Víno, posteľ, Mikulov

Rok 2019 je rokom splnených prianí, či čo, lebo aj keď veľké a podstatné veci nevychádzajú, drobné životné radosti a želania sa mi plnia jedno za druhým. Po noci v Hiša Denk, ktorú sme rezervovali viac ako rok vopred, sa mi podaril husársky kúsok. Ani nie týždeň pred cestou som chytila poslednú voľnú izbu v mikulovskom Štajnhause, v ktorom som vždy chcela spať.

Muž povedal, že v krajšej izbe asi nikdy nespal.

Profesionálom ani amatérskym nadšencom architektúry nemusím Štajnhaus predstavovať. Zrekonštruovaný historický dom zo 16. storočia v pamiatkovej zóne v bývalej židovskej štvrti Mikulova. Som veľkou fanúšičkou znojemského architektonického ateliéru ORA, ktoré stojí za touto vydarenou rekonštrukciou, sledujem všetky ich realizácie, páči sa mi ich filozofia a prístup k tvorbe. Muž povedal, že v krajšej izbe asi nikdy nespal. Ak si nepotrpíte na hotely, luxus a nadštandardné služby, vrelo Štajnhaus odporúčam, podľa mňa bol 50% úspechu nášho pobytu v Mikulove.

Išli sme tentoraz bez detí, nemuseli program ani tempo nikomu prispôsobovať, mohli viac vecí nechať na náhodu a vrhnúť sa s chuťou na pamiatky. Popri tom sme nakúkali do všetkých podnikov, ktoré sme mali v Mikulove vytypované a čakali, ktorý nám obzvlášť padne do oka a niečím nás osloví. Naviac som dúfala, že cestou po pamiatkach a po zastrčených uličkách objavíme to správne miesto, kam by sme mohli ísť večer na víno. Proste sme boli pripravení, ale nechali veci a čas plynúť. Táto taktika sa nám veľmi osvedčila a myslím, že ju budem aplikovať častejšie.

Čo sa týka kávy, spokojne vám odporúčam tri miesta, kde sa nespálite. Naša hneď prvá cesta viedla do sezónneho kiosku Minimal Coffee na voľnom priestranstve (trhovisku) ulice Alfonse Muchy 2, pripomínajúcom plážový bar. (Ak budete mať šťastie, uvidíte baristov v cool outfitoch domovskej bulharskej pražiarne Dabov a-la Baywatch.) Ja som sem však išla kvôli jednej jedinej veci a to kávovému drinku, ktorý kombinuje espresso s crodinom, sýteným nealko aperitívom na bázi bitters. Niečo ako espresso tonic, len s tým rozdielom, že crodino je sladko-horké, nie kyslo-horké. Do crodina som sa úplne zamilovala a kde som ho v nápojovom lístku našla, tam som si ho dávala. Teraz už len zistiť, kde v Bratislave zoženiem crodino, môj nápoj roka 2019…

Hneď vedľa Minimal Coffee sa nachádza kamenná kaviareň Terasa coffee & wine & pension, ktorá tiež ponúka výberovú kávu a kde nič nepokazíte, ak by ste chceli dobrú alternatívu na striedačku k Minimal Coffee. No ak zvažujete kávu na raňajky, resp. raňajky s (výberovou) kávou, všetkými desiatimi vás posielam o kúsok nižšie na ulicu Piaristů do príjemného podniku Něco mezi, ani kavárna, ani bistro. Podľa mňa je totiž Něco mezi najlepší a najkrajší podnik v Mikulove. (Aktualizácia: Něco mezi ukončilo v roku 2020 prevádzku.)

Už pred pár týždňami sme sa tu zastavili s deťmi na domáce nanuky a kávu a tentoraz sme chceli vyskúšať aj ich raňajkové menu. Okrem toho, že majú výberovú kávu, si totiž sami pečú aj chlieb, pečivo, koláče a zákusky, dorábajú všakovaké dobroty a ešte k tomu aj varia. O kávu, varenie a obsluhu sa stará Jirka, o pečenie a interiér Irena. Táto dvojica vás bude pekne rozmaznávať. A pozor, keď cez deň všetko vypredajú, zatvoria, tak si radšej zavolajte, ak sa sem budete chystať v podvečer. Kvôli čomu sem teda prísť na raňajky? Určite kvôli domácim, ešte teplým lupačkám, tie si len tak hocikde nedáte. Něco mezi ponúka vrámci raňajkového či denného menu len dve-tri jedlá, ale vybrať si vyberie každý. Popri lupačkách sme ochutnali aj zapečený syrový sendvič croque madame s volským okom, na ten tiež natrafíte len výnimočne. Pochutili sme si skvele a určite sa sem vrátime aj na denné menu, počuli sme naň samé chvály.

My sme si na obed tentokrát vybrali ďalší vychytený mikulovský podnik Sojka & spol. Vždy, keď sme išli okolo, bolo plno a rušno, ale personál zvládal situáciu naozaj dobre. Ak nemáte rezerváciu, vezmú si vaše mobilné číslo a zavolajú, keď sa miesta uvoľnia. Na prízemí sa nachádza obchod so zdravou výživou a ekologickými produktmi, na poschodí neveľká reštaurácia. Jedálny lístok je zostavený tak, aby boli spokojní vyznávači tradičného, aj zdravého jedla. Vyhláseným cukinovým karbonátkam (so slnečnicovými jadierkami) som nemohla odolať. A boli vynikajúce. S kyslým zemiakovým šalátom a jogurtovým dipom mi padli naozaj dobre. Presne takto v lete rada jem, takto sama varím.

Naopak, v Reštaurácii Marcela Ihnačáka v Hoteli Tanzberg sme pôvodne vôbec jesť nechceli, ale ulovila ma ich ponuka jedál na vývesnej tabuli. Ako sme sa totiž prechádzali a nakúkali do podnikov, padol mi zrak na ich jedálny lístok a okamžite ma zaujala bruschetta s marhuľovo-hruškovým čatní, gorgonzolou a šalátom frisée. Presne také niečo som mala na mysli, že by som si dala na večeru k poháru vína. (To som ešte netušila, že v nápojovom lístku nájdem Crodino Spritz!) Pri bruschette ale neostalo a dopriala som si aj lekvárové perky s makom, lebo veď leto, prázdniny, lekvárové perky s makom a roztopeným maslom, to je detstvo, to je šťastie.

A kde sme večer zakotvili pri víne? Našli sme, čo sme hľadali? Našli! Na úžasnej strešnej terase Penzion, vinný sklep a café Bárta, plnej oleandrov, muškátov a výhľadov na mesto ako z filmu. Aký príjemný podnik! Buchli sme fľašu bubliniek na oslavu začiatku prázdnin a užívali si skvostné výhľady na zámok a Kozí hrádok pri západe slnka. Jeden z najčarovnejších večerov za posledné roky, odporúčame všetkými desiatimi, popri Štajnhause najlepší zážitok z Mikulova.

Nakoniec ešte tri tipy, kde sa v Mikulove schladiť počas rozpálených letných dní, keď sa to už vonku nebude dať vydržať. Choďte do Dietrichsteinskej hrobky, do zámockej pivnice s obrovským sudom a hlavne do Jaskyne Na Turolde, kam si radšej oblečte aj mikinu. Naopak, ak nebude veľmi horúco a budete vládať, vylezte kam len to bude možné. Výhľady na mesto z rôznych miest vás nikdy neomrzia, mesto je navyše krásne zvlnené, neustále budete niekam stúpať, či klesať. My sme za dva dni prešli 86 poschodí a to bez výšľapu na Svatý kopeček, ktorý sme už pred časom absolvovali s deťmi.

Je až zarážajúce, na akej vysokej estetickej úrovni Mikulov je. Toľko pôvabných uličiek, romantických zákutí a oku lahodiacich objektov sa len tak nevidí. Bez vizuálneho smogu, agresívnych reklám a pútačov. Panorámu mesta nehyzdia paneláky ani nekoncepčné urbanistické výstrelky posledných desaťročí. Za mestom žiadne brownfieldy, ani divoko sa rozrastajúce plochy skladov, priemyselných hál či nákupných centier. Zvlnená kultúrna krajina viníc a polí, oživovaná vápencovými masívmi a skalnými stepnými biotopmi. V mnohom vám to tu bude pripomínať Rakúsko, ale aj čosi dôverne známe z čias bývalého Československa. Úplné vizuálne kúpele, nebudete vedieť prestať fotiť.

PS: Náš víkend s crodinom mal zaujímavú dohru. Už minule v Pavlove pri Archeoparku sme zazreli novučičký podnik Sousedi s peknou terasou. Vrátili sme sa tam na (výberovú) kávu a čo myslíte, čo sme našli v nápojovom lístku? Espreso crodino! Nech žije crodino!

Fotogaléria:

Viac o Pálave:

Pálava 2019