Po dlhej dobe píšem dojmy ešte za čerstva, na vlne eufórie, kým zo mňa celkom nevyprchá všetka dobrá energia a vďačnosť. Vďačnosť za to, že mi je stále dopriate zažívať toľko krásy, aj keď je svet hore nohami. Mám to šťastie, že máme priateľov, ktorí sú ochotní v sekunde pristúpiť na akýkoľvek môj bláznivý nápad a ísť s nami aj na kraj sveta. Sme už natoľko zohratí, že nám stačí pár minút a vieme sa dohodnúť na čomkoľvek. Trebárs ísť niekam na otočku na večeru, alebo aj ostať na noc, na „prespávačku“. Na miesta, ktorým sa v angličtine hovorí „getaways“, „hideaways“, či „foodie boltholes“. Kúsok vidieka mimo masového turizmu, kam môžete prísť na jeden či pár dní a úplne vypnúť. Dokonale sa tu o vás postarajú, dobre sa najete, vyspíte, porozprávate a na záver si ešte nakúpite dobré víno a lokálne produkty.

… radšej na jednu noc na výnimočné miesto, ako na týždeň na priemerné…

Do reštaurácie s hotelom Weingut Nigl nás zaviedli práve priatelia a nevedomky mi tak pomohli nájsť miesto, ktoré som už kedysi niekde na nete videla a veľmi ma očarilo. Zabudla som však jeho názov, aj adresu a celkom ho stratila z mysle. A až keď sme sa tu v júli ocitli, som si spomenula, že je to moje zabudnuté „hideaway“. Ide o usadlosť z 12. storočia v obci Senftenfberg v srdci vinárskeho regiónu Kremstal, ktorú pred dvadsiatimi rokmi kúpila rodina vinárov Nigl a premenila ju na svoje sídlo s reštauráciou a ubytovaním. Nič romantickejšie už neuvidíte. Citlivo zrekonštruovaný dvor, obklopený vinicami, rovnomenným kostolom a zrúcaninou hradu priamo na kopci nad ním. Rozprávka!

Kuchyňa vo Weingut Nigl je príjemne domácka a rustikálna. Môžete si dať hovädzí vývar, tatarák, rezne, husaciu pečeň, či palacinky. Ale aj ľahký šalát z chobotnice, či ambiciózne vegetariánske chody zo zeleru a cukiny alebo grilovaného listového šalátu. Alebo dáte prednosť čerstvým cestovinám? Aby som nezabudla, prišli sme počas vrcholiacej marhuľovej sezóny, čo znamená jedno, marhuľové gule. Tie v Nigl mi zatiaľ prišli ako najlepšie, aké som kedy jedla. So zmrzlinou a ovocnou omáčkou sa z tohto obyčajného pokrmu stal zrazu exkluzívny dezert, hodný akejkoľvek slávnostnej príležitosti. A ozaj, keby ste nevedeli, aké víno v Nigl piť, dajte si biele „Piri“. A k nemu syrový tanier namiesto dezertu. Niekedy tie úplne najjednoduchšie veci v živote sú tie najlepšie. Víno a syr.

Jedlo vo Weingut Nigl možno nie je úplne najprogresívnejšie, nie je to žiaden fine dining, ale poviem vám, čo na mňa neskutočne zapôsobilo a čo považujem za stokrát dôležitejšie, ako desaťchodové degustačné menu. Nulová tolerancia k lacnému nevkusu, vizuálnemu smogu či jednorazovým obalom. Žiadne uľahčovanie si práce prekupovaním hotových výrobkov, či podsúvanie reklamy. Nech sa pozriete kdekoľvek, neuvidíte tu obrandované slnečníky, plastový záhradný nábytok, gýče, ani plastové obaly globálných značiek. Najviac to pocítite na raňajkách. V lacnom hoteli po vás na stole zostane hŕba fľašiek, téglikov, servítok a obalov, vrátane nezjedeného jedla. Tu aj čaj dostanete v kanvičke sypaný, domáci biely jogurt v recyklovanom skle a prírodné ovocné šťavy v patentných fľašiach. Žiadne nezmyselné exotické ovocie, žiadne bezbrehé plytvanie. Pozorovala som to všetko s nemým úžasom, lebo sa mi v mnohých ohľadoch zhmotnili moje predstavy o ideálnom svete, kde hrá prím kvalita, a nie kvantita a až do tohto momentu som si myslela, že nič z toho nie je možné.

Aj v tomto bol pre mňa pobyt vo Weingut Nigl balzamom na dušu, lebo som si dokonale oddýchla od hnusu a mizérie, ktorá na nás vo verejnom živote odvšadiaľ padá. Kedy naposledy vás v podniku zaujal ochotný a šikovný personál tak, že ste mali chuť sa s ním porozprávať? Vo Weingut Nigl nás obsluhoval stážista z Írska a v lete v Gut Oggau dokonca stážista z Los Angeles (minulý rok tam mali stážistku zo Švédska), čo veľa o týchto podnikoch vypovedá. Aj vďaka týmto cudzincom aktívne spoznávam svet, aj keď som práve doma a nikam necestujem. Ubytovanie v Nigl je rakúsky striedme, všetko sa podriaďuje výnimočnej historickej budove, ktorá všetkému dominuje, ale uznajte, kedy ste spali medzi múrmi z 12. storočia? Skutočná rarita! A inak mám radosť, že sa majiteľom v rodinnom podnikaní darí. Napriek ťažkej dobe sa na budúci rok ich ubytovacie kapacity rozšíria o novú, modernú prístavbu s wellnessom a komfortnejším vybavením, čo znamená, že bude dosť miesta pre všetkých.

Keď hovorím o podnikaní, resp. cestovaní v ťažkej dobe, rada by som upozornila na špeciálne akcie, ktoré podniky ponúkajú mimo hlavnej sezóny. Nie vždy na podobných akciách ušetríte, ale minimálne vás to môže inšpirovať a zlákať na malý, neplánovaný výlet. Ako v našom prípade, keď som zo zvedavosti browsovala po nete a našla ponuku na pobyt uprostred týždňa v milovanom Heurigenhof Bründlmayer. Ideálne na štátny sviatok, ktorý pripadne na pracovný deň. Ja osobne idem radšej na jednu noc na výnimočné miesto, ako na týždeň na priemerné, pričom ešte aj ušetrím deň dovolenky. Takto sme tohtoročný 17. november oslávili tým, čo je nám na slobode a demokracii najvzácnejšie. Cestovaním cez otvorené hranice a vďačnosťou, že sme súčasťou slobodného a demokratického sveta.

Reštaurácia Bründlmayer v Kamptali patrí dlhodobo medzi moje najobľúbenejšie. Teším sa, že si drží svoj štandard a prekvitá. V rámci pobytového balíčka sme mali zaplatené 4-chodové menu s vínnym párovaním. Menu bolo vopred dané, ale nebol problém, ak by sme si chceli dať niečo iné z à la carte. V poslednej dobe mi vopred dané menu celom vyhovujú. Nemusím nad ničím rozmýšľať, nič vyberať a môžem sa venovať priateľom. Je to ako prísť k niekomu na návštevu a nechať sa prekvapiť, čo pre vás nachystal a tiež istým spôsobom šetrné voči zdrojom a planéte. Ako studené predjedlo sme mali lahodnú terinu z divej hydiny, ako teplé predjedlo krémovú lososovú polievku s tataráčikom zo sladkovodných rýb, ako hlavné jedlo do ružova pečené hovädzie a ako dezert dulový rez s orieškami a rumovou zmrzlinou. Z ostatných chodov ma zaujal tatarák zo sivoňa aj s ikrami a čokoládový dezert s karamelizovanými orieškami a krémom z bieleho maku. A musím uznanlivo skonštatovať, že úroveň jedál sa oproti tomu, čo sme mali naposledy, výrazne posunula k lepšiemu. Rukopis a chute nového kuchára sú o poznanie sofistikovanejšie, menu sebavedomejšie, práca so surovinami precíznejšia a hlavne, jedlá nie sú zbytočne prekombinované.

Pred ôsmimi rokmi mali v Bründlmayeri k dispozícii ubytovanie len v jednej izbe. Dnes majú v ponuke už tri izby a mali sme šťastie, že sa nám podarilo v jednej z nich prespať. V cene pobytu boli aj „vinárske raňajky“, ktoré si pripravíte sami priamo na izbe. Večer, kým ste na večeri, vám do chladničky na izbe prinesú rôzne dobroty a ráno len na kľučku zavesia vrecúško s čerstvým chlebom. Vy si potom v špeciálnom variči uvaríte vajíčka a hotovo. Bolo to milé a romantické. Mimochodom, Rakúšania berú odporúčania na šetrenie energií vážne a naozaj majú priestory (okrem kúpeľní na izbách) vykúrené len na 19ºC. Nám to neprekážalo, aj doma máme štandardne 19ºC, ale ak ste zimomriví, vezmite si so sebou papuče a teplé pyžamo, je to to najmenej, čo môžete pre klímu a energetickú sebestačnosť Európy urobiť.

Na záver ešte dva staršie tipy na obed v Kremstali a Kamptali. V lete sme sa po ceste z Weingut Nigl zastavili na obed v Loibnerhofe, rodinnom vinárstve Knoll v obci Unterloiben. Pred desiatimi rokmi sme práve tu začali naše objavovanie Wachau. Ohromili nás vtedy ich jahňacie kotletky s bylinkovou krustou alebo lahodná krémová polievka z riečnych rakov. V studenom novembri sme si sľúbili, že sa sem musíme vrátiť niekedy v lete, keď bude v prevádzke ich prekrásna záhrada s lavicami a stolmi v tieni stromov. Po desiatich rokoch sme sa sem konečne dostali a dokonca počas marhuľovej sezóny. Bola nedeľa, záhrada bola plná vyobliekaných ľudí, voňala vývarom, rezňami a marhuľovými guľami. Loibnerhof vrelo odporúčam kedykoľvek počas roka, v lete aj v zime, s deťmi aj so starými rodičmi, všetci sa tu budú cítiť príjemne a všetkým bude chutiť.

Po noci v Bründlmayeri sme sa pre zmenu zastavili na obed v dedinke Hadersdorf am Kamp, kde sme pred tromi rokmi objavili reštauráciu Esslokal. Boli sme tu vtedy v lete, sedeli na priedomí a tešili sa z prekvapivo dobrého jedla a majiteľov, ktorí sa toho nebáli. A aký posun urobil Esslokal za tri roky! Zo sviežo modernej, ale tradičnej kuchyne sa stal lokálom s ázijským fusion, aké by ste v tomto kúte sveta určite nečakali. Celý čas sme sa usmievali od ucha k uchu. Z hravého interiéru, plného farieb a vzorov a z útulných zákutí. Prekvapila nás stručný, ale pestrý jedálny lístok. Sushi s hovädzím mäsom, taštičky gyoza s husacím mäsom, tostady s baklažánom či francúzsky citrónový tart. Na úvod sme dostali ešte teplý kváskový chlieb s hnedým maslom a zasýtení sme sa mohli pustiť ochutnávať svet na tanieroch. Boli sme veľmi spokojní a tentoraz sme si sľúbili, že sem prídeme zas niekedy v lete a posedíme si večer na krásnom vnútornom dvore, o ktorom sme doteraz nevedeli. Už aby to bolo!

Prespávačky v rakúskych vinárskych oblastiach Kamptal a Kremstal, rovnako ako aj na horách v Semmeringu patrili tento rok k vrcholom mojej cestovateľskej sezóny. Mohli sme si všetko z toho odpustiť a ušetriť peniaze na niečo exotickejšie. Ale akosi som cítila, že chcem byť skôr tu. V útulnej, domáckej atmosfére horskej chaty alebo vinohradníckeho dvora, kde sa majitelia úprimne tešia z každej našej návštevy, rozmýšľajú nad ňou a chcú nám dopriať to najlepšie, čo majú. Takých ľudí a podniky chcem podporovať a živiť. A budem sa o to usilovať aj naďalej. Už sa neviem dočkať, keď sa do niektorého z nich vrátim a prípadne objavím aj ďalšie podobné v okolí. Mám už tri nové a tri staré tipy, ktoré chcem na budúci rok absolvovať, tak dúfam, že to vyjde. A keď nie, počkám si, na dobré veci sa oplatí počkať. Nikam sa neponáhľam.