Na tretí ročník Prague Food Festivalu som sa tešila celý rok. Bola som zvedavá, kam sa česká gastro scéna za uplynulý rok posunula, čo nové a zaujímavé uvidím a ochutnám a ako zvládnu usporiadatelia nápor návštevníkov tento raz.

Organizátori zrejme stále hľadajú ideálne priestory, po Kampe a Slovanskom ostrove sa tentoraz PFF konal na nábreží medzi Karlovým a Mánesovým mostom, na pontónoch a loďkách na Vltave. Priestory však aj tentoraz boli stiesnené a nechcem vidieť, ako dnes vyzerajú všetky tie rozmočené a rozšliapané trávniky a zablatené chodníky.

Do výberu prezentovaných reštaurácií sa opäť dostali tie naj-naj reštaurácie minulej sezóny a pokúšali sa zaujať plebs tým najlepším, čo vedia. Nájazdy festivalových návštevníkov boli náročné. Niektoré reštaurácie už po štyroch hodinách po tretí raz dopĺňali suroviny a museli začať obmieňať menu alebo ceny v nasledujúcich hodinách a dňoch.

Po zlých skúsenostiach z minulého roka sa jedlo plastovým príborom a sklenené poháre sa poskytovali za zálohu (50 CZK). Pre fajnšmekrov to bolo možno trochu nedôstojné, aj s celou tou ufúľanou masovou tlačenicou, ale ja si myslím, že väčšina z nás išla na food festival s tým, že o noblesu nám teraz nepôjde. Išlo o jedlo ako také, zbavené pozlátky honosných reštaurácií, nevyhnutných rezervácií, či profesionálnej obsluhy. Jedlo, ktoré by ani za provizórnych podmienok poľnej kuchyne, plastového príboru a jedenia „na stojáka“ nemalo zhorknuť a zanechať pachuť v ústach.

Medzi mojich favoritov sobotňajšieho popoludnia patrili jarné závitky z pekingskej kačky so sladkokyslou omáčkou (Essensia, Hotel Mandarin Oriental), bujabéza s rybami, mušľami, zemiakmi a rouille (Rybí trh), hovädzie tataki s boníto dresingom, cesnakovými čipsami a jarnou cibuľkou (Mlýnec) a tuniak v kôrke z korenia a sezamu s wasabi jogurtom a banánovým čatní (Rickshaw, Hotel Corinthia). Z dezertov jednoznačne ságové perličky v kokosovom mlieku s cukrovým sirupom a liči (opäť Essensia, Hotel Mandarin Oriental) a z vín nás nadchol nádherne aromatický sauvignon blanc z Nového Zélandu. Z českej kuchyne sme si celkom pochutili na klasike – pečenom teľacom stehne v medovej marináde so zemiakovými plackami (Esprit, Hotel Holiday Inn) a najmä na pečenom hovädzom s chrenovou omáčkou a knedľou (Ambiente).

Sieť reštaurácií Ambiente sa prezentovala tento rok aj v cooking show. Šéfkuchár Martin Matys divákom ukazoval, ako sa pripravuje pomaly pečené mäso vo vákuu, konkrétne hrb zebu a králičie stehná. Z Rickshaw sa divákom predstavil šéfkuchár Radek Dolejš s prípravou nasi goreng a flambovanými banánmi a z Francúzskej reštaurácie mediálne známy Jirka Král (aj s Terezkou z Kuchárskej pohotovosti na ČT). Rovnako ako minulý rok ohromoval divákov molekulárnou gastronómiou a lákal ich do svojho stánku na slimáky. A pritom bolo mottom tohtoročných cooking show „varenie v časoch krízy“. No čo, sranda musí byť, aj keby na slimáky nebolo…

Na PFF 2009 ma opäť prekvapila jeho vysoká návštevnosť. (Oveľa častejšie som tento rok počula aj slovenčinu.) Ani otrasné počasie ľudí neodradilo od státia v radoch na ústrice, tataráky a pralinky. Ľudia mali dobrú náladu, odporúčali si, čo je dobré a čo sa oplatí, ochutnávali si navzájom z tanierov a privoniavali k pohárom vína. Praha sa minulý víkend kráľovsky bavila a ja s ňou. Praha žije!

Fotogaléria:

Ďalšie články o Prahe:
Praha s deťmi
Kultura za pět set
To je maso!
Kinosobota: Náplavka
Deň s kávou v Prahe
Food Trip: … zase Praha???
Mikuláš pre foodlovera
PFF-ka z Prahy
Pražské inšpirácie