Tag
Čo sa rakúskej gastronómie týka, viac ako do Viedne chodievame za svetovým jedlom a prostredím do regiónov. Do našich obľúbených vinárstiev pri Nojzíku, či vo Wachau už chodievame pravidelne a s pôžitkom sa nechávame rozmaznávať atmosférou a tými najmilšími ľuďmi.
Pokračovanie...
Po dlhej dobe píšem dojmy ešte za čerstva, na vlne eufórie, kým zo mňa celkom nevyprchá všetka dobrá energia a vďačnosť. Vďačnosť za to, že mi je stále dopriate zažívať toľko krásy, aj keď je svet hore nohami. Mám to šťastie, že máme priateľov, ktorí sú ochotní v sekunde pristúpiť na akýkoľvek môj bláznivý nápad a ísť s nami aj na kraj sveta. Sme už natoľko zohratí, že nám stačí pár minút a vieme sa dohodnúť na čomkoľvek. Trebárs ísť niekam na otočku na večeru, alebo aj ostať na noc, na „prespávačku“. Na miesta, ktorým sa v angličtine hovorí „getaways“, „hideaways“, či „foodie boltholes“. Kúsok vidieka mimo masového turizmu, kam môžete prísť na jeden či pár dní a úplne vypnúť. Dokonale sa tu o vás postarajú, dobre sa najete, vyspíte, porozprávate a na záver si ešte nakúpite dobré víno a lokálne produkty.
Pokračovanie...
Aj v rakúskych regiónoch blízko našich hraníc už pomaly cítime, že je čas sa posunúť ďalej. Niežeby sme úplne vyčerpali všetky možnosti, ktoré ponúkajú, ale skôr je to hlad po prvolezectve, obsiahnutí nových teritórií a príležitostí trávenia voľného času, ktoré nás lákajú. Myslím, že ešte niekoľko rokov budeme uvážlivejšie voliť vzdialené cestovateľské ciele. (Dokonca mám niekedy pocit, že sa už do Ázie či do Austrálie nikdy nedostanem.) Kým sa ale epidemiologická situácia neustáli, je vhodný čas zisťovať, kde to vlastne žijeme, ako žijú naši susedia a či sa u nich môžeme v niečom inšpirovať.
Pokračovanie...
Ako dobre, že máme z prázdnin toľko pochodené a pofotené! Teraz už len lovím v archíve a vyťahujem samé krásy a tipy, kam sa vybrať hneď, ako to bude možné. Bolo len otázkou času, keď sa na potulkách juhom Moravy začneme zaujímať, čo sa deje na opačnej strane hranice. Tak sme začali objavovať aj sever Weinviertelu, významného vinárskeho regiónu Dolného Rakúska.
Pokračovanie...
Povedal sedemročný syn, keď sme si po hektickom dni konečne vydýchli a vychutnávali si večeru na dvore v Gut Oggau. Neplánovane, bez rezervácie, len tak sme išli okolo, nakukli a mali šťastie na voľný stôl. Zbožňujem, ako nás už čašníci v našich obľúbených podnikoch poznajú, susedia v kempe vítajú ako starých známych a ako už máme vychytané miestne špecifiká. Vieme, kam na zmrzlinu, kam na makové šúľance a lekvárové perky, kde kúpiť chlieb a traubensaft. Ach, Burgenland!
Pokračovanie...
V posledných dňoch si tak nejako viac uvedomujem, aká sloboda je to, keď môžete bez prekážok cestovať a žiť aj v širšom európskom kontexte, než len v slovenskom. Jeden víkend strávite v slovinskom Štajersku, druhý na Pálave na Morave, tretí vo Wachau v Dolnom Rakúsku. Môžete ísť na tri noci k Nojzíku a popritom na kávu alebo na večeru do Maďarska. V Tatrách sa zas chodiť kúpať na poľskú stranu či odskočiť si na otočku do Krakova. Len tak zapichnúť prst do mapy (Strednej Európy) a vybrať sa tam najbližší víkend.
Pokračovanie...
Existujú na svete miesta s výnimočnou, priam magickou atmosférou. Jedným z takých miest je pre mňa rakúske údolie Wachau, zaradené do svetového dedičstva UNESCO, necelé dve hodinky vzdialené od Bratislavy. Objavila som ho pred siedmimi rokmi a odvtedy mi nedá spávať. Básnila som o ňom mužovi, ale ako to už býva, musel naň počuť chvály od iných ľudí, aby ho zaujalo. Nakoniec sám prišiel s „projektom Wachau“ a už niekoľko mesiacov zháňa informácie a tipy, najmä z vinárskej oblasti. Keď navrhol prvý prieskumný výlet do Wachau, neprotestovala som. Napokon sme posledné dve soboty strávili vo Wachau a začali veľmi príjemné objavovanie našej novej obľúbenej destinácie.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
