https://www.natanieri.sk

Tag

reštaurácia

v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Návrat krakovský

Po štyroch rokoch sme boli aj v Tatrách, čo znamenalo, že sme išli opäť do Krakova. Cesta z Tatranskej Javoriny do Krakova dnes trvá o dvadsať minút menej, ako pred kovidom. Poliaci o hodný kus potiahli diaľnicu do Tatier a som presvedčená, že o pár rokov to bude už len príjemná hodinka a dačo. Ďalším pozitívom bola atmosféra v Krakove. Trochu som sa obávala, či nebude v Krakove po rokoch kríz a ukrajinskej vojny napätie, ale boli sme príjemne prekvapení. Zdalo sa mi, že je mesto krajšie a upravenejšie, ako naposledy, no mohlo to byť aj tým, že nám tentoraz vyšlo počasie.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Berlín a my v roku 2023

Cestu do Hamburgu sme plánovali ešte počas covidu, keď sa lietanie utlmilo a začala sa viac riešiť jeho ekonomicko-environmentálna záťaž. Páčila sa mi myšlienka presúvania po Európe rýchlovlakmi a nočnými vlakmi a cesta do Hamburgu sa mi zdala na to ideálna. No kým sme sa na jar konečne rozhýbali, nočné vlaky z Viedne do Hamburgu v našich termínoch už boli vypredané. Rýchlo sme však pristúpili na plán B, že nočným vlakom pôjdeme do Berlína a odtiaľ do Hamburgu normálnym IC-čkom. A keď už bol v itinerári Berlín, vymysleli sme to tak, aby sme v ňom pár dní pobudli.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Šunka, prosecco a jedna noc v raji

Kým Toskánsko bola skôr živelná hŕŕŕ akcia, následná cesta do Talianska bola dlho plánovaná a očakávaná. Čakala ticho v šuflíku, kým na ňu príde rad. Naši priatelia totiž dlhé roky chodia do oblasti, kde sa dorába prosecco a zásobovali nás nielen dobrými fľašami, ale aj zážitkami, tak sme si povedali, že to skúsime tiež. Po rokoch tak konečne došlo k tomu, že sme sa do oblasti Valdobbiadene a Conegliano v regióne Benátsko (Veneto) dostali a zažili ju na vlastnej koži. Moje postoje k talianskej kuchyni sa síce nezmenili a za názorom, že Taliansko nie je dobrá gastro destinácia, si stále stojím, no dojmy z Talianska mám už oveľa lepšie. Najviac k tomu prispelo, že sme si cestu nakoniec spestrili večerou a prenocovaním pri Gardskom jazere, čo by zlomilo aj toho najzarytejšieho skeptika. Gardu sa nedá nemilovať.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Toskánsko pre začiatočníkov

Bola to výzva. Taliansko nie je v mojom hľadáčiku, taliansku kuchyňu mám asi na úplne poslednom mieste, nebaví ma, pizzou ani cestovinami sa mi nezavďačíte, nesledujem gastronómiu, ani dianie v tomto regióne. Navyše, vyhýbam sa destináciám masového turizmu, takže keď mi muž povedal, že by išiel na Veľkú noc do Toskánska, vybil mi poistky. Do Toskánska?!? Ale nič som nepovedala. Nevadí, radšej teraz, ako neskôr. Čím skôr to budeme mať za sebou, tým lepšie…

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v pohybe, v šálke

Čo sa inam nevošlo…

Kým sa dostanem k ostatným zápiskom z Čiech a Moravy, nesmiem zabudnúť ani na pár príjemných prekvapení mimo vychodené české a moravské chodníčky. Rok sa nesmie skončiť bez nich, lebo žiadna pozitívna skúsenosť by nemala ostať bez povšimnutia, každé povzbudivé slovo je dnes v gastre dôležité. Aj malý report môže zasiahnuť tam, kde to najviac treba.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Rakúske prespávačky

Po dlhej dobe píšem dojmy ešte za čerstva, na vlne eufórie, kým zo mňa celkom nevyprchá všetka dobrá energia a vďačnosť. Vďačnosť za to, že mi je stále dopriate zažívať toľko krásy, aj keď je svet hore nohami. Mám to šťastie, že máme priateľov, ktorí sú ochotní v sekunde pristúpiť na akýkoľvek môj bláznivý nápad a ísť s nami aj na kraj sveta. Sme už natoľko zohratí, že nám stačí pár minút a vieme sa dohodnúť na čomkoľvek. Trebárs ísť niekam na otočku na večeru, alebo aj ostať na noc, na „prespávačku“. Na miesta, ktorým sa v angličtine hovorí „getaways“, „hideaways“, či „foodie boltholes“. Kúsok vidieka mimo masového turizmu, kam môžete prísť na jeden či pár dní a úplne vypnúť. Dokonale sa tu o vás postarajú, dobre sa najete, vyspíte, porozprávate a na záver si ešte nakúpite dobré víno a lokálne produkty.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Vroclav dobrý, všetko dobré

Prejsť zo Štetína do Vroclavu bolo ako vstúpiť z Polnočného kráľovstva do Krajiny kráľa Miroslava. (Len pre zaujímavosť, polnoc znamená v poľštine sever a poludnie juh. Toľko na margo mojich romantických predstáv, že Poliaci majú polnočné prístavy a poludňové mestské časti…) Taká noblesa, s akou to dáva Vroclav, sa len tak nevidí! Už dávno ma žiadne mesto tak neočarilo ako Vroclav. Ako keď sa po rokoch sklamaní z ľudí náhodne zoznámite s niekým šarmantným, koho neviete pustiť z hlavy a chceli by ste s ním byť častejšie, taký pocit zamilovanosti. A to stále hovoríme o meste stredoeurópskeho typu, s ktorým sme pred tridsiatimi rokmi stáli na rovnakej štartovacej čiare.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Štetínske blues

Na posledné tri-štyri noci sme mali pôvodne kempovať niekde pri Štetíne a vyrážať na výlety do okolia, ale po ôsmich dňoch v stane muž usúdil, že stačilo. Rozhodli sme sa teda, že si na ďalšie dve noci nájdeme ubytovanie v Štetíne a na posledné dve noci sa presunieme do Vroclavu. Ak budete niekedy pred podobným rozhodnutím, uberte zo Štetína a pridajte k Vroclavu. Na Štetín vám bude dvadsaťštyri hodín bohato stačiť. No ak sa tu niekedy ocitnete, tieto štyri veci určite nevynechajte: zámok, filharmóniu, Halu Odra a Port Bar Szczecin.

Pokračovanie...