Kam by ste išli, keby ste mali len jednu noc voľno? Trepali by ste vôbec niekam na jednu noc? Keď sme raz v auguste v sobotu ráno viezli deti na letisko a rozmýšľali, čo s načatým víkendom bez detí, mali sme v tom jasno. Ideme do Brna! Mohli sme ostať v kľude sami doma, ale v kontexte pandémie mal aj jeden deň voľnosti pre nás význam. Kľudu bude v zime až-až. A v Brne aj jedna noc stojí za to. Čo jedna noc, aj na otočku sa Brno oplatí. V septembri sme potom išli do Brna ešte raz, vychytili posledný tropický deň a symbolicky tak ukončili cestovateľskú sezónu a letné túlačky. Či už v Brne sezónu otvárate, alebo sa s ňou lúčite, nikdy to nie je nudné, tobôž smutné. Čo pekné sme teda tento rok v Brne objavili? Ktoré (nové) miesta sa oplatí vidieť? Ako sa tak teraz na to pozerám, vôbec toho nie je málo. A hlavne máme na čo spomínať.
V Brne aj jedna noc stojí za to.
Na raňajky sme vyskúšali pomerne novú kaviareň Kafe a slanina, ideálnu, ak napríklad Brnom len tranzitujete (na sever, trebárs do Moravského krasu a pod.) a nechcete zachádzať do centra. Je v mestskej časti Řečkovice, v rezidenčnej štvrti, v garáži rodinného domu. Ak vám bude kávovar v Kafe a slanina povedomý, máte pravdu, vidieť ste ho mohli kedysi v Kafe a kobliha. Káva sa nakoniec rozišla s koblihou a vznikli dva samostatné podniky, Kafe a slanina a Kobliha (zostala na pôvodnom mieste na Pekařskej ulici). Ako už názov napovedá, sem sa chodí prednostne ráno na kávu a slaninu, ale ani o pohár mimosy, či vajíčka nebudete ukrátení.
A ak na vajíčka, tak v Brne niet lepšieho miesta ako Break Feast Bistro by Eggo, kamenné raňajkové bistro legendárnych Eggo Foodtruck. Pokiaľ ste niekedy zatúžili sadnúť si k ich skvostným vajíčkovým jedlám, výberovej káve a čerstvým ovocným šťavám, už máte tú možnosť na Dvořákovej ulici. Okrem ich tradičných vajíčkových stálic v žemli (BLT sendvič s vajíčkom alebo praženica a pod.) majú napr. chleby vo vajíčku, anglické raňajky, ale aj sekanú v žemli, krupicovú kašu či vaječný likér. Ale! Vajíčka sem, vajíčka tam, mám pre vás super tajný tip z Egga: dajte si čokoľvek s údenou rybou. Tú majú od fenomenálnych Trnečka Smoked Fish, modernej rodinnej firmy z Brna, ktorá spracúva a zastudena údi pstruhy lososovité a sivone americké z českých sádok v klasickej ale aj ružovej verzii s cviklou. Vravím vám, Eggo a Trnečka sú poklady, ktoré môžeme Brnu len ticho závidieť. Alebo chodiť na sobotné brunche do Brna, tadá!
Och, a ďalší skvost, ktorý sme objavili, kaviareň s pražiarňou kávy QB Coffee Roasters! Vo veslárskom klube pri rieke Svratke na ulici Veslařská v Brne Jundrove, úplná rozprávka! Nechceli sme veriť vlastným očiam, že sa také miesto nachádza v meste. Presne takto si predstavujem, že by malo byť využívané okolie riek v meste. V Brne sa nachádzajú rieky Svratka a Svitava (ešte o nej bude reč) a mesto má tak dvojnásobné možnosti užívať si ich nábrežia. V prípade QB v zeleni, na vzduchu, s dobrou dostupnosťou a možnosťami trávenia voľného času. Ležali sme tam na tuli vakoch, chlipkali kávu, affogato, limonádu a snívali s otvorenými očami. Odporúčam QB aj ako občerstvovaciu zastávku na ceste. Oddýchnete si, prevetráte hlavu, vystriete nohy, posilníte sa a prípadne aj nakúpite zrnkovú kávu a dobroty na cestu. Už sa neviem dočkať, kedy toto miesto ukážeme deťom.
Pokiaľ však budete priamo v centre na Zelňáku a zatúžite po podobne inšpiratívnom posedení pri káve, mám pre vás dobrú správu. Na hornom konci Zelného trhu, v átriu paláca č. 10, kde okrem iného sídli známy hotel Anybody, či bar Slast, nájdete espresso bar Buchta C, mladšiu sestru Buchty B. Poznávacím znamením je vertikálna zelená záhrada a obrovský stôl s lavicami pred ním. Verte mi, že tu budete chcieť sedieť od rána do večera. A v prípade, že budete mať málo podnetov, vedzte, že hneď vedľa je knižné lahôdkárstvo Book Therapy. Zeleň, káva a knihy, match made in heaven.
Na obed sme mali namierené do novej izakaye Manya sushi & sake presne v ulici oproti Starej radnice. Presne niečo také sme v Brne potrebovali. Neformálny podnik, kam by sa dalo skočiť na niečo malé, svieže, plné exotických chutí a textúr. Cez obed suši nečakajte, to sa podáva až na večerný servis, ale môžete sa tešiť na miso polievku, gyozy, rezance, tempuru alebo jednoduché dony a večer potom pekne zoširoka od kreatívnych obrátených roliek, až po temaki, čo hrdlo ráči. Krásne misky, tanieriky, paličky, bláznivé drinky, nápaditý interiér a milá obsluha. Možno si trochu dlhšie počkáte, ale aspoň máte záruku, že je všetko čerstvé a robené priamo na objednávku. Odporúčam nikam sa neponáhľať a určite vyskúšať yuzu-cha, nealko nápoj s yuzu džemom, to som zatiaľ nikde inde nevidela. V každom prípade, Manya je naša nová mánia.
Už ste počuli o tom, že si zmrzlinári Ještě jednu otvorili kamennú prevádzku na Minoritskej? A nie len tak hocijakú! Interiér od architektonického štúdia HRA (Holky Rády Architekturu) prepája historickú budovu s moderným dizajnom, české prostredie s talianskymi koreňmi produktu, ktorý Ještě jednu predáva. Krásny salón remeselnej zmrzliny! Odporúčam ochutnať domáce kornútky (netvoriť zbytočne papierový odpad) a dať si pistáciovú. Za mňa zatiaľ najlepšia pistáciová vôbec. Ešte jednu, prosím! (Mimochodom, keď už tu budete, choďte si pozrieť aj Loretu, vchod do kaplnky je presne oproti zmrzlinárni.)
A kam v sezóne na poobedňajšiu šálku kávy, prípadne na pohár dobrého vína? Na hrad! To je náš ďalší veľký objav z Brna. Sezónny kiosk Tyjátr na Špilberku. Fantastické miesto! Spojenie výberovej kávy (bezkonkurenčne najlepší flat white v Brne) a naturálneho vína je pre nás vždy magnet a keď sa k tomu pridá tak atraktívne miesto s výhľadom, nemôže to nefungovať. Len si to predstavte, na doobedie káva, na poobedie víno (od osvedčených Natural Wine Shop) a popri tom myslieť len na to, či vybehnete na niektorú z prehliadok hradu, do kasemát, vodojemu, či na rozhľadňu, alebo sa len potúlate po hradnom kopci. Tešili sme sa, že si tu dáme pohár vína aj po zotmení, ale práve v ten večer sa konal známy brniansky festival Ignis Brunensis a Tyjátr musel zatvoriť, lebo na Špilberku sa pripravoval veľký ohňostroj. Na večerný pohár pet-natu sa ale už teraz tešíme na budúci rok. (Inak, milovníci Loosa, v pokladni na Špilberku sa dá kúpiť výpravná dvojjazyčná monografia Evropan Adolf Loos. Nejen brněnské stopy, ktorá vznikla po tunajšej rovnomennej výstave pri príležitosti 150. výročia narodenia Adolfa Loosa a bola ocenená aj v súťaži Múzejná publikácia roka 2020.)
Naše pobyty v Brne sa začínajú vždy rovnako. Prídeme na Zelňák, ubytujeme sa v Grandezze a prvá cesta vedie vždy do Turistického informačného centra (TIC) pre najnovšie číslo KAM v Brne, prípadne aj Food Drink Brno a množstvo tématických brožúrok GO TO BRNO, ktoré potom so záujmom lúskam niekde pri káve a zisťujem, čo je v meste nové. Takto sme sa konečne v rámci akcie otvorených kostolov dostali do Červeného kostola a do Kostola sv. Tomáša. Dokonca som prehovorila muža, aby sme sa išli pozrieť na sídlisko v Lesnej na nový Kostol bl. Marie Restituty od architektonického štúdia Atelier Štěpán. Veža kostola funguje ako vyhliadka, konajú sa v ňom architektonické prehliadky a asi najväčšou zaujímavosťou je jeho dúhovo presklená strecha, ktorá najlepšie vynikne večer, keď sa v kostole svieti. Je to lahôdka hodná Brna, veľká frajerina.
Alebo sme takto chodili po známych brnianskych sochách. Viete, kto je Adam Čekač? Kde má sochu brniansky rodák, básnik Jan Skácel? A od koho je detská socha Mozarta pred Redutou? Kto by chcel, existuje aj veľmi dobrá stránka Sochařské Brno s mapkou a popiskami pamiatkovo chránených sôch a objektov drobnej architektúry. Už nemusíte dlho tápať, ak vás nejaká skulptúra v meste zaujme, hneď si viete dohľadať, o čo ide. TIC v Brne je asi jedinou inštitúciou tohto druhu, ktorej prácu so záujmom sledujem, obdivujem a prakticky využívam. Páči sa mi, že propagácia mesta je civilná, bez pátosu a nekritického hrania sa na niečo, čo nie je. Brno je mesto, ktoré otvorene akceptuje svoje limity a negatíva a nijako ich neskrýva. Ponúkať prehliadku Najhnusnejšie miesta Brna môže naozaj len silné a sebavedomé mesto. Nikde inde som podobný fenomén nezažila. A v neposlednom rade TIC tvorí inšpiratívny materiál pre všetkých bez rozdielu, lebo Brno je len jedno. Rovnaké pre Brňanov, návštevníkov, aj cudzincov, deti, aj seniorov. Ponúka prehliadky bežecké, náučné, nočné, audio, geo, so sprievodcom, aj bez. Veľmi by ma bavilo byť súčasťou takéhoto kreatívneho tímu a tvoriť preň obsah. (Pre viac zaujímavých vychádzkových trás si pozrite aj Brněnské historické stezky.)
Na margo spomínaných prehliadok sa ešte vrátim k rieke Svitave. Kým Svratka bola vždy v Brne rekreačným priestorom, oázou zelene a oddychu, okolo Svitavy vyrástla, naopak, priemyselná zóna. Okrem veľkých textiliek, vďaka ktorým sa o Brne hovorilo ako o Moravskom Manchesteri, to boli hlavne továrne strojárskeho a zbrojárskeho priemyslu. Dnes sa môžete prejsť popri Svitave a prečítať si o histórii týchto bývalých priemyselných stavieb na jedenástich informačných paneloch vrámci trasy Industriální stezka u řeky Svitavy. Pre kávičkárov navyše s bonusom občerstvenia v legendárnej Industre, ktorá sa z bývalých mraziarní presťahovala do hlavnej budovy bývalej Zbrojovky Brno. Areál tohto významného podniku momentálne prechádza rozsiahlou revitalizáciou a priamo vo vstupnom vestibule, kde sa kaviareň Industra dočasne nachádza, si môžete prečítať o pripravovanom developerskom projekte Novej Zbrojovky, ktorý sa tu chystá. Industra tak ostala verná svojmu menu a je ešte industriálnejšia, než predtým. Ale káva je skvelá stále. Som zvedavá, kedy sa Novej Zbrojovke podarí postaviť plánovanú gastro zónu s tržnicou a kde v tom celom nakoniec Industra zakotví. Vyhliadky sú to pekné, stavať by sa malo začať už vo februári.
A na záver ešte jedna, tiež nie úplne najatraktívnejšia vrstva Brna s mapkou s trasami. Brniansky Bronx, tzv. Brnox. To by vám tiež asi nenapadlo, urobiť sprievodcu po miestach, ktorým sa každý radšej vyhne. Ale vždy je lepšie si spraviť vlastný názor a ísť sa pozrieť na vlastné oči, ako len reprodukovať zažité stereotypy. Ja osobne na Bratislavskú ulicu nedám dopustiť, už len kvôli tomu, že sem chodíme do Chleba Brno. Tak ak ste tu ešte neboli a prídete cez pracovný týždeň, na prvý kontakt s Brnoxom odporúčam ísť na kávu a sladké pečivo do Chleba Brno. Na predaj majú aj produkty od rôznych malovýrobcov a občas aj nejakú tú knižnú lahôdku, tak sa popozerajte, či nenatrafíte na niečo zaujímavé.
Brno je ako mnohostranný drahokam. Nikdy ho neuvidíte plocho, z jednej strany, či v jednej farbe. Vždy vám cezeň budú presvitať viaceré farebné plôšky a nikdy to nebude fádne. Môžete si z Brna robiť srandu, môžete naňho frfľať, či klopať si na čelo, ale nikdy vás nenechá ľahostajnými. Máloktoré mesto na mňa pôsobí tak autenticky a ozajstne. Stále sa v ňom niečo deje, stále sa niečo stavia, rozkopáva, opravuje, vylepšuje. Verím, že to tak cítia viacerí, lebo najnovšie Brno získalo druhé miesto v rebríčku medzinárodného magazínu Time Out o najlepšie mesto v Európe, kam ísť na výlet v roku 2022. Zaslúžene. Neviem ako vy, ale my najneskôr v máji ideme opäť na jednu noc do Brna a dovtedy, dúfam, ešte veľakrát na otočku na brunch, na chleba, či na kávu. Neviem sa dočkať. Ani do Bangkoku nemusíme ísť, dostatok uletených zážitkov a vzrušujúceho objavovania máme toť za rohom, hoc aj na jednu noc. Ešteže ťa máme, Brno, kam sa hrabe Bangkok!
