Tak ako školský rok a chladné mesiace trávime väčšinou v meste, cestujeme do miest, objavujeme príjemné stránky života v mestách, letá patria prírodnej krajine, vidieku a plenéru. Letný oddych znamená úplne vymeniť životný štýl a priestor, maximum času tráviť vonku na vzduchu. Vonku jesť, vonku spať, vonku žiť. Aj preto naše prázdninové ciele vyhľadávame v blízkych rurálnych regiónoch a žijeme „Slunce, seno, jahody“.
Vonku jesť, vonku spať, vonku žiť.
Kemp na statku Jáňův dvůr v Novom Přerove na hranici Južnej Moravy a rakúskeho Weinviertelu som pôvodne vybrala preto, že sme chceli niečo komornejšie a menšie, niečo v súkromí. Prvé, čo som po príchode zbadala, boli polonahé detičky, čľapkajúce sa bosé v mlákach po daždi na príjazdovej ceste pod dohľadom blazeovane pofajčievajúceho otecka. Komplet holé a bosé dieťa behajúce okolo ohniska. Kozy vo výbehu. Veľkí psi, malí psi. Čo vám poviem, divočina, Woodstock. Ale úplne vás ten pocit slobody opantá. Naše deti tu boli šťastné ako blchy, lietali s ostatnými hore-dolu ako kŕdeľ lastovičiek. Doteraz si myslia, že kemp má vlastných animátorov, pričom to len niekoľko angažovaných oteckov zabávalo všetky deti naokolo. V podvečer s nami ani nechceli chodiť von, aby nezmeškali „večerný program“. Úžasná atmosféra a pohoda.
Nie je tu ticho, ani božský kľud. Ak nie ste zvyknutí na výskanie a plač detí, cez prázdniny sem radšej nechoďte. Jáňův dvůr síce ponúka aj štýlovo zariadené dvojlôžkové izby v penzióne, ale aj tak rátajte s tým, že ráno vás budú budiť kohúty už od pol piatej a kostolné zvony o šiestej. Za najväčší bonus Jáňovho dvora však považujem jeho „hospůdku“ a to, že v nej skvele varia z vlastných sezónnych surovín. Zastavte sa, ak pôjdete okolo (vedie tadiaľto nádherná cyklotrasa z Mikulova) napríklad na parené buchty (sypané strúhanou tatrankou), čerstvý kozí syr či večer na grilované údené ryby. Je to tu čarovné.
V podobnom rustikálnom duchu je aj neďaleký penzión Pastuška s malebným dvorom s hojdacou sieťou, jazierkom a krytým posedením pod viničom. Aj ponuka jedál je ako od babičky. Rezne s kyslým zemiakovým šalátom, ovocné knedle/parené buchty, klobása. Mimochodom, klobása mala najväčší úspech, rovnako ako chlieb, ktorý tu majú najlepší široko-ďaleko, čokoľvek s chlebom vrelo odporúčame. Občas sa tu pripravujú aj svetové špeciality ako paella a kávičkárov poteší aj výberová káva. Srdcia našich detí si Pastuška definitívne získala pri odchode, keď dostali na cestu jahodové nanuky Na dřívku ako pozornosť podniku. Len si pred plánovaním návštevy zavolajte vopred, či nebudú mať svadbu alebo inú uzavretú spoločnosť, nech nie ste sklamaní. Také telefonáty môžu byť aj veľmi vtipné. Volali sme do Pastušky práve počas svadobnej hostiny a veselý hlas nás bodro presviedčal, že žiadnu rezerváciu nepotrebujeme, že máme prísť, že sa určite pomestíme … Keď sme nakoniec dorazili, nikto o nás nevedel, ale že sme sa pomestili aj bez rezervácie, je fakt.
Telefonovanie sa občas naozaj vyplatí. Potom, čo sme volali do jedného rakúskeho podniku a nepochodili sme, lebo mali beznádejne plno, nám pohotovo dali k telefónu česky hovoriacu kolegyňu a tá nám odporučila ako alternatívu Picérku v Jaroslaviciach. Miesto, ktoré by sme náhodne asi nikdy nenašli a bez referencie asi ani nikdy nenavštívili, lebo „picérky“ nás nebavia, ale mali pravdu, Picérka bola dobrá voľba. V zadnom dvore pod prístreškom, s detským ihriskom, pekným sociálnym zariadením a s pivárňou za rohom, je to ideálna zastávka pre cyklistov, aj rodiny s prieberčivými deťmi (pizza!). Nám sa páčil kreatívny nápojový lístok (domáca bylinková kolaloka) a sezónne menu, hlavne šaláty a malé jedlá, na ktoré máme v lete na cestách často chuť oveľa viac ako na tradičnú hospodskú stravu. Pochváliť musím aj milé mladé dievčatá, ktoré sa tu o nás starali a ktoré si svoju prácu robili naozaj zodpovedne a s chuťou, čo stále nie je v reštauráciách samozrejmosť. Ak sa budete nachádzať niekde okolo, pokojne sa zastavte.
Som rada, že sme si s deťmi opäť prešli staré známe a obľúbené miesta Južnej Moravy. Už zďaleka poznajú v krajine bielo sa skvúci mikulovský Svatý kopeček, rozoznávajú „naše“ miesta, orientujú sa v reáliách. Preliezli sme s nimi zrúcaniny na rakúskej strane hranice, lovili kešky a miestne atrakcie vínnych uličiek, večerali chleby s masťou a cibuľou, šunku s chrenom, slaninu s paprikou, hojne zapíjali traubensaftom a vychutnávali si pitoreskné západy slnka. Proste prázdninová agroturistika ako má byť. Vraj chcú ísť do Jáňovho dvora aj na budúci rok. To oni síce hovoria po každom výlete, ale v tomto prípade im veľmi radi vyhovieme, lebo aj nás takýto spôsob leta nadchol. Vrátil nás späť do detstva a prázdnin na dedine a spomienky tohto typu sú v dnešnej dobe už vzácne. Chodíte aj vy radi na vidiek? Kempujete? Chalupárčite? Máte svoje osvedčené miesta, kam sa stále vraciate, alebo objavujete nové?
Fotogaléria:
Viac článkov z Moravy:
Joj, tak Juranov dvor som tento vikend videla v sprievodcovi, a akurat som si poznacila, ze by sme tam mali ist. Velmi velmi sa tesim tvojim blogom z Moravy, lebo sa tam v auguste chystame asi na tyzden/dva (od Ostravy az po Mikulov)!!
Dakujem, Zuzka
Tak to je super, že vám to práve príde vhod. Som rada, že to moje pisálkovanie tu má nejaký zmysel a že pár ľuďom ušetrí čas, uľahčí výber a spríjemní dovolenky a víkendy. Ďakujem za komentár a želám krásne putovanie po Morave!