. Vravela som si, že sa sem musím ešte vrátiť, trebárs v zime, ale úprimne, veľmi som v to neverila. Išlo o predcovidové časy megalomanských plánov a bezbrehých snov, na zozname destinácií boli iné šupy, kam sa hrabú Beskydy…
Pokračovanie...
Ostalo mi z moravského leta ešte pár čriepkov do mapy. Bola by škoda ich sem nezaradiť. Nikdy totiž neviete, kam vás najbližšia sezóna zaveje a či sa vám nezídu. Alebo sa nimi rovno inšpirujete a na budúce leto vyrazíte práve sem. Všetky tieto dnešné tipy sú totiž rýdzo cestovateľské, naviazané na cestovanie za atraktívnymi turistickými cieľmi a pamiatkami. Kedysi som cestovala viac kvôli jedlu, to priznávam. Vybrala som si reštauráciu, bistro či kaviareň a popri tom potom zisťovala, čo zaujímavé sa nachádza v okolí. Dnes, ako kvalitných podnikov a služieb pribúda, si naopak vyberám skôr historicky alebo prírodne zaujímavé destinácie a verím, že za dobrým jedlom, vínom či kávou to nebudem mať ďaleko.
Pokračovanie...
Kam by ste išli, keby ste mali len jednu noc voľno? Trepali by ste vôbec niekam na jednu noc? Keď sme raz v auguste v sobotu ráno viezli deti na letisko a rozmýšľali, čo s načatým víkendom bez detí, mali sme v tom jasno. Ideme do Brna! Mohli sme ostať v kľude sami doma, ale v kontexte pandémie mal aj jeden deň voľnosti pre nás význam. Kľudu bude v zime až-až. A v Brne aj jedna noc stojí za to. Čo jedna noc, aj na otočku sa Brno oplatí. V septembri sme potom išli do Brna ešte raz, vychytili posledný tropický deň a symbolicky tak ukončili cestovateľskú sezónu a letné túlačky. Či už v Brne sezónu otvárate, alebo sa s ňou lúčite, nikdy to nie je nudné, tobôž smutné. Čo pekné sme teda tento rok v Brne objavili? Ktoré (nové) miesta sa oplatí vidieť? Ako sa tak teraz na to pozerám, vôbec toho nie je málo. A hlavne máme na čo spomínať.
Pokračovanie...
Kde sme to prestali? Aha, Olomouc a okolie… Nepoviem asi nič nové, aj tentoraz nás privábila Ostrava. Ostrava je ako magnet. Nič nemôže byť protichodnejšie, ako keď si porovnáte Ostravu a Olomouc, ale to prechádzanie z jedného extrému do druhého ma veľmi baví. Pozerám teraz na ČT dokumentárnu sériu Industrie, je fascinujúce sledovať takto spätne ex-post celý vývoj priemyselnej výroby, aj v súvislosti s našimi cestami po Sudetoch, Poľsku, Brne či Prahe. Nachádzam stále nové a nové súvislosti, trebárs pokiaľ ide o otázky ekológie počas socializmu a pod., a neprestáva ma to zaujímať. Takže späť do Ostravy a ostravsko-karvinskej uhoľnej panvy.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
