https://www.natanieri.sk

Tag

tipy

v cudzine, v pohári, v šálke

Viedeň: Prater a Neubau

V súvislosti s viedenskými itinerármi, o ktorých som minule písala, vyvstala zaujímavá situácia. Zistila som, že sa naše body záujmu viac-menej koncentrujú do dvoch oblastí Prater a Neubau. Z Pratera a Neubau sa tak pre nás stali obľúbené, autonómne „mestá v meste“, kde sa dá stráviť celý deň (i dva) od raňajok až po večerný drink bez toho, aby ste ich museli opustiť, alebo použiť dopravu. Pripomenulo mi to Prahu, kde sme sa tiež po čase z prvého (turistického) plánu spoznávania mesta dostali do štádia spoznávania jednotlivých mestských štvrtí. Zdá sa, že aj Viedni sa už dostávame hlbšie pod kožu.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Viedenské itineráre

Na konci roka 2022 som si sľúbila, že sa budem Viedni venovať viac, ale, ako to už býva, nevydalo. V minulom roku sme sa do Viedne dostali poriadne len raz, v novembri. Bolo to skvelé, ale už som si žiadne predsavzatia do roku 2024 nedávala. A dobre som urobila. Nezáväzne sa tie predstavy a plány napĺňajú oveľa lepšie a človek z nich má potom oveľa väčšiu radosť. Tvorba jednodňových viedenských itinerárov sa tak stala jednou z mála vecí, z ktorých mám v poslednej dobe radosť. Leitmotívom našich ciest sa stal Gustav Klimt a viedenská secesia a sama som prekvapená, koľko nových a netušených miest sme takto objavili.

Pokračovanie...
v pohári, v reštaurácii, v šálke

Pozbierané po Slovensku

No, sláva, tento rok sa mi podarilo dať dokopy aj nejaký slovenským post! Možno to tak nevyzerá, ale venujem sa aj dianiu na domácej pôde, snažím sa sledovať, čo sa na Slovensku deje, aj keď je fakt, že s návštevami si dávam načas. Radšej si počkám, kým prejde počiatočný ošiaľ a podniky sa zabehnú. Čo občas znamená, že niektoré ukončia svoju prevádzku skôr, ako sa do nich stihnem dostať, ale tak to je, stáva sa. Dnes to ale bude o zážitkoch, ktoré mi za posledný rok urobili radosť a chcem sa o ne podeliť aj s vami.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Berlín a my v roku 2023

Cestu do Hamburgu sme plánovali ešte počas covidu, keď sa lietanie utlmilo a začala sa viac riešiť jeho ekonomicko-environmentálna záťaž. Páčila sa mi myšlienka presúvania po Európe rýchlovlakmi a nočnými vlakmi a cesta do Hamburgu sa mi zdala na to ideálna. No kým sme sa na jar konečne rozhýbali, nočné vlaky z Viedne do Hamburgu v našich termínoch už boli vypredané. Rýchlo sme však pristúpili na plán B, že nočným vlakom pôjdeme do Berlína a odtiaľ do Hamburgu normálnym IC-čkom. A keď už bol v itinerári Berlín, vymysleli sme to tak, aby sme v ňom pár dní pobudli.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Jizerská takmer päťdesiatka

Viete, čo ma na živote v širšom európskom meradle najviac baví a uspokojuje? Že keď sa o niečom v médiách hovorí, už si to viem zaradiť do kontextu. Boli sme, videla som, poznám, viem si predstaviť… Keď napr. sledujeme dokument z Krakova, Brna či Budapešti, už sa na to pozerám inými očami, ako keby sme tam neboli a nepoznali súvislosti. Alebo keď počúvam na českom rozhlase obľúbené rozhovory s umelcami a hovorí sa v nich o nejakej výstave, galérii, predstavení, koncerte, divadle, v duchu nadšene vykrikujem: „To som minule videla!“ alebo „Tam idem na budúci týždeň!“. Prelínanie medzi svetom, o ktorom sa hovorí a svetom, ktorý žijem, je pre mňa momentálne najväčším afrodiziakom. Ešte stále u mňa offline víťazí, stále ma láka.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Kávičkovanie v Belgicku

Ako mnohokrát, aj v Belgicku nás výberová káva zachránila pred čistým zúfalstvom, kam sa ísť rýchlo najesť, napiť a osviežiť, keď nemáme plán A. Tak ako Taliansko, ani Belgicko nie je žiadna super gastro destinácia, hľadať tu reštauráciu so zmysluplným vareným jedlom či kuchárov s invenciou, je ako hľadať ihlu v kope sena a povesť belgickej gastronómie, rovnako ako tej talianskej, zachraňovali len skvelé ingrediencie a kvalitné produkty. Na kaviarňach s výberovou kávou je však dobré to, že sa o vás postarajú po celý deň. Niektoré ponúkajú raňajky, iné cez obed jednoduché menu, popoludní situáciu často zachránia sendviče či koláče a mnohé kaviarne sa večer premieňajú na (vínne, koktejlové či gastro) bary. Ak si v niektorej krajine či meste neviete rady, kam zájsť, skúste si vyhľadať najbližšiu kaviareň s výberovou kávou. A väčšinou sa za ňou oplatí cestovať aj ďaleko. Komunity z tejto branže sa potom držte ako kliešť, vedia totiž často dobre poradiť, kam ďalej.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Talianska káva

S kávou je to v Taliansku prekérne. Poriadnu kávu som začala piť až s nástupom výberovej kávy a tak ma vlna ospevovanej „talianskej“ kávy minula. Registrujem momentálnu diskusiu, či je talianska káva naozaj taká dobrá, ako sa tvrdí, alebo je to len mýtus. Vnímam ju ale podobne ako iné podobné gastro vojny, v ktorých sa sporia tradicionalisti a modernisti. Aj v prípade talianskej kávy ide viac o spoločenskú záležitosť, ako o samotný produkt. Pitie kávy je v Taliansku natoľko inštitucionalizované, že sa nedá len tak zmeniť. Je považované za kultúrne dedičstvo a podľa mňa sa zástancom talianskej kávy páči skôr samotný akt pitia kávy a s ním spojené rituály, ako káva samotná. To, že pijeme stále kvalitnejšiu kávu však nijako neohrozuje kultúru pitia kávy, práve naopak. Výberová káva nevytláča konvenčnú zo svetla reflektorov. Čím viac (rôznych skupín) ľudí kávovej kultúre prepadne, tým lepšie. Aj za cenu, že sa časť talianskej kávovej scény posunie ďalej a pitie kávy bude možno luxus, ktorý si už mnohí nebudú môcť dovoliť.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Šunka, prosecco a jedna noc v raji

Kým Toskánsko bola skôr živelná hŕŕŕ akcia, následná cesta do Talianska bola dlho plánovaná a očakávaná. Čakala ticho v šuflíku, kým na ňu príde rad. Naši priatelia totiž dlhé roky chodia do oblasti, kde sa dorába prosecco a zásobovali nás nielen dobrými fľašami, ale aj zážitkami, tak sme si povedali, že to skúsime tiež. Po rokoch tak konečne došlo k tomu, že sme sa do oblasti Valdobbiadene a Conegliano v regióne Benátsko (Veneto) dostali a zažili ju na vlastnej koži. Moje postoje k talianskej kuchyni sa síce nezmenili a za názorom, že Taliansko nie je dobrá gastro destinácia, si stále stojím, no dojmy z Talianska mám už oveľa lepšie. Najviac k tomu prispelo, že sme si cestu nakoniec spestrili večerou a prenocovaním pri Gardskom jazere, čo by zlomilo aj toho najzarytejšieho skeptika. Gardu sa nedá nemilovať.

Pokračovanie...