Ako si užiť Nojzík I

Že sme to neurobili už dávno! Odkedy som bola prvý krát pri Neziderskom jazere, som si sľubovala, že sa sem raz budeme chodiť s deťmi kúpať. Prešlo viac ako šesť rokov, kým sa tak stalo. Deťom je jedno, či sú pri mori či pri jazere, v kempe či v 5-hviezdičkovom rezorte all-inclusive, osem hodín cesty od domu, alebo len hodinu. Deťom stačí tak málo. Tento rok sme sa rozhodli z tradičnej letnej dovolenky „hory a jazerá“ vynechať hory a ostať za hranicami v Burgenlande (Hradsku), presnejšie pri „Nojzíku“. Ako často sa stáva, že kvôli vzdialenejším, exotickejším destináciám opomínate tie, ktoré máte rovno pod nosom? Vravíte si, to má čas, sem môžeme ísť hocikedy… a z hocikedy sa stane nikdy, lebo vždy je v pláne čosi naliehavejšie, atraktívnejšie.

Znie to ako klišé, ale dovolenka pri Nojzíku je naozaj ideálna pre celú rodinu. Deti si užijú kúpanie (okrem Nojzíku je tu viacero menších jazier a v každej dedine kúpalisko), ihriská a zábavný park (v St. Margarethen), rodičia víno, národný park Seewinkel a všetci budú spokojní s jedlom, lebo panónska kuchyňa je veľmi podobná tej našej. Destinácia je to na prvý pohľad známa, ale po bližšom preskúmaní zistíte, že aj tu môžete častokrát zažiť poriadnu exotiku – magické západy slnka nad jazerami, kŕdle vodného vtáctva, teplo, sálajúce z rozľahlých stepí, slaniská a pusty s vahadlovými studňami, stádami sivého dlhorohého dobytka či bielych oslov. Neverili by ste, že hodinu cesty od hraníc môžete zažiť safari. Zobúdzať sa každé ráno na gagot divých husí či pískanie sysľov má niečo do seba.

Neverili by ste, že hodinu cesty od hraníc môžete zažiť safari.

Objavovať panónsku gastronómiu v okolí Nojzíka sme začali už dávnejšie, ale teraz sme mali konečne čas si v kľude popozerať a prejsť väčšinu dediniek a otestovať viaceré podniky. O Taubenkobeli (v Schützen am Gebirge) som tu už básnila a stále ostáva mojím favoritom, čo sa „domácej“ gastro scény týka. Čo je však na Taubenkobeli najlepšie, že poskytuje celé spektrum gastro služieb. Od zážitkovej fine-dining gastronómie s možnosťou luxusného ubytovania a úžasných raňajok, po neformálnu domácu kuchyňu, denné sezónne menu či obchodík s pečivom, rôznymi delikatesami a darčekovým tovarom v Greisslerei. Takže si môžete Taubenkobel užiť aj ad hoc počas výletov po okolí, alebo sa tu po ceste zastaviť na kvalitný obed alebo večeru.

Jediné, na čo si treba dávať pozor, sú otváracie hodiny a odev. Väčšina reštaurácií, o ktorých tu píšem, je sezónna, otvorená len od apríla do októbra na pár dní v týždni, tak si to vždy aktuálne pozrite. A v plavkách či lykrových cyklisťákoch sa vám môže stať, že vás dnu nepustia. Ani na dvor. Skrátka, kultúra musí byť. Ďalšou výhodou reštaurácií v tejto oblasti je skvelý vínny lístok, takže sa nemusíte báť objednať si pohár vína či bubliniek. Plus, na všetkých miestach ako Greisslerei, kde si pečú vlastný chlieb a pečivo, si kúpte niečo aj so sebou. Chlieb, pečivo, zelenina, ovocie, víno, či hroznová šťava pre deti je tu všade po ruke. Neváhajte a vždy, keď uvidíte domáce produkty v podnikoch, obchodíkoch či v stánkoch pri ceste, kupujte. My sme takto ani raz nemuseli ísť do supermarketu. Aj to je pre mňa dovolenka, luxus.

My sme našu dovolenku odštartovali výborným obedom práve v Greisslerei. Jedlo je prvotriedne, postavené na kvalite surovín a sezónnych produktoch. Tu sa začala naša dovolenková séria rezňov a rýb, to tu prosto musí byť. Zaujala ma napr. príloha k pstruhovi. Zmes zemiakov, uhoriek, cukín a letnej tekvice v prevedení, aké by mi nikdy nenapadlo. Musím sa inšpirovať a nabudúce, keď nebudem vedieť, čo s toľkými cukinami a tekvicami, spomeniem si na Greisslerei.

Aj v tomto prípade platí, že ak narazíte na dobrý podnik, pýtajte sa na podobné. Takto sme sa dozvedeli aj o Gut Oggau, čarovnom vinárstve z rovnomennej dedinky Oggau, ktoré bolo pre nás prvým prienikom do sveta tajomných vnútorných dvorov severného Burgenlandu. Keď prechádzate po uliciach tunajších dediniek, vidíte len nezaujímavé, súvislé priečelia domov s bránami, ale to najlepšie sa nachádza práve za týmito bránami. Nimi totiž prejdete do úplne iného sveta. Nie vo všetkých dvoroch sa nachádzajú vinárstva, nie vo všetkých sa ponúka aj jedlo a nie všetko jedlo je rovnaké. Gut Oggau je zjavenie, srdcovka môjho muža. Nikdy si nenecháme ujsť príležitosť sem zájsť, keď sme v okolí, aby sme sa v príjemnom prostredí dobre najedli.

V Gut Oggau je štýlové a elegantné prostredie i jedlo. Stále menu je veľmi jednoduché, skladá sa len z pár položiek studenej a teplej kuchyne a dopĺňajú ho dve-tri jedlá denného menu (napr. čevabčiči, halászlé a pod.). Samozrejmosťou je bochníček domáceho chleba s maslom. Obsluha vám prinesie jedlo na efektnom etažéri – tenulinké plátky slaniny z mangalice, šunky, nárezy, nátierky, ovčí syr s bylinkovým pestom, quiche a na drevených lopároch naše najobľúbenejšie tunajšie jedlo – feuerfleck (flammkuchen) so smotanou, slaninkou a cibuľou. Ten si už objednávame dvojmo. Gut Oggau je proste ten typ podniku, kvôli ktorému si vyberáte ubytovanie v pešej dostupnosti, aby ste si tu mohli dať večer pohár fľašu vína. Balzam na dušu! A bonus na záver, ktorý ocenia najmä deti: V Gut Oggau majú tie najoriginálnejšie živé „osviežovače“ vzduchu na toaletách. Sú štvornohé, huňaté a robia bééé…

Mimochodom, keď sa budete v lete túlať po rakúskom vidieku, sledujte miestne vývesky a plagáty. S veľkou pravdepodobnosťou natrafíte na miestne podujatia, ktoré sa uskutočnia vo vašom bezprostrednom okolí v najbližšie dni. Niet lepšieho spôsobu, ako sa infiltrovať medzi miestnych, ako sa zúčastniť dedinskej zábavy, obecných slávností či lokálneho trhu. Nám sa takto prihodil napr. festival vína v Oggau. Keby sme to plánovali, tak to určite nevyjde. Deti sa vyskákali na nafukovacom hrade a nadopovali cukrovou vatou, kým my sme sa len zhovievavo usmievali nad pohárom vína, lebo veď prázdniny…

Čo nás však najviac uchvátilo, bol Rust. Mestečko s historickým centrom, prístavom, malebnými vinárskymi dvormi a desiatkami bocianov, hniezdiacich na komínoch. Čo (otvorený) dvor, to skvost. Romantika. Ako napríklad Buschenschank Peter Schandl, kam sme išli na večeru. Tesne po letnej búrke, vzduch voňal ozónom a jedlom, ako od babičky. Ak sem zavítate, nesmiete odísť bez ochutnania lekvárových pirohov (s perníkovou strúhankou s maslom a rumom!) a makových šúľancov (so slivkovou omáčkou). No, neviem, či som niekedy jedla lepšie! Úplne ma to rozložilo! Za mňa najlepší gastronomický zážitok leta! Do Rustu sa ešte musím vrátiť a prespať tu, aby som mala čas preskúmať všetky skryté poklady, ktoré tu za bránami dvorov čakajú na objavenie.

Ak sme pri tých vrcholných zážitkoch, po ceste okolo Nojzíka nesmiete vynechať Gut Purbach v Purbachu. Sem príďte na nejakú špeciálnu príležitosť, keď sa budete chcieť odmeniť a zažiť niečo extra. Šéfkuchár Max Stiegl sa stal zo dňa na deň známym na celom svete, keď sa objavil v dokumente Anthonyho Bourdaina, možno ste to videli, robil preňho zabíjačku. Celkovo je kuchyňa Maxa Stiegla dosť rustikálna, nič pre slabé žalúdky, tu dostanete pri degustačných menu na tanieri zo zvieraťa naozaj všetko, ale to sú presne tie životné výzvy, kvôli ktorým toľkí utrácajú nehorázne peniaze. Kašlite na ášramy a kurzy prežitia, vyskúšajte terinu z jahňacích mozočkov, prasačí rypák alebo sluku, naservírovanú komplet so zobákom, aj hrabákmi… Alebo prídite len tak na halászlé, chorvátske dary mora a počas marhuľovej sezóny na neprekonateľné marhuľové knedle. Celkom ľahko sa vám môže stať, že si z nich budete dávať trikrát dupľu. True story!

Ale ak by vám toho fine-diningu bolo už priveľa a chceli ste si poriadne pooblizovať prsty, odporúčam ryby pečené na palici v neformálnej reštaurácii pri ceste na konci Weidenu. Na rybu v Steckerlfisch Jandl som sa tešila od minulého leta. Už v Salzbursku sme úplne prepadli týmto pečeným rybám a aj deťom na ne ostala v pamäti veľmi živá spomienka. Sem som ochotná ísť aj na otočku z Bratislavy, myslím, že sa sem na rybu vyberieme v najbližšom čase ešte niekoľkokrát. Je už na vás, či si hotovú rybu zoberiete so sebou (dostanete ju zabalenú v alobale, s citrónom, chlebom a dvomi druhmi omáčky), alebo ju zjete na mieste. Čo však určite urobte, opýtajte sa, či majú na predaj aj chlieb, lebo ich domáci chlieb je vynikajúci a zíde sa vám aj doma.

Ako som spomínala už vyššie, oplatí sa mať oči a uši otvorené, v Podersdorfe sa nám podarilo zachytiť Street Food Market, ktorý sa tu koná každý rok v júli. Trh sa nachádza v tesnej blízkosti pláže, takže sme mali počas kúpania luxusný výber jedla do ruky hneď za rohom. Trh je veľký, počet foodtruckov úctyhodný a ponuka pestrá. Od ústric, dim sum, tacos, francúzskych galettes, indického a afrického jedla až po klasické burgery, hotdogy či lángoše. Neplánovane sme si teda užili aj food festival a spestrili si tak program a jedálniček.

Po celom Rakúsku pomaly pribúdajú architektonicky i gastronomicky moderné a kozmopolitné lokály, kde sa už nemusíte báť objednať si šalát, zeleninu, či iné ľahšie jedlá, keď už na tafelspitz, rezne alebo pizzu nemáte ani pomyslenia. My sme takto otestovali pomerne nové podniky Das Fritz vo Weidene a Tauber am See v Andau. Prostredie a výhľady sú tu naozaj atraktívne, jedlo úplne v poriadku, mierny nadštandard, ktorý vás poteší tým, že vás neurazí. Jedinou nevýhodou takýchto podnikov je fakt, že sa nachádzajú na turisticky prefláknutých miestach, sú veľmi rušné a neosobné. Obsluha je tu z rôznych kútov sveta a rovnako ako vy nehovorí rodným jazykom. Tu keby ste zatvorili oči, tak neviete, či ste v rezorte v Grécku, Španielsku či na Istrii. Občas nezaškodí ísť na slušné jedlo priamo na kúpalisku alebo v kempe, no neužijete si tu žiaden miestny kolorit, genia loci, nespoznáte krajinu ani miestnych ľudí. Tak si vyberte.

Kapitolou samou o sebe je v Burgenlande rečová bariéra. Školská nemčina vám je tu nanič, tu sa musíte reč naučiť postupne nanovo. Od názvov jedál a nápojov na jedálnych lístkoch až po hovorové zvraty a výrazný prízvuk, ktoré sa z knižiek či televízie nenaučíte. Muž vtipkuje, že na Gut Oggau je okrem iného dobré to, že sa tu naučí vždy niečo nové. Kam sa hrabú firemné tímbildingy, na získavanie cenných životných zručností a prekračovanie zóny komfortu vám pokojne stačí pár dní túlania sa po severnom Burgenlande! Ale aby som bola fér, musím spomenúť, že tu pracuje aj veľa Slovákov a je vždy príjemné sa porozprávať v rodnej reči, najmä ak sa chcete dozvedieť viac, než len koľko platíte.

Po slovensky sa dohovoríte mimo iných napr. v Greisslerei, Dankbarkeit, Steckerlfisch či v Golse vo vinotéke Winekulturhaus. Tá je naším najnovším objavom. Nielen, že tu na jednom mieste nájdete viac ako 400 druhov vína od viac ako stovky miestnych vinárov, schladíte sa v parných dňoch v pivnici, môžete okoštovať až 120 fliaš vína a cez víkendy sa tu osobne stretnúť s niektorým z miestnych vinárov, ale hlavne tu celoročne nakúpite víno aj cez víkendy a sviatky, čo je v Rakúsku vždy problém. Za naozaj priateľské ceny, takže môžete aj v nedeľu v podvečer odchádzať domov z výletu či dovolenky so škatuľami cenných (a neuvarených) suvenírov. Vrátane hroznovej šťavy pre deti, lebo na deti sa tu myslí tiež. Nielen tým, že ich pošlete oproti zabaviť sa do múzea ilustrátora Erwina Mosera, aby ste si mohli nerušene vyberať vína. Deťom vo vinotéke ochotne nalejú bielu alebo červenú hroznovú šťavu do degustačných pohárov, aby sa aj ony cítili dôležito. (Pohľad na nezaplatenie!) Mimochodom, Winekulturhaus sa nachádza v citlivo zrekonštruovanom najstaršom dome v Golse, takže aj fanúšikovia (ľudovej) architektúry si tu prídu na svoje. Môže existovať lepšia bodka za dovolenkou, ako toto?

My sme nadšení a naše objavovanie okolia Nojzíka zďaleka nekončí. Bude repete, lebo nám ostalo ešte zopár miest, ktoré sa oplatí vidieť a zažiť a ktoré chceme otestovať. Ktoré to budú, sa dozviete na konci leta. Aby ste na budúcu sezónu už boli pripravení a nabrífovaní. Nalomila som vás? Pôjdete k Nojzíku? Máte aj vy nejaké dobré tipy?

Ďalšie gastro tipy pri Neziderskom jazere:

Moje slovenské more
Dům holubí

Fotogaléria: