Semmering

Tento výlet som plánovala roky. Bol splnením sna, pričom som objavila ešte niečo naviac. Jedným z mála miest, kde môžete oficiálne prespať v budove postavenej podľa návrhu svetoznámeho architekta Adolfa Loosa, je horská chata pri obci Payerbach, časti Kreuzberg vo Viedenských Alpách, dnes premenovaná na architektovu počesť na Looshaus. Ak sa povie Semmering, asi si všetci predstavíme skôr zimnú lyžovačku, ako letnú dovolenku, ale pozrieť sa na zaužívané veci novými očami môže byť presne tým spestrením, ktoré práve potrebujete.

… pozrieť sa na zaužívané veci novými očami…

Chcela som prespať v Looshause, ale našla som aj novú oblasť záujmu a ďalšiu obľúbenú destináciu do dvoch hodín autom od Bratislavy, kam sa dá na pár dní zašiť, ideálne mimo sezóny. S tým, že pol dňa dovolenky k víkendu robí zázraky. Ak ste s dňami dovolenky natenko a zvažujete každý jeden deň, tak pol dňa k víkendu, či štátnemu sviatku môže byť pre vás riešením. A nielen pol dňa pred víkendom, ale aj po ňom. Pondelky zrazu môžu vyzerať úplne inak. Minule sme si s mužom vzali pol dňa dovolenky v piatok poobede, keď sme išli na koncert do Brna a víkend bol zrazu nekonečný, toľko sme toho postíhali. A rovnako teraz, nezohnali sme v Looshause ubytovanie na piatok a sobotu, ale len na sobotu a nedeľu. (Podmienkou sú aspoň dve noci.) Tak teda, ok, vezmeme si pol dňa dovolenky na pondelok dopoludnia. Pondelok ráno sme v kľude raňajkovali vajíčka na slnečnej terase Looshausu s luxusným výhľadom na mohutné steny Raxu a pred obedom už sedeli v práci. Zmeniť nedeľňajšiu večernú a pondelňajšiu rannú rutinu bolo jednou z najlepších vecí, aké som tento rok urobila. Vyskúšajte!

Jedna vec je spať dve noci v Looshause, ale druhá zmysluplne využiť dva dni tak, aby sa človek nabil pozitívnou energiou, oddýchol si a nabral inšpirácie do zásoby. Do Semmeringu sme vyrazili aj s priateľmi. Sobotu sme poňali kulinársky a nedeľu turisticky, nech je svet v rovnováhe. Začali sme v sobotu obedom v horskom hoteli Knappenhof pri obci Kleinau, zhruba desať – pätnásť minút jazdy od Looshausu. Knappenhof sa v posledných rokoch etabluje ako vyhľadávaný kulinársky hotspot, ako „druhý Pogusch“ a tento trend ešte podporili sezónnou spoluprácou s oceňovaným šéfkuchárom Maxom Stieglom zo známej reštaurácie Gut Purbach. Ako taká spolupráca vyzerá, sme sa teda išli osobne presvedčiť.

Knappenhof leží v stráni na samom okraji zastavanej obce na križovatke viacerých turistických trás a nie je to žiadna knajpa. Venoval sa nám milý maďarský čašník, komunikoval pohotovo v nemčine aj angličtine a bol na rakúske pomery nadštandardne ústretový. Môžete si vybrať medzi menu Knappenhof a menu už spomínaného Maxa Stiegla, pričom chody sa dajú navzájom kombinovať. Nás, samozrejme, viac lákal Stiegl s jemu vlastným rukopisom – chorvátske dary mora, vnútornosti, divina, fusion, všetko, na čo sme uňho zvyknutí. A naozaj, čo sme ochutnali, bolo výborné a malo hlavu a pätu.

Ja som si zvolila bračské krevety s kalerábom a špíz z kačacích srdiečok na spôsob teriyaki. Za pozornosť stála aj krémová polievka z vývaru z kapúna, tieto zahustené hydinové polievky Rakúšania vedia robiť excelentne, odporúčam vám ich niekedy vyskúšať. Divinové vnútornosti alebo jahňacie mäso na orientálny spôsob s brzlíkom, si dovolím tvrdiť, že si len tak hocikde nedáte. Ak ich uvidíte na jedálnom lístku, spozornite. Pre konzervatívnejších jedákov je tu Knappenhof menu so sezónnymi špecialitami ako špargľová polievka či kuriatkový perkelt, ryba, aj kura (napr. údené na sene). Ku každému jedlu sa uvádza aj vhodné párovanie s vínom a vybrať si môžete aj cenovo zvýhodnené štvor-, päť- alebo šesťchodové menu. Musím však dodať, že je tu drahšie ako v Steirerecku v Poguschi. Takisto ubytovanie v Knappenhofe nie je lacná záležitosť. Kto však hľadá miesto na rozmaznávanie, príde si na svoje.

No a keď už spomínam ten Pogusch, tak vrcholom nášho gastro víkendu bola nepochybne večera v Steirerecku, autom zhruba päťdesiat minút cesty od Looshausu smerom na Semmering, ďalej do Štajerska. Vo viedenskom Steirerecku sme zatiaľ neboli, ale víkendový Pogusch by bola škoda vynechať, keď sme boli tak blízko. Vlastne cez víkend sa viedenský Steirereck zatvorí, presunie do hôr do Poguschu a hostia si tu dosýta užijú pobyt na čerstvom vzduchu. Vidiecka romantika sa strieda s modernou architektúrou, tradičné ľudové prvky s najnovším dizajnom a do toho špičkový servis a jedlo. Wirtshaus Steirereck ponúka niekoľko druhov ubytovania (všetko vo vyšších cenových reláciách) od dreveníc, cez moderné drevodomy, kabany v „skleníku“ až po futuristické stromodomy, jedno krajšie ako druhé. Píšem si všetky na zoznam ubytovaní snov, nech je na čo sa tešiť.

Jedlo nás bavilo, aj keď sa pohybovalo v bezpečných vodách známych chutí a osvedčených rakúskych pokrmov. Presne v rustikálnom duchu tejto horskej usadlosti. Čo ma zaujalo z predjedál, bol jemne zaúdený sivoň s rakúskym wasabi, z hlavných jedál plnené cukinové kvety, hrášok s krvavničkou alebo kapor so zemiakovou kašou a z dezertov trebárs čerešne s makom a tvarohom. Skôr ako jedlo, nás však fascinovala obsluha a prevádzka tohto dobre premazaného stroja, ktorý šliape ako hodinky. Personál vedel vždy všetko, či už o nás, o ponuke, zložení jedál, až po detaily, že kto si aké jedlo objednal a kto čo pije. Zjavovali sa vždy v pravidelných intervaloch a komunikovali nevtieravo, ale suverénne. Je príjemné byť v profesionálnom podniku, kde všetci vedia, čo majú robiť. Cítim, že sa sem budem vracať častejšie, veľmi sa mi tu páčilo.

Celú nedeľu sme si potom vyčlenili na túru. Cieľom bola turistická trasa Bahnwanderweg popri historickej železnici, zapísanej do zoznamu UNESCO. Skvelé je, že sa môžete odviezť vlakom do hociktorej stanice na trati a späť sa vrátiť pešo. Alebo opačne. My sme išli z Looshausu na vlak do Klammu, odviezli sa do Semmeringu a odtiaľ išli pešo naspäť na chatu. Po ceste sme si popozerali viadukty a tunely z rôznych uhlov a úrovní, s vlakmi i bez nich a vyliezli na niekoľko vyhliadok, vrátane tzv. „20 Schilling Blick“, teda pohľadu na najznámejší viacúrovňový viadukt, ktorý bol kedysi vyobrazený na 20-schillingovej bankovke. Presne tieto bohaté možnosti turistiky v okolí ma najviac nadchli. Teším sa, čo tu ešte objavíme a aké poklady táto oblasť skrýva. Už nejaké tipy mám a verím, že ich bude viac.

Po celodennom šliapaní sme sa tešili na sprchu a na večeru na terase. Aj v Looshause sa veľmi dobre varí a pracujú tu zlatí ľudia. Celý deň sme si predstavovali, ako si dáme rezne, tie skrátka musia v Rakúsku byť. Upozorniť by som ale chcela napríklad aj na domácu tlačenku s cibuľou, čo možno neznie veľmi lákavo a letne, ale bola fantastická a osviežujúca s kopou šalátu, byliniek a oleja z tekvicových jadierok, úprava presne podľa môjho gusta. Špargľa s holandskou omáčkou tiež nemohla chýbať, ako aj carpaccio s rukolou a parmezánom. Z bohatej ponuky dezertov sme ochutnali palacinku s makom a slivkovým lekvárom, bazové parfait s rebarborou a jahodami, domáci kornútok so zmrzlinou a tvarohové gule so strúhankou a omáčkou z drobného ovocia. Raňajky sa v Looshause podávajú formou bufetu, ale na objednávku vám spravia praženicu alebo tri volské oká so šunkou. Za vyskúšanie stojí aj skvelý biely jogurt. Kávu sme si robili sami a inak sme tu už ku šťastiu nepotrbovali nič.

Dobili sme si baterky na maximum. Chata má viaceré možnosti sedenia vonku, každý si tu nájde svoj kútik vonku, aj vnútri. Chodiť po chate po úzkych chodbičkách a výklenkoch a zažívať loosovský raumplan na vlastnej koži je vzrušujúce. Podrobne si prezerať a skúšať všetky technické vychytávky a detaily od okeníc až po vešiaky či zámky. Je pravda, že mnohé izby sú pomerne necitlivo prerobené, aby spĺňali dnešné nároky na súkromie a hygienu. Pôvodne boli spoločné sociálne zariadenia na chodbe. Dnes máte na izbe WC, aj sprchový kút, ale neviete otvoriť žiadne dvere bez toho, aby ste do niečoho nevrazili. Chodia sem obdivovatelia modernej architektúry a študujú interiéry, aj exteriéry. Písomné upozornenia, aby nechodili po izbách, že sú v hoteli, a nie v múzeu, majú zrejme svoje opodstatnenie. Aj preto som rada, že sme boli s priateľmi a videli aspoň dve izby na vlastné oči. Inak, ak máte viac ako 190 cm, upozornite na to pri rezervácii, v niektorých izbách s posteľami vo výklenkoch by ste sa asi dobre nevyspali. Nám sa spalo vynikajúco o to viac, že v noci zo soboty na nedeľu bola veľká búrka. Zvukové vlny z hromov sa odrážali od okolitých skalných stien, chata prašťala pod poryvmi silného vetra, ale hravo odolávala dažďu i bleskom. Ohromný zážitok a romantika.

Neviem, kedy sem opäť zavítame, ale najneskôr o rok by som sem chcela prísť opäť. Najlepšie na podobné víkendové cestovania sú máj a jún a treba ich čo najviac využiť. Možno to bude ďalšia naša tradícia, prísť trebárs prvý júnový víkend na tzv. rekondičný pobyt. Máte nejaké tipy na Semmering v lete? Boli ste tu? A ak nie, išli by ste?