Tag

remeselná pekáreň

v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Hradec či Pardubice?

Už minulý rok, keď sme sa v Litomyšli pýtali, kam sa máme ísť najesť, sa medzi miestnymi rozprúdila debata, kde je lepšie jedlo, či v Pardubiciach alebo v Hradci Králové. Nedozvedeli sme sa ale jednoznačnú odpoveď. Potom sme si na jeseň napozerali aj krátke video medailóny Kudy, foodie? Lukáša Hejlíka a z nich nám vychádzali lepšie Pardubice. Preto sme boli zvedaví, či to tak bude aj v reáli. Presvedčiť sme sa o tom mali nasledujúce leto…

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Na kávu do Valencie?

Cudzie mestá spoznávame väčšinou tak, že v nich intenzívne chodíme na kávu. Lepšie povedané z kaviarne do kaviarne. Prv, než si vôbec nejakú destináciu vyberieme, zhodnotíme jej situáciu s kaviarňami s výberovou kávou. Koľko ich v meste je, aké sú staré, v akých mestských štvrtiach sa nachádzajú, či si aj sami pražia kávu, čo všetko v kaviarni ponúkajú a hlavne ako sa prezentujú na sociálnych sieťach. Na základe týchto údajov si potom vytipujem pár favoritov a deň pred cestou už zvyknem hovoriť: „Zajtra o takomto čase už kávičkujem v …“. Nielenže v kaviarni oddychujem a odstrihávam sa od starostí každodennosti a prúdiaceho davu vonku, ale aj sa inšpirujem a učím. Je to taký môj pracovný nástroj.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Vroclav dobrý, všetko dobré

Prejsť zo Štetína do Vroclavu bolo ako vstúpiť z Polnočného kráľovstva do Krajiny kráľa Miroslava. (Len pre zaujímavosť, polnoc znamená v poľštine sever a poludnie juh. Toľko na margo mojich romantických predstáv, že Poliaci majú polnočné prístavy a poludňové mestské časti…) Taká noblesa, s akou to dáva Vroclav, sa len tak nevidí! Už dávno ma žiadne mesto tak neočarilo ako Vroclav. Ako keď sa po rokoch sklamaní z ľudí náhodne zoznámite s niekým šarmantným, koho neviete pustiť z hlavy a chceli by ste s ním byť častejšie, taký pocit zamilovanosti. A to stále hovoríme o meste stredoeurópskeho typu, s ktorým sme pred tridsiatimi rokmi stáli na rovnakej štartovacej čiare.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Optimiszt

V poslednom tohtoročnom príspevku chcem byť optimistická a písať o tom, čo ma tento rok najviac nadchlo. O rakúskom rodinnom vinárstve Liszt Weingut. Heuriger. Manufaktur. z dedinky Leithaprodersdorf, hodinu autom od Bratislavy, kúsok od Nojzíka v Burgenlande. Pre mňa je totiž splnením najodvážnejších snov o vidieckej reštaurácii, o vinárskej gastronómii a vlastne o akejkoľvek gastronómii vo všeobecnosti.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Plány s Viedňou

S hrôzou som zistila, že posledný post z Viedne tu mám z augusta 2019(!). To je ako možné, veď to bolo len nedávno! Ale vec sa má tak, že do Viedne sme chodili aj potom, pomaly som zbierala materiál na niekoľko článkov naraz. Stále mi ale do nich niečo chýbalo, stále niečo nevychádzalo, stále bolo niečo iné prednejšie, až… prišla pandémia a spadla klec. Kým k zápiskom z iných miest som sa dodatočne vrátila, na viedenský post už nevydalo. Začali sa prázdniny, frenetické cestovanie a doháňanie zameškaného, nové zápisky, nové miesta, staré zážitky vzala voda. A pritom bola Viedeň náš posledný výlet v starých časoch.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Moravské čriepky

Ostalo mi z moravského leta ešte pár čriepkov do mapy. Bola by škoda ich sem nezaradiť. Nikdy totiž neviete, kam vás najbližšia sezóna zaveje a či sa vám nezídu. Alebo sa nimi rovno inšpirujete a na budúce leto vyrazíte práve sem. Všetky tieto dnešné tipy sú totiž rýdzo cestovateľské, naviazané na cestovanie za atraktívnymi turistickými cieľmi a pamiatkami. Kedysi som cestovala viac kvôli jedlu, to priznávam. Vybrala som si reštauráciu, bistro či kaviareň a popri tom potom zisťovala, čo zaujímavé sa nachádza v okolí. Dnes, ako kvalitných podnikov a služieb pribúda, si naopak vyberám skôr historicky alebo prírodne zaujímavé destinácie a verím, že za dobrým jedlom, vínom či kávou to nebudem mať ďaleko.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

One Night in (Bangkok) Brno

Kam by ste išli, keby ste mali len jednu noc voľno? Trepali by ste vôbec niekam na jednu noc? Keď sme raz v auguste v sobotu ráno viezli deti na letisko a rozmýšľali, čo s načatým víkendom bez detí, mali sme v tom jasno. Ideme do Brna! Mohli sme ostať v kľude sami doma, ale v kontexte pandémie mal aj jeden deň voľnosti pre nás význam. Kľudu bude v zime až-až. A v Brne aj jedna noc stojí za to. Čo jedna noc, aj na otočku sa Brno oplatí. V septembri sme potom išli do Brna ešte raz, vychytili posledný tropický deň a symbolicky tak ukončili cestovateľskú sezónu a letné túlačky. Či už v Brne sezónu otvárate, alebo sa s ňou lúčite, nikdy to nie je nudné, tobôž smutné. Čo pekné sme teda tento rok v Brne objavili? Ktoré (nové) miesta sa oplatí vidieť? Ako sa tak teraz na to pozerám, vôbec toho nie je málo. A hlavne máme na čo spomínať.

Pokračovanie...