https://www.natanieri.sk

Tag

tržnica

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Florencia a moja súkromná renesancia

Keď muž naznačoval, že chce ísť na Veľkú noc do Toskánska, prešla som to mlčaním. Dobre, to prežijem. Keď ale ďalej rozvíjal myšlienku, že do Florencie ani nemusíme chodiť, že tam bude strašne veľa ľudí, stopla som ho hneď v úvode. Ak mám ísť do Toskánska, tak si aspoň splním jeden veľký sen, lebo ak nič iné, do galérie Uffizi musím bezpodmienečne ísť. Vtedy som ešte operovala s tým, že Toskánsko bude jednorazová záležitosť. Teraz, a nikdy viac. Cha!

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Vroclav dobrý, všetko dobré

Prejsť zo Štetína do Vroclavu bolo ako vstúpiť z Polnočného kráľovstva do Krajiny kráľa Miroslava. (Len pre zaujímavosť, polnoc znamená v poľštine sever a poludnie juh. Toľko na margo mojich romantických predstáv, že Poliaci majú polnočné prístavy a poludňové mestské časti…) Taká noblesa, s akou to dáva Vroclav, sa len tak nevidí! Už dávno ma žiadne mesto tak neočarilo ako Vroclav. Ako keď sa po rokoch sklamaní z ľudí náhodne zoznámite s niekým šarmantným, koho neviete pustiť z hlavy a chceli by ste s ním byť častejšie, taký pocit zamilovanosti. A to stále hovoríme o meste stredoeurópskeho typu, s ktorým sme pred tridsiatimi rokmi stáli na rovnakej štartovacej čiare.

Pokračovanie...
v cudzine

Street Food – Berlin style

Street food ma stále baví. Až tak, že som ochotná kvôli nemu cestovať až do Berlína a v zlom počasí znášať čiastočnú nepohodu po tržniciach, halách a uliciach. Na pouličnom jedle ma láka práve jeho socio-kultúrny a komunitný rozmer, lebo z vysedávania v sterilných reštauráciách sa toho veľa o meste nedozviete – Praha ako Berlín. Na street food idem s cieľom dostať sa bližšie k ľuďom, ktorí jedlo ponúkajú a sledovať tých, ktorí ho konzumujú. Byť pri tom, čo tam medzi ľuďmi vzniká, je najlepší suvenír, ktorý si domov môžete odniesť.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Ako začať deň

Vo svojich najkrajších dovolenkových predstavách začínam deň na trhu alebo na tržnici. Poprezerám si tovar, načúvam, o čom sa ľudia rozprávajú, sledujem, čo nakupujú, ako si to pýtajú, v čom nákup nosia domov, odkukávam a inšpirujem sa. Inak tomu nebolo ani v Barcelone. Len čo som ráno precitla, nevedela som sa dočkať, kedy vyrazíme von. Žiadne leňošenie v posteli, žiadne vyspávanie. Naše dni totiž začínali na tržnici. Najlepšia motivácia na ranné vstávanie. Navyše, na trh treba chodiť ráno. Nový deň, čerstvý tovar, dobrá nálada, takmer žiadny turista.

Pokračovanie...
v cudzine

Tak ďaleko, tak blízko do brucha Viedne

Na začiatku boli 3 želania. Prvé želanie našej dcéry ísť vláčikom. Druhé, moje želanie, vlastniť konečne krásny veľký, kamenný mažiar. Tretie želanie, naše spoločné, navštíviť konečne Naschmarkt. Pod lampou býva najväčšia tma. Máme tu pod nosom taký poklad a roky ho obchádzame. (Podobne ako donedávna Neusiedler See.) Čo z toho vyplýva? Ide sa vlakom do Viedne na Naschmarkt zohnať mažiar. Hurá. Zimná cestovateľská sezóna v meste odštartovaná.

Pokračovanie...