A nie je to vtip, lebo nielen česká gastronómia v Prahe zažíva renesanciu. Do veľkomiest chodíme skôr za exotickejším jedlom, ale je to často dilema – miestna kuchyňa či cudzokrajná? Poviete si, prečo mám ísť v Berlíne na ramen a v New Yorku na thajské jedlo? Jednak miestna kuchyňa nemusí byť vždy náležite rozvinutá, ale väčšinou sú svetové metropoly tak etnicky a kultúrne pomiešané, že ťažko hovoriť o jednej miestnej gastronómii.

… ťaživý pocit provinčnosti je fuč…

Veľmi ma lákajú miesta, kde sa všetko neuveriteľne mixuje a mení, vznikajú tak najinšpiratívnejšie veci, v tom je to bohatstvo a pestrosť, o ktorých každý hovorí. Veď do veľkomiest sa chodím hlavne nadýchnuť sveta. Vlastne mi častokrát stačí len vbehnúť vo Viedni do metra, nechať na seba pôsobiť zmes rôznych fyziognómií a jazykov ľudí a ťaživý pocit provinčnosti je fuč (ako Rakúšania vravia, „futsch!“).

Tentoraz sme sa v Prahe rozhodli navštíviť tri nové podniky, ktoré ale majú pár rysov spoločných. Ide o ázijské bistrá strednej veľkosti, modernejšieho strihu, so snahou vykročiť zo zažitých stredoeurópskych predstáv o ázijskej gastronómii. Žiadne trhoviskové búdy, ani nič nehovoriace bufety s rýchlym občerstvením a nevkusnými fotkami jedál vo výkladoch. Ale nechceli sme ísť ani do panázijských palácov a nóbl reštaurácií v štýle „Crazy Rich Asians“. Voľba padla na nenápadné podniky, homogénne zasadené do kontextu ulice a lokality, do ktorých sme mohli ísť na neformálny obed či večeru aj s deťmi, a pritom zažiť niečo iné.

Karlín milujeme, nachádzajú sa tu jedny z našich najobľúbenejších kaviarní, reštaurácií a miest a aj tentoraz sme tu dokázali stráviť celý jeden deň objavovaním nových zákutí a skrytých pokladov. Či už sa rozhodnete ísť si pozrieť Kasárne Karlín, Invalidovňu, ohromný portál Kostola Sv. Cyrila a Metoda alebo Národný pamätník na Vítkove, než opustíte Karlín cez tajomný Žižkovský tunel, poobzerajte sa pred jeho vchodom a hľadajte bistro Hong Kong Karlín na Thámovej ulici 7.

Navedie vás minimalistické červené logo a visiace pečené kačky v okne. Vnútri otvorená kuchyňa na jednej strane a na opačnej nádherný obklad steny s letiacimi žeriavmi, na ktoré som sa nevedela vynadívať. Interiér je jeden z najkrajších v Prahe, tu úplne zabudnete na gýčové predstavy o čínskej reštaurácii. To je v tomto prípade asi najdôležitejší moment, to nakročenie správnym smerom. Jedlo má trochu rezervy, ale to, že sa niekto podujal o rehabilitáciu kantonskej kuchyne je chvályhodné. Všade samé rameny, pho či bao buns, ale naozaj modernú čínsku, či nebodaj kantonskú reštauráciu aby človek hľadal lupou. Ponuka jedál je tu taká ázijská všehochuť, ale čo naozaj stojí za zmienku sú vcelku pečené kantonské kačice a bravčový bôčik, tie si len tak hocikde nedáte. Obsluhou nám boli odporučené ako to najlepšie z menu, a tak sme ich nemohli vynechať.

Kantonská kačka (z juhu Číny) je narozdiel od pekingskej (zo severu, servírovanej na cisárskom dvore) ľudové, domácke jedlo. Marinovaná, pečená vcelku, následne rozsekaná na menšie kusy aj s kosťami a podávaná s výpekom na namáčanie a s ryžou. V Hong Kongu Karlín sa podáva prso s hoisin omáčkou, jarnou cibuľkou a uhorkou, čo skôr odkazuje na servírovanie pekingskej kačice s pšeničnými plackami ping alebo parenými knedličkami bao, ale to je tu asi v drvivej väčšine hosťom jedno. Hoci viem, že Číňania uprednostňujú skôr húževnatejšie textúry a vypečenejšie kože, môj bôčik bol až príliš suchý, aj keď chuťovo bohatý. Synove krevety v tempure sme ani nestihli ochutnať, zmizli do minúty a dcérino hovädzie z woku bolo lahodné, rovnako ako iskrivo ázijsky nápadité limonády. Celkovo nás chute v Hong Kongu Karlín nabudili, pripomenuli nám, aké príjemné a zábavné je jesť poriadne ázijské jedlo v reštaurácii a nemusieť si ho variť len doma. Že môže byť po celom dni zážitkov rovnako inšpiratívnou skúsenosťou, ktorá vám zlepší náladu na dlhý čas do zásoby.

Veľmi podobný fíling z ázijského podniku sme mali aj po obede v QQ Asian Kitchen, tentoraz s väčším dôrazom na indonézsku a taiwanskú kuchyňu. Odtiaľ totiž pochádza dvojica usmievavých majiteľov, bývalých kolegov z legendárnej reštaurácie Sansho, ktorých tu s veľkou pravdepodobnosťou aj osobne stretnete a budú sa o vás starať ako o vlastných. Denné menu je naozaj ako od mamičky, presne tak si predstavujem, že sa varí doma. Veľmi kvitujem aj umiernené porcie a striedmosť na jedálnom lístku, presne veci, do ktorých musí Stredná Európa ešte dorásť. Ale badať tu aj istú mieru prispôsobivosti voči našej kultúre – „polievka a druhé“ na dennom menu a noha z plynu pri dochucovaní a štipľavosti jedál.

Z ponuky som určite musela vyskúšať moje obľúbené gado gado, ochutnali sme aj knedličky a taštičky, ktorým nikdy nevieme odolať. Ale určite by som ochutnala aj ďalšie indonézske stálice ako satay, sambal či laksu a za taiwanskú časť ponuky určite dary mora, ak by sme mali viac príležitostí a času. Alebo by som sa nechala prekvapiť a nechala výber na šéfkuchára. Dobrá správa je, že QQ Asian Kitchen od minulého víkendu fungujú aj v kontajnerovom mestečku Manifesto Market na Florenci, takže ísť na rendang či babi ketjap nikdy nebolo ľahšie, hoc aj keď Prahou len prechádzate a máte trochu času na prestup nazvyš.

Do tretice sa nám podarilo chytiť aj otváracie hodiny jedného nového podniku s ramenom. Dobrý ramen v Prahe dlho chýbal, až v posledných mesiacoch sa pohli ľady. V tesnej blízkosti nášho obľúbeného Míráku, do dobrej spoločnosti Aromi či Momoichi pribudol najnovšie BON Fresh Ramen&Soba, moderný noodle bar novej pražskej generácie s ázijskými koreňmi. Rezance si robia sami, vývary sú poctivé a bohaté. Otvorené majú len v čase obeda a večere a aj objednávky, interiér a zariadenie je tu prispôsobené rýchlej prevádzke. Všetko tu šliape ako hodinky, pričom personál zostáva veľmi milý a pozorný. (Keď sa dcéra skopŕcla zo stoličky, prišli sa osobne presvedčiť, či sa jej nič nestalo.)

Primárne sme prišli ochutnať ramen, vyskúšali sme bravčový tonkotsu, kurací miso a aj špeciálny, obohatený o grilovanú paradajku a avokádo. Boli sme nadmieru spokojní a deti také nadšené, že sme po nich nemali čo dojedať. Statočne sa pasovali s rezancami s paličkami, nedali nám šancu, a tak sme si po dlhej dobe aspoň v kľude vychutnali teplé saké. Nabudúce ešte prídeme na čerstvé soba rezance, na tie sa obzvlášť teším, v lete nie je nič lepšie ako studené rezance zaru soba. (Za nás určite nelietajúce, tie s radosťou prenecháme pouličným eskamotérom.)

Kiež by sme v Bratislave mali viac takýchto dostupných ázijských bistier s poctivým jedlom! Prijala by som všetky tri niekde v širšom centre mesta, kam by sa dalo vybehnúť cez víkend na rýchly rodinný obed, či sa po práci stretnúť s priateľmi. Aby sme mohli spoznávať nové chute, učiť deti jesť nové jedlá, rozširovať si obzory a bojovať s obmedzenosťou a ignorantstvom. Nepoznám lepší spôsob boja ako jedlom. Rameny, rendangy a ryžové rolky všetkých krajín, spojte sa!

Fotogaléria:

Články o Prahe:

České gastronomické obrodenie – od cenových skupín ku gastro skupinám a späť
Chlieb a káva
Letná Letná
Praha s deťmi
To je maso!
Kultura za pět set
Kinosobota: Náplavka
Deň s kávou v Prahe
Food Trip: … zase Praha???
Mikuláš pre foodlovera
PFF-ka z Prahy
Praha (si) žije!
Pražské inšpirácie

Autor: zuzka
4 komentáre