Zima je konečne za nami. No ak sa aj budú dni postupne predlžovať a chuť sedieť doma zmenšovať, na kvalitný čas pred obrazovkami nemusíte úplne rezignovať. Bola by to totiž večná škoda, je z čoho vyberať. Na Netflixe sme sa dočkali ďalšej série Chef’s Table. A po dlhej dobe veľmi, veľmi vydarenej. Po rozpačitých predchádzajúcich dvoch sezónach je Chef’s Table späť v plnej sile, ako sme ho poznali napr. z francúzskej minisérie Chef’s Table France. Tentoraz čo diel, to skvost. Oči nalepené na obrazovke, očakávania naplnené na maximum. Späť je Vivaldiho zimomriavková hudba…
Po prvom dieli, opisujúcom pútavý príbeh afroamerickej šéfkuchárky Mashamy Bailey zo Savannah som bola južanskou kultúrou a gastronómiou taká uchvátená, že som rovno prešla na štvrtý diel o Seanovi Brockovi, rovnako z juhu USA. Tento región ma historicky i kultúrne zaujíma už roky a nové informácie a obrazy o ňom som hltala bez dychu. Sean Brock je jedným zo šéfkuchárov intelektuálov, ako ja hovorím. Dokáže rozmýšľať aj v širších súvislostiach, počúvať ho je vždy zážitok. Brock chápe svoju úlohu aj ako možnosť aktívne prispieť k zlepšeniu podmienok v gastropriemysle a gastropolitike. Aj za cenu riskovania vlastného života. Sila.
Celkovo vás všetci štyria protagonisti Chef’s Table – Mashama Bailey, Dario Cecchini (Taliansko) a Asma Khan (Londýn) i Sean Brock prekvapia vysokou mierou sociálnej inteligencie a rozhľadenosti. Bailey i Khan sa vzdali sľubnej akademickej kariéry a spoločenskej prestíže. Počúvli vnútorný hlas, ktorý ich ťahal k vareniu a jedlu. V ich prípade o to horšie, že sa ako príslušníčky minoritnej skupiny dokázali presadiť v majoritnej spoločnosti a varenie v očiach ich rodín znamenalo zásadný pokles na spoločenskom rebríčku. Cecchini bol naopak nepriaznivými rodinnými okolnosťami donútený ukončiť vysokoškolské štúdiá a z nádejného veterinára sa stal mäsiarom. Je až dojímavé, ako všetci štyria predstavitelia hľadajú pevnú pôdu pod nohami a vlastnú identitu práve prostredníctvom jedla a ako v ňom nakoniec nachádzajú svoje šťastie a u(s)pokojenie.
… Chef’s Table [je] späť v plnej sile…
Ale počkajte, najväčšiu kulinársku lahôdku na Netflixe nájdete niekde, kde by ste to vôbec nečakali, ani netušili. A vyzerá, že je to začiatok niečoho krásneho. Čínska produkcia Flavorful Origins. Prvá séria pozostáva z dvadsiatich krátkych, ale výpravných filmov, vždy o nejakej typickej surovine alebo kulinárskej technike z regiónu Chaoshan (východná časť kantonskej provincie na juhu Číny). Je to neskutočná pastva pre oči. Ja, čo som si myslela, že už čo-to z čínskej gastronómie viem, som bola úplne vedľa. Už prvý diel o olivách ma dostal. Čínska kuchyňa a olivy? A vlastne každý diel budete nechápavo krútiť hlavou, ako je toto vôbec možné. O väčšine vecí ste v živote nepočuli, z formulácií, že „v Číne sa takto stravuje viac ako tisíc päťsto rokov“ sa vám bude točiť hlava. A to filmové rozprávanie – kamera, strih a hudba je doslova rozprávková, budete mať pocit, že už-už vyletia víly, pričom obsah je z nášho európskeho pohľadu celkom drsný. Krása kontrastov, vysokého i nízkeho, proste jing a jang. Som úplne na ihlách, koľko sérií a z akých regiónov ešte vznikne. (Stále rozmýšľam, odkiaľ a prečo išiel dopyt či objednávka na takýto impozantný dokument o Číne, ktorý musel stáť veľké peniaze. Fakt, že v dnešných časoch má ešte niekto na takéto „zbytočnosti“ peniaze, je na zamyslenie.) Kto by sa však už nevedel dočkať, nech sa páči, A Bite of China – The Taste of Time a The Story of Staple Food od rovnakého režiséra.
A do tretice jeden avizovaný projekt od tvorcov Chef’s Table, ktorý nás na Netflixe čaká tesne po Veľkej noci – Street Food – séria deviatich dokumentov z deviatich krajín Ázie o najobľúbenejších formách pouličného občerstvenia. Odklon od nablýskaných zážitkových reštaurácií a príbehov o zázrakoch zo sveta fine-diningu je zjavný, ale nemyslite si, prízrak Michelina nás bude mátať aj medzi umastenými stánkami ulice, nechajte sa prekvapiť. Ozaj, trúfate si tipnúť, z ktorých deviatich krajín jednotlivé diely prvej série Street Foodu budú?
Pre všetkých, čo sú zo všetkých tých aróm, chutí a textúr už presýtení, mám jeden off-topic tip. Ak vás rovnako ako mňa fascinujú priestory, bývanie, interiéry a architektúra, sledujte The World’s Most Extraordinary Homes. Potešíte sa fajnovej britskej angličtine a erudovaným komentárom Piersa Taylora, moderátora a architekta v jednej osobe. Obdivujem prácu fundovaných britských televíznych osobností ako Andrew Graham Dixon, Lucy Worsley, Stephen Fry, či Nigella Lawson, závidím im ich možnosti sebarealizácie. Sledovať ich kultivované, a pri tom divácky príťažlivé relácie je pre mňa vždy pôžitok.
Ale ak ste, naopak, dostali chuť na niečo exotické na jedenie, odložím si sem tento super praktický a variabilný rodinný recept na kari od Nigelly, ktorým sa zavďačíte aj ľuďom, ktorí bytostne neznášajú mdlú chuť kari prášku zo supermarketu. Toto je totiž niečo úplne iné. Pôvodne je kari vegánske, ale nič vám nebráni ho uvariť aj s mäsom, rybou alebo darmi mora. Nigellin recept je s batátmi, ja ho robím so zemiakmi, ale varila som ho už aj s hlivou, aj s tofu, baklažánom, mrkvou, fantázii sa skrátka medze nekladú. Nech už si kari spravíte z čohokoľvek, podávajte ho na vrstve kvalitnej, voňavej ryže, s čerstvým koriandrom, dostatočným množstvom limetovej šťavy a s kopcom chrumkavého zeleného šalátu. Toľko sýtych farieb, chutí a sviežich vôní v jednom tanieri ste už dávno nemali. Jarná únava si na vás len tak nepríde!
Zemiakovo-tekvicové kari
- 2 lyžice kokosového oleja (alebo prepusteného masla ghee)
- 1 červená cibuľa
- 2 – 3 červené čili papričky alebo 1 štipľavá (červená) paprika
- 2 strúčiky cesnaku
- čerstvý ďumbier (rovnaké množstvo ako cesnaku)
- 1 lyžička kurkumy
- 1 lyžička mletého koriandru
- ½ lyžičky mletej škorice
- 1 lyžička soli
- 1 plechovka kokosového mlieka
- 400 ml vody alebo zeleninového vývaru
- 1 plechovka drvených paradajok, passaty alebo paradajkovej šťavy
- 500 g zemiakov
- 500 g (maslovej) tekvice
- koriandrová vňať
- limetky na podávanie
Čili očistíme, vyberieme z neho semienka a žilky, pokrájame na menšie kusy. Cibuľu ošúpeme a pokrájame na menšie kusy. Cesnak ošúpeme, pokrájame na menšie kúsky. Ďumbier ošúpeme a pokrájame na malé kúsky. Pridáme mletú kurkumu, koriander, škoricu a soľ a všetko dobre rozmixujeme na jemnú kari pastu.
V hrnci s hrubším dnom si rozohrejeme kokosový olej alebo ghee a rozmixovanú pastu na ňom opečieme, kým nezačne pekne voňať, nezmäkne a nezmení farbu.
Do opečenej kari zmesi dáme hustú časť kokosového mlieka (z vrchu plechovky). Miešame, kým sa kokosový tuk neprehreje. Prilejeme zvyšok plechovky kokosového mlieka, prázdnu plechovku naplníme vodou alebo vývarom a vlejeme do hrnca, pričom plechovku dobre vypláchneme.
Kari privedieme k varu, pridáme očistené a pokrájané zemiaky, posolíme a varíme asi 10 minút, potom pridáme očistenú a pokrájanú tekvicu a varíme ďalších 10 minút do mäkka. Ak zelenina nie je úplne ponorená, dolejeme ešte trochou vody alebo vývaru. Nakoniec pridáme drvené paradajky (alebo paradajkovú šťavu/passatu) a necháme variť podľa potreby, kým sa chute dostatočne neprepoja a kari nezhustne. Dochutíme, ak treba soľou, prípadne aj cukrom, aby bola chuť kari vyvážene sladko-kyslo-slano-pikantná.
Kari podávame posypané lístkami koriandra a pokvapkané limetovou šťavou s voňavou jazmínovou ryžou alebo s ryžou basmati.
Staršie texty na tipy, čo pozerať, čítať a počúvať:
