https://www.natanieri.sk

Tag

remeselná pekáreň

v cudzine, v šálke

Ako chutí káva v Malage

Keď sa pozriete na mapu kaviarní s výberovou kávou v Malage, zistíte, že sa takmer všetky vyskytujú v širšom centre mesta, kde sa pohybujú turisti. Mohlo by sa zdať, že sú tam kvôli nim (čo je vlastne celkom sympatické). Ale možno je to tak, že domáce obyvateľstvo si na výberovú kávu nepotrpí, alebo za ňou chodí do centra, podobne ako my v Bratislave. Bola som preto zvedavá, čo zistíme a aká je kávová kultúra v Malage. Dobrou správou je, že kaviarní s výberovou kávou je v Malage dosť a káva v nich je veľmi fajn. Kávičkovanie v Malage si určite užijete.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Rím, káva a víno

V destinácii ako Rím veľmi oceníte nejaký „kompas“, ktorý vám pomôže sa v toľkých gastronomických možnostiach orientovať. Netvrdím, že v Ríme kvantita prevyšuje kvalitu, na to máme v Európe iných adeptov, ale vedieť si správne vybrať nie je ľahké ani pre skúsených, najmä ak slová „domáci“ či „poctivý“ už natoľko sprofanovali, že ich bez škrupúľ používajú všetci. Papier a instasvet znesie veľa.

Pokračovanie...
v pohári, v reštaurácii, v šálke

Pozbierané po Slovensku

No, sláva, tento rok sa mi podarilo dať dokopy aj nejaký slovenským post! Možno to tak nevyzerá, ale venujem sa aj dianiu na domácej pôde, snažím sa sledovať, čo sa na Slovensku deje, aj keď je fakt, že s návštevami si dávam načas. Radšej si počkám, kým prejde počiatočný ošiaľ a podniky sa zabehnú. Čo občas znamená, že niektoré ukončia svoju prevádzku skôr, ako sa do nich stihnem dostať, ale tak to je, stáva sa. Dnes to ale bude o zážitkoch, ktoré mi za posledný rok urobili radosť a chcem sa o ne podeliť aj s vami.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Letné rituály

Ako som písala minule, niektoré želania či predsavzatia sa plnia rýchlejšie, k iným sa dopracovávame pomalšie. Kvôli covidu a obmedzeniam v cestovaní do vzdialenejších destinácií, sme mali konečne čas pravidelne navštevovať Prahu, dobehnúť všetko zameškané a zostať „v obraze“. Už druhý rok sa nám darí tráviť s deťmi časť letných prázdnin v Prahe, čím vznikla ďalšia naša rodinná tradícia. Rituál. Deti si rok čo rok osviežujú povedomie o Prahe a my sa zas viac a viac orientujeme v meste. Po dvoch rokoch sme sa opäť rozhodli bývať v Karlíne. Zájsť do všetkých obľúbených podnikov a navštíviť tie, ktoré sme minule nestihli. Potvrdilo sa nám, že Karlín je skrátka skvelé miesto pre život. Ak nechcete, nemusíte z neho vystrčiť nos aj niekoľko dní a v pešej dostupnosti máte úžasné miesta nielen z gastra, ale aj na trávenie voľného času, prechádzky či pamiatky.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Berlínska kávová nostalgia

Najviac som sa do Berlína tešila na kávičkovanie. Niektoré kaviarne s výberovou kávou spred siedmich rokov zanikli, veľa ich, samozrejme, odvtedy vzniklo a bola som zvedavá, kam sa celkovo berlínska kávová kultúra posunula a či je niečím špecifická. Či tu majú nejaký zvláštny kávový rituál, či pijú netradičné kávové nápoje, alebo či zvyknú jesť ku káve nejaký špeciálny koláč. Zistila som však, že ten posun nie je nijako zásadný a berlínska káva sa ničím nevymyká európskemu štandardu a oproti, trebárs, Barcelone sa mi zdala menej výrazná a zapamätateľná. Dokonca si myslím, že Berlín strčí do vrecka aj Praha, čo sa kreativity a odvážnosti týka. V káve sa dnes Berlín skrátka drží pri zemi.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Mesiac splnených prianí

Milujem tie júlové resety, keď sa ráno prebúdzam s pocitom, že neviem, kde som a musím otvoriť oči, aby som to zistila. Naplánujem júl vždy úplne na doraz, veľa cestovania, veľa cestovania bez detí, veľa presunov, veľa zážitkov. Nepopieram, občas je to naozaj náročné, ale výborne si tým prečistím hlavu a úplne sa preprogramujem. Nepotrebujem oddychovať ničnerobením, potrebujem úplne iný spôsob bytia, iné návyky, zapojiť v mozgu úplne iné obvody. Trochu neistoty, nepohodlia, pochybností a pár krokov do neznáma. Učiť sa nové veci, spoznávať nové miesta, skúšať nové jedlá a robiť činnosti, ktoré som ešte nerobila.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Florencia a moja súkromná renesancia

Keď muž naznačoval, že chce ísť na Veľkú noc do Toskánska, prešla som to mlčaním. Dobre, to prežijem. Keď ale ďalej rozvíjal myšlienku, že do Florencie ani nemusíme chodiť, že tam bude strašne veľa ľudí, stopla som ho hneď v úvode. Ak mám ísť do Toskánska, tak si aspoň splním jeden veľký sen, lebo ak nič iné, do galérie Uffizi musím bezpodmienečne ísť. Vtedy som ešte operovala s tým, že Toskánsko bude jednorazová záležitosť. Teraz, a nikdy viac. Cha!

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Hradec či Pardubice?

Už minulý rok, keď sme sa v Litomyšli pýtali, kam sa máme ísť najesť, sa medzi miestnymi rozprúdila debata, kde je lepšie jedlo, či v Pardubiciach alebo v Hradci Králové. Nedozvedeli sme sa ale jednoznačnú odpoveď. Potom sme si na jeseň napozerali aj krátke video medailóny Kudy, foodie? Lukáša Hejlíka a z nich nám vychádzali lepšie Pardubice. Preto sme boli zvedaví, či to tak bude aj v reáli. Presvedčiť sme sa o tom mali nasledujúce leto…

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Na kávu do Valencie?

Cudzie mestá spoznávame väčšinou tak, že v nich intenzívne chodíme na kávu. Lepšie povedané z kaviarne do kaviarne. Prv, než si vôbec nejakú destináciu vyberieme, zhodnotíme jej situáciu s kaviarňami s výberovou kávou. Koľko ich v meste je, aké sú staré, v akých mestských štvrtiach sa nachádzajú, či si aj sami pražia kávu, čo všetko v kaviarni ponúkajú a hlavne ako sa prezentujú na sociálnych sieťach. Na základe týchto údajov si potom vytipujem pár favoritov a deň pred cestou už zvyknem hovoriť: „Zajtra o takomto čase už kávičkujem v …“. Nielenže v kaviarni oddychujem a odstrihávam sa od starostí každodennosti a prúdiaceho davu vonku, ale aj sa inšpirujem a učím. Je to taký môj pracovný nástroj.

Pokračovanie...