Nebola to žiadna expedícia, skôr len také počiatočné navnadenie. Veľmi som totiž chcela deťom ukázať Beskydy. Zatiaľ v Beskydoch neboli, tak sme sa tu cestou z Ostravy na jednu noc zastavili. Beskydy sú srdcovka. Drsné prírodné podmienky, bájny Radegast, pralesy, magická Lysá hora, drevené kostolíky, Jurkovičove stavby a na Valašsku trebárs výborné frgály či kyselica. Na úvod sme pre deti síce vybrali tie najväčšie miestne lákadlá ako Pustevny a rožnovský skanzen, ale ani pre nás dospelých nebola návšteva Beskýd márna. Začali sme totiž konečne objavovať aj beskydské gastronomické poklady.
Čeladná sú také naše Donovaly…
Celé sa to začalo zhruba pred siedmimi rokmi, keď sa v malej podhorskej obci Čeladná otvoril dizajnový hotel Miura. Poprask skôsobila najmä hotelová reštaurácia pod taktovkou renomovaného šéfkuchára Michala Götha, o ktorej každý básnil. Čeladná sú také naše Donovaly, veľa apartmánových domov, horské hotely, rezorty, wellness, golf, smotánka. Bolo len otázkou času, kedy začne dobrá gastronómia prenikať aj sem. Treba však povedať, že takmer výlučne do hotelov a penziónov. Hotelové reštaurácie ako také nemám rada. Ale uznávam, že na cestách, na horách a najmä počas sviatkov sú častokrát našou jedinou záchranou. Kým reštaurácie, bistrá a kaviarne si cez sviatky či víkendy (keď je paradoxne najviac turistov) jednoducho zavrú, hotely a penzióny pred svojimi ubytovanými hosťami kuchyňu zavrieť nemôžu. Chvalabohu.
Prvou zaujímavou občerstvovacou zastávkou bol menší lesný hotel Rekovice v dedinke Trojanovice, časti Horečky. Žijú z nádhernej prírodnej scenérie, kvalitnej architektúry, dizajnu… a svadieb (pozor, väčšinou sú v sobotu zatvorení). Je to tu nádherné. Tu by som sa aj ubytovala, ak by na to prišlo. V reštaurácii si budete pripadať ako niekde v Škandinávii. To veľké okno s výhľadom do zelene je úžasný „živý obraz“, až zabudnete na jedlo. Po výšľape na Radhošť boli Rekovice zaslúženou odmenou, skvele sme si pochutili na tradičných miestnych surovinách ako kapusta, pohánka, huby, cvikla či kozí syr. Presne takto si predstavujem, že by mali výletné miesta vyzerať. Krásny areál pre celú rodinu, pestrá ponuka trávenia voľného času na čerstvom vzduchu, oku lahodiaci exteriér, aj interiér, poriadne jedlo. Nič viac nepotrebujem.
Oproti tomu Penzion Jurášek v Kunčiciach pod Ondřejníkem je vyslovene rozmaznávací rezort pre páry. Oáza pokoja a ticha, wellness, súkromná vírivka, tenis. Nič pre mňa, ale dobrou večerou som tu nepohrdla. Veľké akvárium s exotickými rybičkami, výhľad na vonkajšiu terasu a relaxačný rybník (v druhom rybníku si chovajú vlastné pstruhy), deti s legom v herni, za mňa naozaj príjemné ukončenie Veľkonočného pondelka v Beskydoch. Doteraz spomíname na ravioli s medvedím cesnakom a tvarohové knedlíky. Naozaj oáza.
No a na záver spomínaná Miura v Čeladnej. Hotel pôsobí trochu nepatrične. Ako vesmírna loď na zelenej lúke. Ale je to skôr galéria v otvorenej krajine. Vonku, aj vo vnútri sa stretnete s rôznymi vyberanými umeleckými kúskami. (Možno aj preto som išla na toalety hneď niekoľkokrát, aby som si zblízka pozrela Hirstovu Nirvánu.) V otvorenom priestore reštaurácie s presklenými stenami s výhľadmi do krajiny sa zo začiatku možno cítite ako v odletovej hale, ale len do chvíle, kým vám prinesú prvé jedlo. Lebo potom výhľad-nevýhľad, jedlo vás úplne dostane. Aj sme sa sprvu báli, že je povesť Miury už prežitá a že nás už neprekvapí, ale prekvapila. Lepší gastronomický zážitok na záver dovolenky sme si nemohli priať.
Zalizovali sme sa komplet všetci od začiatku až do konca, od masla (s medvedím cesnakom) s chlebom, až po pirohy s frgálovou(!) zmrzlinou. Tri džbány bazovej limonády sme vypili. Obsluha bola takisto výnimočne skvelá. Píšem „výnimočne“ len preto, lebo po celý čas na Morave sme mali šťastie na skvelých ľudí pri obsluhe. No a zlatý klinec nášho gastronomického programu? Bravčová kotleta. Trochu som sa aj pozastavila nad týmto mužovým výberom, ale potvrdilo sa známe „nesúď podľa mena“. Lebo to, čo prišlo, bola božská mana. A to hovorím ja, ktorá, ak si môžem vybrať, si mäso nikdy nevyberám. Kotleta s kosťou cez celý tanier ako z Flintstonovcov, s hrubým tukovým krytím okolo jemného a šťavnatého bravčového mäsa. Bolo len na vás, koľko tuku si ku každému sústu čistého mäsa prikrojíte. A priznám sa, že keď sme si s mužom v polovici jedenia taniere vymenili, prikrajovala som si viac, než som pôvodne zamýšľala. Taká lahôdka to bola! Reštaurácia Miura je stále klasa. A hoci ubytovanie by som tu s ľahkým srdcom oželela, jesť sem chcem prísť opäť čo najskôr.
A ako to vyzerá s výberovou kávou v Beskydoch? V oblasti Čeladnej, kde sme boli my, veľmi dobre. K dispozícii sme mali kaviareň Kovárna priamo v Čeladnej a potom kaviareň PePe bakery & coffee, kvôli ktorej sme sa ubytovali v Ostravici. Kovárnu som sledovala od jej vzniku, interiér mali nádherný, s kávou zo začiatku trochu bojovali. Aj som váhala, či sem zájsť, ale riskli sme to a oplatilo sa. Prišli sme sem ráno na raňajky, a aj po obede na kávu. Zastaviť sa tu je veľmi lákavé a ľahké. Kovárna stojí hneď pri ceste, presne na mieste, ktoré upúta vašu pozornosť. Zbadáte ju a hneď dostanete na niečo chuť. Káva je tip-top. Pre istotu upresnite, že chcete svetlé praženie a neurobíte chybu. Skúšali sme s mliekom, aj bez a vždy super, zvládli aj parádny espresso tonic. Okrem raňajok, ľahkých jedál, dezertov a kávy si tu nakúpite aj rôzne regionálne dobroty a dizajnové kúsky do domácnosti. A Kovárna je na roztrhanie, už aj pristavili zimnú záhradu s krbom, ako štýlové aprés ski by sa mi to tu v zime naozaj páčilo. (Mimochodom, na prosecco sa tu – aj na raňajky – špecializujú.) A v lete, keď dokončia exteriéry, terasu a trochu ju (napr. živým plotom) oddelia od rušnej cesty, to bude dokonalé miesto na relax po celý deň. Potenciálni kaviarnici, príďte sa sem inšpirovať, ide to aj na horách.
A na koniec PePe bakery & coffee v Ostravici. Tiež stavili na super lokáciu a tzv. „lysařov“ – milovníkov Lysej hory, ktorí pravidelne chodia na tento najvyšší vrchol Beskýd a zastavujú sa tu na doplnenie kalórií a kofeínu. Koncept kaviarne je jasný. Víkendové raňajky, káva a špičkové dezerty. Bonusom je nadštandardný, osobný prístup partnerskej dvojice majiteľov Petra a Petry. Slovák Peter Pavlis (o. i. ocenený aj na Slovak Barista Championship) má na starosti kávu a Petra pečie. Že sú PePe naozaj formát sme sa presvedčili na vlastnej koži. V to ráno, keď sme sa k nim chystali na raňajky a kávu, mali mať neplánovane zatvorené. Ale veľkoryso nám ponúkli, že sa o nás napriek tomu postarajú. To je aká frajerina! Boli to kráľovské raňajky, ďakujeme ešte raz! Mimochodom, Petrin vyberaný vkus je tu cítiť nielen v pečení a varení, ale aj v zariadení interiéru a pri výbere inventára. Pozrite sa na tie krásne taniere a živý, zelený stôl. Husky Robin na pohladkanie je v cene. A popozerajte si aj iné prevádzky z Dvorku, v ktorom PePe sídlia, možno na niečo zaujímavé natrafíte. Napríklad na údené pstruhy alebo klobásy na túru na Lysú horu.
A viete, čo je najlepšie? Že to zďaleka nie je všetko. Toto bola len gastronomická špička ľadovca. Je tu toho viac a určite bude dobrých miest z roka na rok pribúdať. Teším sa na ďalšie návštevy a verím, že aj na tú expedíciu sa sem raz dostaneme, lebo s Beskydmi nás naozaj baví svet. Poznáte Beskydy? Boli ste? Išli by ste (zas)?
Fotogaléria:
Viac článkov z Moravy:
perfektne ako vzdy. uz si asi musim kupit auto, aby som vam stihal 😀
Ďakujem! Áno, auto sa občas zíde, najmä s deťmi 🙂
Zdravím!
Báječné čítanie, opäť veľa skvelých tipov na túlanie. V minulosti sme sa už veľakrát nechali inšpirovať .Berlín, Viedeň, Brno, samozrejme Praha…jedlo, architektúra.
(ale top bol asi Nojzík a Feuerfleck v Oggau, čo sa jedla týka)
Takže veľká vďaka!
Tak to je fantastické, som rada, že ste naše tipy využili! Ach, Gut Oggau, už nech je teplo a môžeme ísť na feuerfleck, od minulého leta sme neboli… Toľko krásnych, obľúbených miest… človek nestíha všetky si užiť 🙂 Ďakujem za komentár!