Mikuláš pre foodlovera

Tento rok som si nadelila Mikuláša sama. A štedro. Vymyslela som si víkendový food trip do vianočnej Prahy. Pootvárala som stránky českých foodblogerov a hľadala, kam vyraziť za dobrým jedlom. Načítala som kopec recenzií, robila si podrobné poznámky. S prípravami som zabila pár dlhých večerov, ale stálo to za to. Tak ako sme odchádzali z Bratislavy vyčerpaní a otrávení, tak sme sa akoby zázrakom v Prahe uvoľnili a mali celý čas výbornú náladu. A nielen vďaka skvelému jedlu. Počasie nám prialo a jasná, slnečná obloha priam lákala na túlanie sa stovežatou. S vreckami plnými poznámkových papierov a s mapou sme sa hrali na lovcov chutí a objavovali známe i neznáme pražské štvrte aj cez jedlo.

Začali sme v piatok neskorým, ľahkým obedom v karlínskom mini bistre Polévkárna, ktorá si získala uznanie svojím nenáročným konceptom aj za hranicami. Bola nás tam cudzincov nadpolovičná väčšina, vrátane personálu. Medzinárodné tutovky ako borčš, harira, či placky chačapuri len dokresľovali kozmopolitnú atmosféru, ktorá mi na Slovensku tak chýba. Vyskúšali sme hráškový krém s čerstvou mätou, domáci chlieb so špenátom a granátovým jablkom a syrové chačapuri, ktoré som jedla úplne čerstvé, ešte horúce. Na neodolateľnú chuť roztopeného syra v tejto lahodnej placke tak skoro nezabudnem.

… otvorili sme si na dobrú noc skvelý tramín a pochutili na švajčiarskom syre Tête de Moine.

Aby nám pred večerou dobre vytrávilo, rozhodli sme sa pre peší výšľap na Vítkov. Zapadajúce slnko ponúkalo krásne výhľady na Prahu z tohto impozantného miesta s najväčšou jazdeckou sochou v Európe a nabudilo nás na vianočné trhy dolu na Vinohradoch. Na Námestie mieru sa vždy radi vraciame. Nielen na trhy, ale hlavne do našej obľúbenej pizzerie Grosseto, ktorá si štandardne drží úroveň jedla a obsluhy a kam chodíme za „podívanou“. Pozorovať z galérie kmitajúcich a spolupracujúcich čašníkov, pizzaiolov a floor manažérov v stále plnom podniku je skutočný zážitok, aký na Slovensku nemáme šancu vidieť. A ako bravúrne zvládli hordu detí po mikulášskej besiedke, je naozaj obdivuhodné.

V našom putovaní gastronomickou Prahou sme pokračovali v sobotu na obed, hore Francúzskou ulicou až do vršovickej Osterie Da Clara. Stredomorsky ospalý a pokojný podniček rodinného charakteru, ktorý by ste si z ulice ani nevšimli. Žiadne jedálne lístky, len na dvoch tabuliach fixkou vypísané aktuálne menu „z každého rožka troška“. Ak na nič iné, na pikantnú mušľovú polievku sem teraz treba prísť. V živote som nejedla štedrejšiu porciu mušlí, a to som si objednala tú menšiu. Za neuveriteľných 145 CZK to bolo asi to najlepšie, čo som kedy v Prahe jedla. Bravo!

(Aby ste si nemysleli, že sme v Prahe len vymetali lokály, okúsili sme aj trochu kultúry v podobe prehliadky funkcionalistickej vily z 30. rokov architekta Adolfa Loosa, ktorú na Ořechovke postavil pre manželov Müllerových.) Po architektonickej lahôdke sme sa už ale tešili na vrchol nášho food tripu. Na večeru s priateľmi v Sasazu. Na pol ceste sme ešte vystúpili z električky a ochutnali povestné laskonky a iné zákusky v Erhartovej cukrárni. Neboli sme sklamaní. Vyberať bolo z čoho, ale nechceli sme sa prepchať pred večerou. Naskočili sme späť na električku a poď ho na Bubenské nábrežie do útrob pražskej tržnice…

Sasazu som z počutia poznala už dlho, najmä ich nočný podnik je veľmi vyhľadávaný českými celebritkami, ale rezolútne rozhodnutie vyskúšať ich reštauráciu padlo až po pochvalnom uznaní vedenia bratislavskej reštaurácie FouZoo. Na FouZoo počujem, je to moja šálka kávy a neoľutovala som. Sasazu je pre mňa zážitkovou gastronómiou v pravom slova zmysle. Prostredie, atmosféra, drinky, jedlo, obsluha. A čo ma šokovalo, boli ceny. V dobrom. Škoda, že nemajú uvedené ceny v jedálnom lístku na webstránke, prilákali by oveľa viac ľudí. Podnik tohto tipu odporúčam navštíviť minimálne vo štvorici, aby ste mohli ochutnať čo najviac jedál. Stojí to za to. Porcie sú menšie, odporúča sa objednať na osobu minimálne dva chody, ale kvalita a pestrosť v tomto prípade plnohodnotne nahradí kvantitu. O príjemnej, uvoľnenej atmosfére bez škrobenosti a afektovanosti ani nehovorím. V Sasazu prosto jete aj očami, ušami, rukami a relaxujete v maximálnej miere.

Aby sme vydarený večer a celý food trip zakončili štýlovo, otvorili sme si na dobrú noc skvelý tramín a pochutili na švajčiarskom syre Tête de Moine. Dobré jedlo robí zázraky. Verím v to. A verím, že mi pozitívna energia z neho vydrží aspoň dva mesiace, kedy sa opäť do Prahy vrátime na Grand Restaurant Festival. Zarezervované máme degustačné menu v Alcrone a Miyabi. Máme sa na čo v novom roku tešiť.