Prejsť zo Štetína do Vroclavu bolo ako vstúpiť z Polnočného kráľovstva do Krajiny kráľa Miroslava. (Len pre zaujímavosť, polnoc znamená v poľštine sever a poludnie juh. Toľko na margo mojich romantických predstáv, že Poliaci majú polnočné prístavy a poludňové mestské časti…) Taká noblesa, s akou to dáva Vroclav, sa len tak nevidí! Už dávno ma žiadne mesto tak neočarilo ako Vroclav. Ako keď sa po rokoch sklamaní z ľudí náhodne zoznámite s niekým šarmantným, koho neviete pustiť z hlavy a chceli by ste s ním byť častejšie, taký pocit zamilovanosti. A to stále hovoríme o meste stredoeurópskeho typu, s ktorým sme pred tridsiatimi rokmi stáli na rovnakej štartovacej čiare.
Už dávno ma žiadne mesto tak neočarilo ako Vroclav.
Či je Vroclav na nejakej špeciálnej geopatogénnej zóne, alebo či je skrátka len dobre spravovaným mestom, neviem, ale funguje náramne. Toľko príjemných zvodov, koľko návštevníkom nenápadne ponúka… a že sme sa nechali veľmi ľahko zviesť! Od prvého momentu, čo sme prišli do Vroclavu, sme išli jednu bombu za druhou a nestačili otvárať oči. Až mi bolo podozrivé, aké kvalitné služby a kultivované prostredie mesto vytvára. Vroclav je mnohovrstevnaté mesto. Jednotlivé jeho vrstvy môžete odhaľovať a zvliekať ako šupky cibule, pričom slzy sa vám budú tlačiť do očí len od šťastia a dojatia.
Aby som ale bola objektívna, aj vo Vroclave je varené, reštauračné jedlo v kríze. Nájsť dobrú reštauráciu, kde by ste si mohli dať uspokojivé, poctivo uvarené jedlo s nadhodnotou a ktoré by spĺňalo kritériá stravovacích návykov 21. storočia, je aj tu problém, rovnako ako napr. v Bratislave, Brne, Gdansku či iných menších mestách stredoeurópskeho regiónu. Preto sme aj vo Vroclave riešili stravovanie formou kaviarenských raňajok a streetfoodu. No jedno miesto sme predsa len našli. Hneď prvým kontaktom s jedlom vo Vroclave bola záhradná reštaurácia s pekárňou Warsztat Food & Garden (Dielňa). Mám slabosť pre reštaurácie v záhradách a v skleníkoch. A tu sme k tomu boli zatiaľ najbližšie. Bohužiaľ, v skleníku sa kvôli covidu sedieť nedalo, chceli sme sem prísť večer na pohár vína pri sviečkach, ale aspoň obedovať v záhrade pod ovocnými stromami sme mohli. Warsztat sídli v priestoroch, ktoré boli kedysi nejakou nevzhľadnou dielňou a dokázali z nej urobiť trendy industriálnu reštauráciu, navyše s vlastnými záhonmi zeleniny, byliniek a ovocia z vlastnej produkcie. Stále ma uchvacuje, ak to niekto dokáže zrealizovať, aj keď by to malo byť už hádam štandardom, ak to možnosti dovoľujú. Čo by iné reštaurácie za to dali!
Čo viac, už zďaleka zistíte, že si tu pečú aj vlastné pečivo a chlieb z kvasu. A je na prvý pohľad jasné, že toto nie sú dopekané mrazené produkty z veľkovýroby. Potešila nás aj ponuka naturálnych vín, vrátane zástupcov našich obľúbených slovenských a českých vinárstiev. Jedálny lístok aj servírovanie je minimalistické, ale s istou dávkou rustikálnosti, a zároveň finesy. Tenkostenné poháre na víno, porcelán, k tomu drevo a keramika. Porcie príjemne umiernené a servis bez pripomienok. Momentálne by už mal byť v prevádzke aj kiosk s pekárenským tovarom hneď vedľa vstupu z ulice, takže ak aj návštevu reštaurácie zavrhnete, kúpte si aspoň skvelý chlieb a pečivo a zjedzte si ich niekde pri rieke, či v parku.
Jedinou chybou na kráse Warsztatu je, že nemá výberovú kávu, ostali by sme určite ešte dlhšie. Presunuli sme sa ale na ďalšie čarovné miesto, ktoré nás tiež úplne pohltilo. Kaviareň Cherubinowy Wędrowiec (Tulák Cherubín) v areáli univerzitného mestečka, v tichom vnútrobloku pri Kostole Sv. Mateja a barokovej záhrade Ossolineum. Balzam pre všetky zmysly. Tu sa môžete v pokoji zložiť naozaj ako taký tulák a pookriať na duši. Och, to bola krása! Kozmopolitné prostredie, počujete veľa cudzích jazykov, vnímate históriu, architektúru naokolo a navyše si vychutnávate perfektnú kávu. Filter, espresso, aj dezerty. Vysedávali by sme tu do aleluja. Keď pôjdete na toalety, nakuknite aj do vedľajších ťažkých dverí do kostola. Je priechodný z troch strán, môžete si ním skrátiť cestu k rieke Odre.
Chvíľu budem ospevovať Odru, môžem? Odra je vo Vroclave úplne iná rieka, ako v Štetíne. Miernosťou, meandrovitosťou a množstvom ostrovov pripomína skôr Vltavu v Prahe, ako tú divokú a neprístupnú Odru, čo sme videli v Štetíne. Ak sa pozriete na mapu centra Vroclavu, uvidíte to. Kanály, prístaviská, ostrovy, upravené nábrežia s terasami, ihriská, či plávajúce bary pri brehoch, drevené móla. Nič obludné, ani nevkusné. Ak to bude čo len trochu možné, naskočte na niektorý z malých člnov, kotviacich pri brehu a nechajte sa zviezť. Obyčajne tieto aktivity nevyhľadávame, ale nedalo sa odolať. A pešo by sme si mesto tak neuvedomili a neprecítili. Západ slnka, rozsvecujúce sa girlandy nad barmi, hlúčiky baviacej sa mládeže všade naokolo v parkoch pri kanáloch, a do toho skryté zákutia mnohých stavidiel a mostov, kam sa inak bežne nedostanete. Takto presne si predstavujem zmysluplné využitie rieky na verejný priestor a oddych pre miestnych aj turistov. Tlieskam!
A aby tej krásny nebolo málo a nevedeli z nej zaspať, na záver dňa sme sa ešte presunuli na námestie. No, námestie… Vroclavské hlavné Staromestské námestie Rynek je úplne iná liga. Nič sa mu nevyrovná, ani Staromestské v Prahe, ani Přemysla Otakara II. v Českých Budějoviciach, ani Olomouc, ani Krakov, nič čo som v Európe zatiaľ videla. Je to vlastne námestie v námestí. Obchádzate ho kol do kola po obvode a neviete, kam sa skôr pozerať. Vizuálneho smogu a áut minimum. A potom si ich všimnete! Malé kovové sošky trpaslíčkov, ukrývajúcich sa na oknách domov, na schodoch, pri vstupných portáloch či pod lavičkami. Chce to trochu cvik naučiť sa ich hľadať, ale ak máte netrpezlivé deti, dá sa v informačnom centre získať zdarma mapu a systematicky ich „loviť“. A ak nemáte záujem, ani si ich nevšimnete. Za mňa zaujímavý spôsob, ako udržať ľudí v centre a zaujať aj malých návštevníkov. Veď sme sa aj niekoľkokrát na Rynek vrátili…
Na ďalší deň sme najprv absolvovali poriadne raňajky. A išli sme na istotu do bistra Gniazdo (Hniezdo). Vajíčka na X spôsobov, výberová káva, odšťavené citrusy. Nádherný vnútroblok, bezchybný servis, všetko išlo ako po masle, spokojní sme boli ako už dlho nie. Gniazdo je ale pomerne vychytené aj medzi turistami, takže ak netúžite po pohľadoch ľudí, netrpezlivo čakajúcich na váš stôl, nezdržiavajte sa.
Aj tak sme mali chuť ešte na jednu kávu. Na poriadnu, serióznu kávu a hlavne späť na Rynek. Nachádza sa tu asi najprogresívnejšia kaviareň, akú sme v Poľsku videli, Popiol i diament (Popol a diamant). Ak by ste to nepoznali, ide opäť o názov filmu Andrzeja Wajdu. A prečo zase film? Lebo ste v kaviarni v kine. Kinokaviarne sú parádna záležitosť a táto je ako vystrihnutá zo Star treku. Také „nádobíčko“ sme už dávno nevideli. A barista mal ešte aj oblečenie zladené s interiérom. Och, krása! Jaj, a ešte… S Rynkom susedí nemenej malebné námestie Plac Solny (Soľný trh), na ktorom sú ďalšie dve kaviarne s výberovou kávou Paloma Coffee & Roasters a Kofeina by Incognito, tak vyskúšajte aj tie.
A po zvyšok pobytu vo Vroclave sme jedli už len streetfood. Na neskorý obed sme sa vybrali na veľmi zaujímavé miesto, na asanovanú vlakovú stanicu Wroclaw Świebodzki, kde nájdete (staničnú) Halu Świebodzki s barmi a stánkami s jedlom tak vo vnútri, ako aj vonku na krytom peróne. Skvelý nápad, veľmi sa mi to páčilo! Jedlo je pre nenáročných, obligátne burgre, pizza, ázia, mexiko, sendviče a cestoviny, ale tešili sme sa z tohto miesta a neľutujeme ani minútu, že sme sem prišli na obed. Inak, aj tu nájdete kaviareň s výberovou kávou. Volá sa Grube Ziarno (Hrubé zrno) a narazíte naň pri prechádzaní z jednej miestnosti (bývalej vstupnej haly) do druhej (bývalej čakárne). Vydarené!
Teraz úplne na opačnú stranu mesta za kávou a výhľadmi. Vrelo odporúčam pešiu prechádzku po ostrovoch na Odre a liatinovým mostom pre peších Tumski na katedrálny ostrov ku Katedrále Sv. Jána Krstiteľa (Katedra św. Jana Chrzciciela). Je to možno dlhšia štreka, ale odmenou vám bude výťah, ktorý vás pohodlne vyvezie až hore na vyhliadku na vežu katedrály. A to sa nám v tej horúčave rátalo. A potom, v týchto končinách sa môžete následne osviežiť trebárs štedrými espresso tonikmi a maxi makrónkami v BEMA Cafe na ulici Drobnera.
Ale späť do centra. Určite nevynechajte návštevu hlavnej tržnice Hala Targowa. Tržnica nič moc, železobetónová konštrukcia zvnútra fajn, ale tovar nestojí absolútne za nič. Jeden kiosk však vyhľadajte. Cafe Targowa, miniatúrne miesto na stojáka, no s osobným prístupom. S veľkou pravdepodobnosťou dostanete kávu od pražiarne Figa coffee, od ktorých si prípadne pýtajte aj kávovú kombuchu, ak budete smädní, smelo do toho.
No a potom si všimnite aj nenápadný, ale vyšperkovaný kávový stánok na rohu nájomného domu Na Kotlárskej ulici, v blízkosti Nového Rynku. Ak by ste mali silný pocit, že ste sa ocitli niekde v Japonsku, tak pristúpte bližšie a pozdravte pani baristku. Očarujúci coffee spot! Dôkaz, že dobrá káva a služby sa dajú robiť aj na jednom metri štvorcovom. Ideálna okrem iného aj pre cyklistov, ktorí ani z bicykla nemusia zliezať, mrknite!
A kam sa vyštverať na rozlúčkové výhľady na Rynek? Na mostík medzi vežami stredovekej Katedrály Sv. Márie Magdalény na ulici Szewska (Obuvnícka). Fotky s vroclavskými trpaslíčkami budete mať zaručené aj tu. A hoci sme smútili, že sa Vroclav pomaly končí, nasledujúci, záverečný bod programu stál za to.
Objavili sme totiž parádne letné gastro miesto Gastro Miasto na ulici Hubska v priestoroch meštianskeho pivovaru Browar Mieszczański. (Och, tie streetfoody v pivovaroch!) Výborné stánky s jedlom, výborné pitie, dezerty, aj káva (zvykne tu stávať už spomínaná pražiareň Figa Coffee). Uzavretý industriálny dvor, lehátka, dobrá nálada, DJ, aj reprodukovaná hudba, svetielka, nič viac nám v lete na cestách netreba. Zamiešať sa medzi miestnych a pozorovať, aké to tu majú pekné. Ochutnali sme parené knedličky s bôčikom a mangom a s kalmarmi a mangom z mexického stánku na kolesách Panczo Bus, fantastickú hrubú pizzu/focacciu Gruba Foca, štýlovo servírovanú akoby v škatuli od topánok a pastrami sendvič od Pastrami Summer Truck. Konečne sme mali možnosť ochutnať aj vychytenú remeselnú zmrzlinu Krasnolód (Trpaslík) a otestovali sme aj „priateľské“ pivo BUH (foto napovie). Ak by ste ale chceli ísť do osvedčených vôd naturálnych vín, odporúčam ponuku bistra Mloda Polska (Mladé Poľsko). Hneď ako sa do Vroclavu vrátim, určite sa pôjdem najesť do ich bistra na Soľnom trhu, kde varí šéfkuchárka Beata Sniechowska, lebo to je presne moja predstava, akým smerom by sa mala moderná gastronómia uberať. Píšem si to sem, aby som na to nezabudla a prípadne aj pre vás, ak by ste sa do Vroclavu v najbližšom čase chystali. A malá poznámka na záver, skontrolujte si adresu, kde sa aktuálne Gastro Miasto organizuje, lebo putujú po viacerých miestach v meste, tak aby ste ich zbytočne nehľadali.
Inak sa cestovania po Vroclave s MHD vôbec neobávajte, je spoľahlivá, lacná a platíte bezkontaktne priamo vo vozidle. Stačí nastúpiť a zorientovať sa. Doma sme aj z najodľahlejších miest mesta boli nato-tata. A ešte aj stihli neskoré otváracie hodiny zmrzlinárne Krasnolód, ktorá mala zhodou okolností jednu prevádzku priamo na našej ulici. Dať si veľkú dvojitú pred spaním? Áno, veď na sladké sníčky!
A to bol koniec. Pred nami boli už len posledné raňajky a cesta domov. Zo zvyšných kaviarní, ktoré sme ešte nevideli, sme sa rozhodli pre raňajky v Cafe Rozrusznik (Štartér) a bola to skvelá voľba, naštartovala nás dokonale. Malá, lokálna kaviareň na okraji mesta s trochu bohémskym fílingom. Naša baristka mala zjavne ťažšie ráno po predchádzajúcej noci, ale nakoniec nám vysekla ten najlepší flatwhite, aký sme v Poľsku pili a k nemu sme ešte chytili aj tie najlepšie domáce jagodzianky, ešte teplé z rúry. Tomu sa hovorí grand finále.
Mimo iné nás oslovil aj street art na budove, v ktorej Cafe Rozrusznik sídli. To je inak ďalšia silná stránka Vroclavu, jeho murály a street artová scéna. Ak by ste chceli vo Vroclave loviť zaujímavé kúsky, na navigáciu odporúčam Street Art Cities. Nás vo Vroclave najviac pobavil Krzysztof Żbik Rubach svojimi autentickými zobrazeniami kúpajúcich sa ľudí pri Odre a potom práve tento umelec, prezentujúci sa pod nickom Blu. Vtipné je, že má z tejto série dielo aj v meste, kam sa chystáme najbližšie, takže ak ho odchytíme, pribudne nám vzácny kúsok do zbierky. Inak, nám najviac dostupnou mekkou street artu je Viedeň, za cenu spiatočného lístka na vlak tak získate viaceré skvelé úlovky. My murály špeciálne nevyhľadávame, ale ani raz sa nám vo Viedni nestalo, že by sme nenarazili na nejakú super lahôdku. Je to super zábava na cestách!
Mimochodom, z Hradca Králové sú to nejaké dve hodinky autom do Vroclavu. Škoda, že diaľnica medzi Prahou a Vroclavom nie je dostavaná, bolo by to oveľa menej. Ale verím, že časom aj na to príde. To len na okraj, že ak už budete trebárs vo Východných Čechách, Vroclav je na dosah. My sme po raňajkách v Rozruszniku sadli do auta a fičali domov. Na cestách domov je najlepšie, ak si viete naplánovať prestávku na nejakom výnimočnom mieste, na ktoré sa môžete do poslednej chvíle tešiť. My sme sa takto nevedeli dočkať obeda v Long Story Short (LSS) v Olomouci. Konečne doma, v nádhernom prostredí, so známymi ľuďmi, vynikajúcim jedlom, nápojmi, kávou a dezertmi. Plus chlieb a pečivo na domov, aby sme hneď po príchode nemuseli behať po obchodoch. Mimochodom, rátajte s tým, že ak si v LSS objednáte vyprážaný rezeň, dostanete z neho dva kusy. Nevládali sme všetko zjesť, ale zabalili nám ich domov a mali sme z nich ešte aj na večeru. Skrátka, LSS je skvelý tip na zastávku po ceste z Poľska. Kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností.
Tak, Poľsko je konečne za nami, týmto definitívne uzatváram minuloročnú cestovateľskú sezónu a sadám si k čistému stolu k prípravám tej novej. Som ako v štartovacích blokoch. Rozpracovaných plánov mám v tomto momente niekoľko, už sme aj stihli medzičasom vybehnúť do Brna spraviť si náladu, lebo sme to už doma nevedeli vydržať. A čo vy? Plánujete? Či ešte vyčkávate? A ako sa vám páčilo Poľsko? Išli by ste? Ktoré miesta vás najviac zaujali, čo vás najviac inšpirovalo? Som zvedavá…
