Na cestách bez detí sú najlepšie večery. Byť večer vonku bez toho, že by sme sa museli náhliť domov za deťmi, je pre nás ten najlepší relax. Byť medzi dospelými, seberovnými, bezstarostne a bez obmedzení. Na to som sa do Berlína asi najviac tešila. Mládež vymetá diskotéky, my vínne bary.

Čas príjemne plynie a vašou jedinou starosťou je venovať sa konverzácii…

Okrem návštev vínnych barov som ale chcela zažiť aj večer v príjemnej spoločnosti dobrého berlínskeho podniku. 20 rokov som do takých podnikov len nakúkala zvonka pri večerných prechádzkach mestom (ako turistka) a predstavovala si, že tam raz budem aj ja sedieť a budem si môcť dovoliť nielen večeru, ale aj aperitív (bublinky!) a dezertné víno po večeri. A sen sa stal skutočnosťou. Stačilo si len vybrať reštauráciu.

V sobotu večer sme sa teda s priateľmi vybrali do reštaurácie Spindler, nachádzajúcej sa pri kanáli Landwehr oproti Tureckému trhu v Kreuzbergu. (Ja nazývam tieto „seriózne“ podniky 40+ kvôli vekovému priemeru osadenstva. O kúsok vedľa sa nachádza ďalšia krásna reštaurácia z kategórie 40+ Volt v impozantnej budove trafo stanice z r. 1928, treba aspoň nakuknúť.) Spindler sa mi videl menej škrobený, menej formálny a dizajn reštaurácie modernejší a atraktívnejší. Terasa a toalety sú tu zážitok a na svietidlách, doplnkoch a kvetoch som mohla oči nechať, najmä na dvojmetrovom kaktuse pri vchode. (Aj vy všade vidíte kaktusy? Sú teraz in?)

Ako som predpokladala, po zotmení sa reštaurácia zaplnila do posledného miesta, tlmené svetlo a ruch vytvárali k jedlu tú správnu atmosféru a my sme sa mohli baviť. Servisu ani jedlu sa nedalo nič vyčítať a ani som nič iné nečakala. Je príjemné sedieť v reštaurácii a nemusieť sa obávať, či na vás obsluha nezabudne, či jedlo bude dovarené, správne dochutené, víno nebude zlé a či na toaletách bude čisto. Čas príjemne plynul a našou jedinou starosťou bolo venovať sa konverzácii, výberu vína k jedlu a vzájomnému ochutnávaniu z tanierov. Aj toto je Berlín a musím povedať, že jeho lepšia stránka.

A ktorá stránka nočného života v Berlíne bola naj? Z troch vínnych barov, ktoré sme navštívili (Cordobar, Ottorink a Muret La Barba) jednoznačne zvíťazil (právom oceňovaný) Cordobar (aktualizácia 2023: Cordobar v pôvodnej podobe už nefunguje, zmenil sa názov, šéfkuchár, someliér aj koncept). Až tak, že sme v ňom boli až dva večery za sebou. Tak tam bolo dobre. Je pravda, že sme išli bez rezervácie a prvý večer sme prestáli natlačení pri barovom pulte, ale keď nás druhý večer zbadal „náš“ týpek Willi Schlögl znova (a znova bez rezervácie), zľutoval sa nad nami. A získali sme si ho, lebo sme odhalili, že je Rakúšan (v Cordobare ponúkajú len nemecké a rakúske vína), zahrali sme na susedskú nôtu a zafungovalo to. Willi bol náš a my jeho.

Čo chcem ale zdôrazniť, že okrem skvelého vína (v ten večer, napríklad, prezentoval falcké vinárstvo Dorst&Consorten sám Stefan Dorst) a personálu sa v Cordobare podáva senzačné, inovatívne jedlo. Varí tu ďalší zaujímavý týpek Lukas Mraz so skúsenosťami z celého sveta a je to veru poznať a radosť ochutnávať. V ktorom vínnom bare si môžete dať okrem domáceho chleba s domácim maslom aj tatarák s udon rezancami, chrumky z bravčovej kože s cviklou a daši majonézou či krvavničkovú „pizzu“? Neskutočná jazda! A Williho s Lukasom si musíte pozrieť, rovnako ako ostatné videá z Cordobaru.

Keď už sme pri tých rôznych týpkoch a ste skôr na pivo ako na víno, vyskúšajte Kaschk. Cez deň si sem skočte na výberovú kávu a večer na remeselné pivá z minipivovarov a shuffleboard. A keby vám to bolo všetko stále málo východné, treba si niektorý večer vyhradiť čas na Cocolo ramen, najlepší ramen v Berlíne. A pre mňa zatiaľ ten najlepší ramen, aký som kedy jedla (prepáč, Ivan Ramen). Stoja sa tu fronty, ale vyplatí sa počkať. Akonáhle prekročíte prah tohoto malého podničku, ocitnete sa v Japonsku, fakt.

Cocolo ramen je vychýrené, odporúčali nám ho známi, i Majo Plajdičko, ale priznám sa, nemala som ho v itinerári. Zdalo sa mi čudné ísť do Berlína na ramen. Ale v posledný večer v Berlíne sme zaimprovizovali a pred nočnou vyhliadkou z televíznej veže sme sa neplánovane postavili do radu pred Cocolom. A neľutujeme. Okrem ramenov sme si ešte doobjednávali aj ďalšie jedlá, lebo sme sa nevedeli dojesť a po pravde, nechcelo sa nám odtiaľ. Obsluha je veľmi rýchla a určite by sme ostali aj dlhšie, keby na naše miesta nečakali ďalší netrpezliví hladoši, hypnotizujúci nás pohľadmi. Okrem ramenov (tonkocu ramen je naj) a predjedál odporúčam populárny drink – alkoholický nápoj šoču s čerstvou grapefruitovou šťavou a zmrzlinu zo zeleného čaju, ale pozor, porcia je to riadna, stačiť vám bude len jedna. A šoču je silné, netreba ho brať na ľahkú váhu. Jedine, že by nie. Ale to už nechám na vás. Noci v Berlíne môžu byť aj drsnejšie.

Ďalšie články o Berlíne:
Berlín mesto kávy
Street Food – Berlin style
Ako sa zobúdzať v Berlíne
Nebo nad (naším) Berlínom

Fotogaléria:

Autor: zuzka
4 komentáre