https://www.natanieri.sk

Tag

Poľsko

v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Návrat krakovský

Po štyroch rokoch sme boli aj v Tatrách, čo znamenalo, že sme išli opäť do Krakova. Cesta z Tatranskej Javoriny do Krakova dnes trvá o dvadsať minút menej, ako pred kovidom. Poliaci o hodný kus potiahli diaľnicu do Tatier a som presvedčená, že o pár rokov to bude už len príjemná hodinka a dačo. Ďalším pozitívom bola atmosféra v Krakove. Trochu som sa obávala, či nebude v Krakove po rokoch kríz a ukrajinskej vojny napätie, ale boli sme príjemne prekvapení. Zdalo sa mi, že je mesto krajšie a upravenejšie, ako naposledy, no mohlo to byť aj tým, že nám tentoraz vyšlo počasie.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Vroclav dobrý, všetko dobré

Prejsť zo Štetína do Vroclavu bolo ako vstúpiť z Polnočného kráľovstva do Krajiny kráľa Miroslava. (Len pre zaujímavosť, polnoc znamená v poľštine sever a poludnie juh. Toľko na margo mojich romantických predstáv, že Poliaci majú polnočné prístavy a poludňové mestské časti…) Taká noblesa, s akou to dáva Vroclav, sa len tak nevidí! Už dávno ma žiadne mesto tak neočarilo ako Vroclav. Ako keď sa po rokoch sklamaní z ľudí náhodne zoznámite s niekým šarmantným, koho neviete pustiť z hlavy a chceli by ste s ním byť častejšie, taký pocit zamilovanosti. A to stále hovoríme o meste stredoeurópskeho typu, s ktorým sme pred tridsiatimi rokmi stáli na rovnakej štartovacej čiare.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Štetínske blues

Na posledné tri-štyri noci sme mali pôvodne kempovať niekde pri Štetíne a vyrážať na výlety do okolia, ale po ôsmich dňoch v stane muž usúdil, že stačilo. Rozhodli sme sa teda, že si na ďalšie dve noci nájdeme ubytovanie v Štetíne a na posledné dve noci sa presunieme do Vroclavu. Ak budete niekedy pred podobným rozhodnutím, uberte zo Štetína a pridajte k Vroclavu. Na Štetín vám bude dvadsaťštyri hodín bohato stačiť. No ak sa tu niekedy ocitnete, tieto štyri veci určite nevynechajte: zámok, filharmóniu, Halu Odra a Port Bar Szczecin.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Riviéra

Ísť v lete do Gdanska a nepozrieť sa aspoň do Sopotu by bola škoda. Gdansk, Sopot a Gdyňa spolu tvoria tzv. Trojmesto. Majú navzájom previazanú infraštruktúru, informačné systémy a dokopy tvoria metropolitnú oblasť s takmer miliónom obyvateľov. V rámci tejto aglomerácie je Gdansk čosi ako „staré mesto“, Gdyňa „nové mesto“ a v strede medzi nimi Sopot, mondénne kúpeľné letovisko, kam chodia všetci na výlety. Zaujímavosťou tohto regiónu je aj tzv. kašubská kultúra. Kašubovia sú potomkami slovanských Pomoranov, majú svoje typické jedlá, aj jazyk, podobný s poľštinou asi ako slovenčina s češtinou. Aj preto, ak si všimnete, sú v tejto oblasti mnohé názvy v dvoch jazykoch.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Gdansk

Jednou z vecí, pre ktorú som bola rada, že sme nakoniec do Gdanska išli, bola jeho história a významné postavenie v rozhodujúcich okamihoch, ktoré hýbali Európou. Fascinujú ma starobylé obchodné cesty, hanzové mestá a stredoveká Európa. Prejsť si časť bájnej Jantárovej cesty je snom, hádam, každého cestovateľa, nie? Cesta je to v Poľsku pomerne nudná, krajina je plochá, niet o čo oko oprieť na obzore, ale, čo ma tiež prekvapilo, výhľady tu nehyzdia žiadne billboardy ani megaboardy. Ani po ceste, ani v mestách. Nič z toho, ako máme my billboardmi zavšivenú celú krajinu a reklamnými nosičmi vytapetované celé ulice, v Poľsku neexistuje. A je to úľava pre oči. Vizuálneho smogu som sa v Poľsku dosť obávala, ale úplne zbytočne. Z Lodžského vojvodstva sme plynule prešli do Kujavsko-pomoranského a nakoniec do Pomoranského na pobrežie Baltu. Dorazili sme do cieľa.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Na ceste k moru

Ďalšia naša cesta z kategórie netradičné letné dovolenkové destinácie. Poľsko. Tuším sme tam za celých štrnásť dní nestretli ani jedno slovenské auto. Českých len pár. Celá vnútrozemská Európa prúdila na juh, my na sever. Ak som sa aj niekedy zamýšľala, prečo nie je v lete pri Stredozemnom mori viac Poliakov, tak už mi je to jasné. Veď oni majú svoje more, a aké! Nádherný Baltik! Nechápem, prečo nie je oveľa viac obliehaný vnútrozemcami. Načo sa všetci celú zimu módne otužujú, chvália fotkami v plavkách v ľadových kadiach a jazerách, keď sa potom v lete pečú na vyprahnutom, suchom pobreží, kde sa na slnku nedá vydržať ani minútu? Je mi to záhadou. A pritom je v lete Baltik úplne v pohode na kúpanie aj pre neotužilcov. Síce som sa o tom musela presvedčiť na vlastnej koži, lebo aj ja som žila v zaužívanom stereotype, že na severe je zima, ale dnes už viem svoje.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Krakov 2019, plusy a mínusy

Zopakovali sme si scenár z minulého roka a jeden deň v Tatrách si vyhradili na výlet do Krakova. Za posledný rok pribudlo v Krakove niekoľko nových kaviarní s výberovou kávou, boli sme preto zvedaví, kam sa za ten čas posunula kaviarenská, ale aj gastronomická scéna v hlavnom meste Malopoľska. A ako to nakoniec dopadlo? Plus, či mínus?

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Lepiej pić kawę niż nie

Nič z toho nebolo v pláne, prisahám! Aj keď som kráľovnou plánovania a detailných itinerárov, odvážila som sa ísť spontánne, bez prípravy do Krakova (na kávu)! Odkedy sa nám narodili deti, chodíme s nimi pravidelne do Tatranskej Javoriny. Pánubohu poza chrbát, ďaleko od hlučiaceho davu tatranského turistického cirkusu, kde výhľady na okolité bralá a zeleň nešpatia lacné pútače ani divoká zástavba. Aj kvôli tomuto nás Poľsko nikdy veľmi nelákalo, hoci ho tam máme rovno pod nosom.

Pokračovanie...