Na posledné tri-štyri noci sme mali pôvodne kempovať niekde pri Štetíne a vyrážať na výlety do okolia, ale po ôsmich dňoch v stane muž usúdil, že stačilo. Rozhodli sme sa teda, že si na ďalšie dve noci nájdeme ubytovanie v Štetíne a na posledné dve noci sa presunieme do Vroclavu. Ak budete niekedy pred podobným rozhodnutím, uberte zo Štetína a pridajte k Vroclavu. Na Štetín vám bude dvadsaťštyri hodín bohato stačiť. No ak sa tu niekedy ocitnete, tieto štyri veci určite nevynechajte: zámok, filharmóniu, Halu Odra a Port Bar Szczecin.
Na Štetín vám bude dvadsaťštyri hodín bohato stačiť.
Hneď po ubytovaní sa sme išli na kávu do najbližšej a najznámejšej kaviarne s výberovou kávou Alternatywnie, sídliacou v nie práve najatraktívnejšom parteri nájomného domu na rušnej ulici Wojska Polskiego (Poľskej armády). Prvýkrát sme sa tu stretli s kysnutými koláčmi, plnenými čučoriedkami a s posýpkou, podobnými našim moravským. Volajú sa „jagodzianky“ podľa slova jagoda – čučoriedka a keď ich niekde uvidíte, berte do každej ruky. Konečne niečo iné k rannej káve ako cheesecake. Na naše prekvapenie sa nám po chvíli po slovensky prihovorila jedna pani, sediaca vedľa nás. S údivom, že čo robíme v Štetíne, rozumej, v tejto diere na konci sveta. Keď sme jej povedali, že sme tu dobrovoľne na dovolenke, nechcela veriť. Je v Štetíne s manželom, ktorý je tu služobne vyslaný na niekoľko rokov a zjavne tu nie je veľmi spokojná. Na druhú stranu nám dala dobré tipy, kam ísť a čo v Štetíne vidieť.
Neviem prečo som si Štetín v predstavách idealizovala. Myslela som si, že tak významný prístav, prakticky na hranici s Nemeckom je ideálne okno do sveta. Pred dvadsiatimi rokmi mi poľská spolubývajúca, ktorá bola práve zo Štetína, rozprávala, že bežne chodia na nákupy do Berlína. Tak som nadobudla dojem, že dnes už bude Štetín druhý, malý Berlín, živé, multikultúrne mesto, otvorené novým myšlienkam a trendom. No nie je to vôbec tak. (Aj tá moja bývalá spolubývajúca sa už medzitým presťahovala zo Štetína bližšie k Berlínu, rovno k diaľnici, ktorá do Berlína vedie z Poznane.) Štetín je ospalý a pomerne ošumelý. Určite svoje urobila aj pandémia a letná uhorka, ale mesto bolo v júli polomŕtve.
Dva architektonické skvosty, ktoré musíte v Štetíne vidieť, nemôžu byť odlišnejšie. Renesančný Zámok pomoranských kniežat a moderná budova filharmónie. Zo zámku mi spadla sánka, nič podobné som v živote nevidela. Nie som expert na renesanciu, ale toto je podľa mňa unikát. Tá atika s plamienkovou kružbou, vďaka ktorej zámok vyzerá ako rez torty Saint Honoré, je fascinujúca. A pritom do druhej svetovej vojny zámok vyzeral úplne stroho, mal tmavé hladké steny a plochú sedlovú strechu. Keď sa za socializmu v 70. a 80. rokoch minulého storočia rekonštruoval, rozhodlo sa, že sa mu vráti pôvodný renesančný vzhľad, aby si ho ľudia už nikdy nespájali s predvojnovou pruskou minulosťou. Neuveriteľné.
A potom prejdete na Námestie Solidarity a cez koruny stromov vašu pozornosť okamžite upúta zubaté biele čosi, čo pri bližšom pohľade odhalí priesvitnú laminátovú fasádu a už budete chytení. Budete chodiť okolo ako levy v klietke a chcieť sa za každú cenu pozrieť dovnútra. Že je táto budova štetínskej filharmónie klenot, je neodškriepiteľné. Svieti v šedivej, nevýraznej zástavbe naokolo ako diamant. A čo ešte, keď sa večer vnútri rozsvieti! Stavba filharmónie od architektov Fabrizia Barozziho a Alberta Veigu získala v roku 2015 Európsku cenu za architektúru Mies Award. (Mimochodom, tento rok bojujú v rovnakej súťaži aj známe kobky pražskej Náplavky, držím im palce aj na nohách!) Nebojte sa vojsť dnu, aj keď sa práve nehrá, prezrieť a nafotiť si lobby vám ochotne dovolia. A určite sa vráťte aj večer po zotmení, je to lepšie ako kolotoče na nábreží Łasztownia.
Na to, že som bola zo Štetína sklamaná, som sa nechala celkom slušne uniesť, čo? A ktoré sú tie zvyšné dve miesta, ktoré si ma získali? Obe súvisia s riekou, streetfoodom a undergroundovou kultúrou, ktorú si v Poľsku užívame už od Lodže. Pri rieke Odra sme nakoniec trávili oba večery a lepšie sa nám nemohlo stať. Dostať sa do Haly Odra bez auta je síce trochu oriešok a dobrodružstvo, ale zvládli sme to a odmenou nám bol čas strávený v čarovnom komunitnom priestore, kde sme razom zabudli na smutné, spustnuté mesto. Bylinkové záhony, lavice, lehátka, hojdačky, improvizovaný skleník, kde sa schováte v letnej búrke, alebo ju prečkáte priamo v hale s veľkým barom na poschodí a foodtruckmi na prízemí, pričom spustiť sa z horného poschodia môžete bárs aj po šmykľavke. Skvelé útočisko, keď vám mesto začne liezť na nervy.
Ani tu neostanete bez výberovej kávy, stánok tu má kaviareň Przystań na kawę (Zastavte sa na kávu) a na jedenie si môžete vybrať pizzu, poké, kóreu, mexiko alebo knedličky bao, ale určite ochutnajte hocičo zo stánku Makrell Nordic Cuisine, to je čistá radosť. Veď ste v jednom z najdôležitejších európskych prístavov, to by bolo, keby ste si nedali rybu!
Oveľa bližšie k centru a dostupnejšie aj pešo je ďalšie ikonické štetínske miesto – Port Bar Szczecin. Len kúsok od Łasztownie, oficiálneho promenádneho nábrežia bývalého prístaviska s tromi starými žeriavmi, tzv. Žeriavosaurmi a bengálom s vysvieteným lunaparkom sa nachádza alternatívny, veľký dvor, obkolesený stánkami, kontajnermi a foodtruckmi s úplne inou atmosférou. Cvičí sa tu jóga, opodiaľ sa hrajú deti v piesku, naokolo lehátka, terasky a rôzne druhy sedenia i státia. Do jedného podniku sa vchádza originálne cez karosériu auta, v ďalšom sa zas sedí na streche.
Výberová káva? Nie je problém! Už spomínaná kaviareň Alternatywnie tu v sezóne prevádzkuje letný bar a okrem kávy a kávových drinkov ponúka aj výborné fish & chips. Ak by sa vám málilo, zoženiete tu aj tacos či pizzu. Pizza z tunajšieho Červeného pizza trucku nám zo všetkých poľských pízz chutila najviac. Robili ju čerstvo na objednávku v peci na drevo a vďaka super hydratovanému cestu bola vláčna ako obláčik. Za večer sme si ju stihli dať až dvakrát. Cítili sme sa tu fakt skvele, až nám bolo ľúto, že Štetín už končí. Jedlo pod holým nebom, s nohami v piesku, v uvoľnenej letnej atmosfére, s miestnymi a v ústraní, ako lepšie sa dá dostať mestu pod kožu?
Komu by však takýto underground nevyhovoval, s pokojným srdcom odporúčam reštauráciu Baraż kúsok od zámku, oproti starej radnici a Senného námestia s rozkošnými historickými domčekmi ako z perníka. Jedlo sa síce drží pomerne dosť pri stene, európsky štandard, (čerstvé) cestoviny, šaláty, žiadne experimenty, ale robia dostatok darov mora a rýb a všetko veľmi poctivo a precízne. Dala som si polievku z homára(!), deti sépiové cestoviny s krevetami a muž zaujímavé trhané hovädzie v kapustnom liste. Veľmi, veľmi chutné, až sa nám nechcelo veriť. Reštaurácia má otvorenú kuchyňu, po celý čas môžete sledovať, ako vám kuchári jedlo pripravujú zo základných surovín a ak budete mať šťastie, po večeroch vám pri tom bude hrať naživo aj džez.
Inak, na dobrú zmrzlinu a trebárs croissanty sa vyberte na bulvár Jagelonská do salóna Dutkiewicz Lody Autorskie a ak k nej budete chcieť aj kávu, tak o kúsok ďalej na bulvári Generála Ludomila Rayského je kamenná kaviareň už spomínaných Przystań na kawę.
Ak máte pocit, že v Štetíne sú všetky kaviarne s výberovou kávou dvojmo, tak áno, je to tak aj v prípade kaviarne s pražiarňou To Kawa (Je to káva). Kamennú prevádzku majú na ulici Dubois, ideálnu trebárs na prechádzku z Terás Bohuslava Chrabrého. A keby ste chceli vidieť autentický Štetín, tak kávu od To Kawa nájdete aj na trhovisku v štvrti Pogodno (Slnečno) na ulici Reymonta. Cestovať do Pogodna sa kvôli nej neoplatí, trhovisko nie je nič, čo by stálo za zmienku, to len ak by ste sa náhodou v týchto končinách bývali a chceli tip na rannú kávičku.
Kam sa ale oplatí ísť, je jedno zvláštne miesto s kaviarňou a kníhkupectvom na Poštovej ulici s nemenej zvláštnym názvom Kamienica w lesie Pocztowa 19 (Nájomný dom v lese Poštová 19). Priestor patrí manželskému páru, ktorý pri jeho rekonštrukcii odhalil pod omietkou staré kachličky a následne pátral po historických okolnostiach, ktoré sa k tomuto domu viazali. Miešali sa tu dejiny predvojnového Pruska, aj povojnového Poľska. Istý čas tu bolo mäsiarstvo, v suteréne si môžete pozrieť aj starý mechanický mangeľ. Majiteľka fotografka zdokumentovala rekonštrukciu na instagrame a vydala dokonca aj dve knihy, ktoré ju inšpirovali k ďalším podobným objavom na iných miestach v Štetíne. Celá táto štvrť je veľmi pôvabná, nachádza sa tu najviac secesných budov v meste (všimnite si najmä secesné portály, výklady či liatinové balkóniky) a pôsobí stále pomerne noblesne, hoci jej krása už dávno pominula.
A tým sme náš čas v Štetíne vyčerpali. Tešili sme sa, že už odtiaľto ideme preč. Ak by som sa ešte niekedy mala do Štetína vrátiť tak jedine na jednu noc na koncert do filharmónie, hoci krásnych filharmónií je v Európe viac. Ale kto vie, možno raz príde čas aj na tú štetínsku, v každom prípade ju budem mať na pamäti, ak sa niekedy budem rozhodovať, kam za kultúrou a modernou architektúrou. Inak, čo som tiež nevedela, že v r. 1948 sa so Štetínom spojilo menšie mesto Dąbie, ležiace oproti Štetínu na pravom brehu Odry a ktoré dnes tvorí jednu z jeho štvrtí. A prečo to spomínam? Cestou zo Štetína sme práve Dąbiem prechádzali a ak by to bolo pre niekoho zaujímavé, tak aj tu je jedna kaviareň s výberovou kávou. Volá sa Lokalnie. My sme ju využili práve na raňajky cestou z mesta a spojili tak príjemné s užitočným. Tak, zbohom, Štetín, držíme ti palce, nech sa ti v budúcnosti lepšie vodí a kvitneš ako iné poľské mestá! A nás čaká posledná zastávka na ceste okolo Poľska a neviem sa dočkať, kedy vám o nej porozprávam.
