https://www.natanieri.sk

Tag

záhrada

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Vroclav dobrý, všetko dobré

Prejsť zo Štetína do Vroclavu bolo ako vstúpiť z Polnočného kráľovstva do Krajiny kráľa Miroslava. (Len pre zaujímavosť, polnoc znamená v poľštine sever a poludnie juh. Toľko na margo mojich romantických predstáv, že Poliaci majú polnočné prístavy a poludňové mestské časti…) Taká noblesa, s akou to dáva Vroclav, sa len tak nevidí! Už dávno ma žiadne mesto tak neočarilo ako Vroclav. Ako keď sa po rokoch sklamaní z ľudí náhodne zoznámite s niekým šarmantným, koho neviete pustiť z hlavy a chceli by ste s ním byť častejšie, taký pocit zamilovanosti. A to stále hovoríme o meste stredoeurópskeho typu, s ktorým sme pred tridsiatimi rokmi stáli na rovnakej štartovacej čiare.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Babie leto

Pôvodne sme išli cez víkend zazimovať letné sídlo, ale bolo tak nádherne (a predpovede počasia na najbližšie týždne sú také optimistické), že tam zrejme ešte jeden-dva víkendy strávime, uvidíme. Niežeby sme tam už nechceli byť, ale aj domov nás to už ťahá. Sezóna je tento rok dlhá, rozlietaní sme od apríla. Domácnosť zanedbaná, letné veci pomiešané s jesennými a navyše už máme doma dvoch školákov, povinností je nad hlavu. Už by sme skrátka potrebovali byť aj doma. Aj keď viem, že zima (akokoľvek teplá) bude dlhá a netreba sa ponáhľať s kuklením doma.

Pokračovanie...
v kuchyni

Keď už nevieš, čo by…

… spomeň si na bôby. Som si rýmovala minulý víkend. Niekedy mám toho toľko, že sa ani nestihnem spamätať a je tu víkend a ja nemám ani len páru o tom, čo budem variť, alebo čo budeme jesť. To je vždy potom prudká improvizácia a naháňačka na poslednú chvíľu. Niekedy ma ale osvieti a veci sa dejú akosi samé. (Až si vravím, že čo sa ja toľko stresujem, veď aj tak vždy všetko dobre dopadne a všetko sa samé vykryštalizuje aj bez nervov či frenetického plánovania tri dni vopred…)

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Baklažány s baklažánmi jesť

To je moja pranostika uplynulého leta. Ak je dobré leto, budeš baklažány s baklažánmi jesť. Nie každý rok sa totiž baklažánom darí. A nie každý rok mám na ne chuť. Alebo inšpiráciu. Niekedy ledva jedno poriadne baklažánové jedlo za celú sezónu uvarím. Tento rok bolo baklažánov tak akurát, ale boli nádherné a od začiatku som ich mala v merku. Dokonca sa mužovi podarilo na balkóne dopestovať aj jeden thajský baklažán. Zatiaľ ako dekoráciu, nezjedli sme ho.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Na rozlúčku s prázdninami

Už štvrtý rok sa pokúšame vypestovať bôb. Nie je to jednoduché. A pritom bol bôb kedysi bežnou plodinou. Lacnou a dostupnou pre všetkých (chudobných). O to viac ma prekvapuje, aký je bôb náročný. Prvý rok ani nestihol dozrieť, celé rastliny zhnili. Na ďalší rok dozrel, ale zo strachu, že zhnije, som ho obrala a spracovala ešte za čerstva na šalát. (Vylúskať fazuľky, povariť, stiahnuť z nich šupky a zmiešať s mätou, fetou a citrónovým dresingom.) Minulý rok ho bolo len za hrsť a aj ten mi prihorel pri varení(!). Až tento rok sa bôb vydaril, dozrel, stihol sa aj vysušiť (že či, v tom suchu a horúčavách) a pozbierali sme za misku suchého bôbu.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Nezaspať na vavrínoch

Každý rok je iný. Jeden rok sa urodí jahôd veľa, na ďalší rok ledva na jednu dávku džemu. Jeden rok sa neviem dojesť baklažánov a inokedy na ne vôbec nemám chuť. Tento rok sme sa, napríklad, ani nedotkli bazových kvetov, minulý som zase úplne odignorovala rebarboru. Vždy sa teším na niečo iné a čakám, čo nám sezóna prinesie. Aj keď niekedy hromžím, že si neviem vytvoriť systém a nemôžem rátať s ničím, je to tak asi lepšie. Nemať nad všetkým úplnú kontrolu a prispôsobovať sa stále novým podmienkam je fajn. Flexibilita nás núti nezaspať na vavrínoch. Doslova.

Pokračovanie...