Recesia bokom, Brno je super. Trochu ľutujem, že sme sem deti nevzali skôr ako po troch rokoch. Ale malo to aj výhody, nepamätali si toľko a všetko im bolo nové. Nadšení sme boli komplet všetci. Zážitkov a tipov máme na rozdávanie, dnes teda tie, ktoré sa dajú absolvovať aj s deťmi.

… vám z toho bude „brnieť“ hlava ešte dva týždne.

Brno má obrovskú výhodu, že je druhé najväčšie mesto ČR. Lepšie povedané, že nie je mestom hlavným. Pozorujem to už dlhšie, u nás na príklad v Košiciach, že v „druhých“ mestách je úplne iná, uvoľnenejšia atmosféra. Sú akoby v závetrí hlavných miest, nie je na ne vyvíjaný taký veľký spoločensko-politicko-ekonomický tlak, nie sú toľko obliehané turistami a sú tým pádom akési realistickejšie, autentickejšie a príjemnejšie pre život. A hlavne majú čas a priestor na alternatívu. Vysvetlím. Nejde o peniaze, ale o očakávania. Ako keď máte dve deti. Rovnako šikovné a zlaté, rovnako ich máte radi, ale tak nejako podvedome budete vkladať väčšie nádeje do toho staršieho, budete doňho viac investovať, budete naň nechtiac náročnejší a chcieť od neho, aby bolo ambicióznejšie. Nalinajkujete mu školu, krúžky, voľný čas, celý život… A potom vás z ničoho nič to mladšie dieťa ohromne prekvapí. Niečo prirodzene odkukalo od staršieho súrodenca, ale hlavne malo čas a priestor sa vyvíjať po svojom, viac sa hrať. Presne toto mi napadlo, keď sme boli naposledy v Brne. Brno sa nemusí len drviť na skúšky, môže sa aj hrať.

No Brno sa na nič nehrá. Má kopec nedostatkov, nezatvára pred nimi oči, vie si zo seba poriadne vystreliť a ešte z toho vytrieskať maximum. V ktorých propagačných materiáloch mesta sa seriózne dočítate o etymológii jeho špecifického nárečia, z ktorého sa všetci vysmievajú? V ktorom oficiálnom propagačnom videu mesta budete počuť, že mesto smrdí, že tam nič nie je a nemáte tam chodiť? A natáčať na Bratislavskej(!) ulici, miestnom „luníku“? Takýto punk si môže dovoliť len sebavedomé mesto s osvieteným vedením. Fantastická komunikácia a propagácia mesta, fantasticky vedená kampaň na sociálnych sieťach #brnotruestory, fantastické propagačné tlačoviny mestského infocentra. Kultúry a inšpirácií na každom kroku toľko, že vám z toho bude „brnieť“ hlava ešte dva týždne.

Nechala som sa trochu uniesť, viem, ale všetko so všetkým súvisí. Ako na vás Brno zapôsobí a aký celkový dojem vo vás zanechá. Preto, ak môžem, navrhujem, aby ste ako prvý bod programu pri najbližšej návšteve Brna navštívili turistické informačné centrum v Starej radnici „pod krokodílom“. Dajte na mňa, určite by som vás neposielala do nudného a zaspatého infocentra. Tak vkusné a kultivované suveníry a propagačné materiály mesta som už dávno nevidela. Brno pri ich tvorbe spolupracuje s mladými výtvarníkmi a dizajnérmi, viď. napr. vizuál obálky novembrového Kam v Brně či janáčkovská séria suvenírov a tlačovín od Venduly Chalánkovej. Brno sa, veru, punku nebojí… Ak aj nič nebudete kupovať, vezmite si Kam v Brně a ostatné propagačné materiály mesta a choďte si s nimi sadnúť niekam do kaviarne. Po pár minútach sa zorientujete v aktuálnom dianí a budete vedieť, kam ďalej. No kým sa na tú kávu vyberiete, ešte jeden tip. Keď už tu budete, kúpte si hneď aj vstupenku hore na radničnú vežu. Pozrieť sa odtiaľto na Brno zhora je veľmi objavné. Čo uvidíte zhora vám nepoviem, aby ste mali prekvapenie.

No dobre, niečo prezradím. Pozrite sa dolu smerom k priľahlému námestiu Zelný trh. Pod sebou uvidíte v preluke vedľa zrekonštruovanej budovy tržnice zaparkovaný pojazdný stánok Būcheck. Zvážila by som ho ako alternatívu k jedlu zo stánkov na vianočných trhoch. Ak bude v ponuke bôčik, berte bôčik, ale čokoľvek si od nich vyberiete, neoľutujete. A bez čoho určite nemôžete odísť, je hocijaký dezert od nich. Nám sa ušla torta Red Velvet a teda zmizla rýchlosťou blesku, muž ani nestihol ochutnať. A teraz šup, na kávu do tepla! Prejdite na opačnú stranu námestia do uličky Kapucínské náměstí. Tá vás dovedie až do elegantnej kaviarne Monogram Espresso Bar, momentálne našej najobľúbenejšej v centre Brna. Šéfuje jej úradujúci český majster barista Adam Neubauer. Káva, nápoje i atmosféra sú v Monograme veľmi sofistikované a na vysokej úrovni, budete si tu pripadať ako niekde ďaleko v zahraničí.

Komu by však bolo kávy málo a centra plno, vyrazte smer Lužánky, najväčší brniansky park a najstarší verejný park v ČR, pôvodne lužná lúka. Jeho bezprostredné okolie je totiž úžasné miesto so silným geniom loci a dobrými podnikmi a kávou. Ako ideálna občerstvovacia stanica pred alebo po prechádzkach v Lužiankach sa hodí malinké bistro Fabrik food factory. Super pozorná a komunikatívna obsluha a raňajkové jedlá vyšperkované na maximum. K dokonalosti im chýbal už len poriadny kváskový chlieb, ale možno aj vďaka tomu sa jedlo dalo celé zjesť, lebo porcie boli obrovské. Nečakala som to a trochu ma oblial pot, keď som videla, koľko jedla sme objednali. Ale verte či neverte, decká všetko spráskali a tú polovicu kozieho syra, ktorú dcéra už nevládala, som dojedla ako dezert (cheesecake), taký bol dobrý. Nič sme nenechali.

Inak, pred bistrom cez cestu je ohradené detské ihrisko, takže v lete sem môžete deti bez obáv vypustiť a vy si vychutnáte v kľude aj kávu. My sme išli radšej rovno do Lužianok loviť kešky a kávu sme si dali v éterickom Kafe Friedrich, zahniezdenom v prízemí mestských domov v tichej ulici Smetanova. Šanca, že tu práve niekto bude stajlovať na blog alebo fotiť na instagram je veľmi vysoká. Práve mi napadá, že aj tu sa dá v sobotu ráno najesť, slaninku s vajíčkami však nečakajte, tu sa papá vegánsky. A koláčiky sú naozaj ako z domu.

No a do tretice opäť famózna kaviareň Punkt v parteri obytného bloku na Bayerovej ulici. Presne takéto mestské neturistické kaviarne máme najradšej. Rušné, „zabývané“, kde miestni ľudia trávia celé hodiny, pracujú, jedia, stretávajú sa a normálne žijú. A v nedeľu chodia na brunch. Ako muž povedal, úplný Berlín. A prečo je tu tak živo? Nachádza sa tu množstvo univerzít, vysokých škôl a divadiel. Vyjdete z Punktu a rovno vrazíte do režiséra z vedľajšieho študentského divadelného Studia Marta, o ktorom ste zhodou okolností práve čítali v tých propagačných materiáloch z infocentra. Takto hmatateľne je tu všade cítiť kultúra.

Po celý čas v Brne som mala ohromnú chuť ísť niekam do divadla, na koncert alebo do galérie. Toľko lákadiel v podobe zaujímavých výstav, komentovaných prehliadok a architektúry. Vždy ma to láka, ale tu som mala chuť ostať aspoň týždeň a popozerať si všetky kostoly, cintoríny a vilové štvrte. Už si aj plánujem ďalší výlet, aby som stihla na Výstavisku Muchovu Slovanskú epopeju a adventnú prehliadku vily Stiassni. A ozaj, hlavný klinec programu pre deti bolo opäť vedecké centrum Vida, miesto, kde sa deti menia na paviány. Teraz si to oveľa viac užili ako pred tromi rokmi a aj Vida sa zmenila k lepšiemu. Doplnená o atrakcie z detskej televízie Déčko, z ktorých najväčší úspech u našich malých paviánov malo hlásenie počasia v štúdiu so zelenou stenou a čítačkou. S mužom sme pred nimi radšej ubzikli do Divadla vedy na veľmi vtipnú vedeckú šou. Ak budete mať možnosť, choďte, stojí to za to. Muža vytiahli na pódium ako figuranta, srandy kopec.

No, Vida-Nevida, už sa zvečerievalo a mňa celé popoludnie pokúšala myšlienka na Ramen Brno, ktoré je úplnou náhodou v pešej dostupnosti Vidy. Nechali sme auto pred Vidou a kúsok sa prešli, aby sa deti stihli preladiť z módu opíc do módu civilizovaných bytostí. Z myšlienky na polievku na večeru síce neboli nadšení, ale len do chvíle, kým im nedoniesli detské paličky a my sme neobjednali len dva rameny. Ohŕňajú vaše deti nad ramenom nos? Neobjednajte im! A uvidíte, ako budú (vašu) vriacu polievku sŕkať a rezance šikovne paličkami naháňať. Vravím, opice! Ramen Brno je pre nás objav roka. Perfektný koncept fastfoodu. Jednoduché menu, otvorená kuchyňa, rýchla objednávka, čiastočne samoobsluha, striedmy priestor, ale s autorským rukopisom a viditeľným dizajnom. Prvá liga vo floor managemente a v komunikácii s hosťami, veľmi priateľskí a ústretoví voči rodinám s deťmi. Navyše ich tonkotsu ramen priam spieval. Domáce rezance, pevné na skus do poslednej chvíle, výborne spravené vajíčka a hlavne super lepkavý, silný vývar. Kvitujem aj lokálny výber mäsa – tunajšej obľúbenej krkovičky. Prišli sme, sadli, zjedli, odišli. Presne takto si predstavujem fastfood tretieho tisícročia. Ručne robené, remeselné jedlo, pripravované priamo na mieste a rýchly servis. Jaképak copak, priatelia, rok 2018 sa môže pokojne skončiť, máme víťaza.

„Brno? To můžete buď milovat, nebo nenávidět,“ píše sa na oficiálnej FB stránke BRNOmycity k videu, ktoré som si dala do titulky. Podľa mňa sa nedá Brno nemilovať. Choďte sa presvedčiť sami. Do konca novembra možno ešte zahliadnete jeden trolejbus, autobus alebo električku MHD s fúzikmi na podporu hnutia Movember. Alebo v parku pod Špilberkom narazíte na poéziomat – jukebox na básne. Mimochodom, tento rok budú brnianske vianočné trhy predĺžené až do 28. decembra, takže ak to aj do Vianoc nestihnete, možno vám Brno ako tip na výlet cez prázdniny padne vhod. Potrebujete ešte viac motivácie? Ak áno, ešte tu o Brne bude reč, tak zase niekedy nabudúce.

Fotogaléria:

Ďalšie články o Brne:
Forget love, fall in Brno!