Z nórskych cien jedla musí veľa ľudí oblievať studený pot. Aj ja som bola prvé tri dni nervózna. Ale potom ma muž ukľudnil. Veď aj doma sme ochotní dať za poriadne jedlo veľa peňazí a v Rakúsku ani brvou nemihneme, keď si máme kúpiť výberovú kávu, a to sú v Rakúsku iné pálky! Takže nakoniec to s tým jedlom v Osle nebolo až také horúce a aj na pohár vína párkrát došlo, hoci, samozrejme, nie je nič ľahšie, ako si alkohol proste odpustiť. Všetko má riešenie. Ak kopček kvalitnej zmrzliny v Osle stojí päťkrát viac ako u nás, stačí si dať jeden kopček raz za dva-tri dni a ste na tom finančne rovnako, akoby ste si dali v lacnejšej destinácii dva-tri každý deň. A bonus navyše, na dovolenke v Osle určite nepriberiete, to vám garantujem. Práve naopak. S viac ako šesťdesiatimi kilometrami v nohách a striedmou konzumáciou som prišla domov o dve kilá ľahšia.
… na dovolenke v Osle určite nepriberiete…
Jedným zo spôsobov, ako si v Osle užiť dobré jedlo za priaznivé ceny, je stravovať sa v tržniciach, v halách a dvoroch so stánkami s pouličným jedlom, ktorých je v meste pomerne dosť. Asi najznámejšou z nich je Mathallen vo Vulkane, hala z roku 1908 v bývalej industriálnej štvrti, kam smerovali naše prvé kroky v Osle, hneď po káve u Tima Wendelboea. Mathallen je ako magnet, priťahoval nás, akonáhle sme sa čo len priblížili Vulkanu. Je v ňom tržnica, kaviareň s výberovou kávou, pekáreň, kde sme si kupovali chlieb, pobočka našej obľúbenej zmrzlinárne Paradis Gelateria, či toalety, čiže ideálny spot na potulky mestom. Mathallen je koncept, ktorý nájdete vo viacerých veľkomestách po celom svete a ktorý skvele funguje pre miestnych i turistov.
Obdobné haly so stánkami s pouličným jedlom medzinárodnej kuchyne nájdete napr. v novej štvrti v centre Osla Barcode Street Food alebo Oslo Street Food v mestkých kúpeľoch Torggata. Obidve sa cez víkend večer premieňajú na nočné kluby a diskotéky. Na nábreží Akerhusstranda leží zase hala Vippa s jedlom z rôznych kútov sveta a peknými výhľadmi na ostrovy. Zaujímavých miest so stánkami s jedlom či už v exteriéri (Prindsen Hage) alebo interiéri (Via Village Oslo), spojených s kultúrnymi akciami a festivalmi, je v Osle naozaj dosť, trebárs Salt Art & Music na konci promenády oproti opere prevádzkuje najväčšiu verejnú saunu v Nórsku. Tie sauny všade! Tým, že je v Nórsku prohibícia, na nábrežiach a promenádach nenájdete koktejlové bary, vinárne či krčmičky, ako inde v Európe. Namiesto nich sú brehy a vody fjordu posiate saunami a saunovými mestečkami a všade vonia oheň z piecok. Ľudia si na dve hodiny prenajmú saunu, stretnú sa s priateľmi, vysaunujú, vykúpu vo fjorde a zas sa rozídu. Je to očarujúce. Priamo v centre mesta sedíte na promenáde a pozorujete miestnych, ako sa bavia, skáču do vody, smejú sa a užívajú si život.
A ako si užívajú ostrovy! Vrámci lístka MHD môžete nastúpiť v prístave na loď a za pár minút ste na niektorom z blízkych ostrovov. Akonáhle teploty stúpnu nad 22ºC, miestni húfne tiahnu na ostrovy. Naľahko, len s karimatkou, uterákom, jedlom a pitím. Ostrovy sú zalesnené, pláže skalnaté a úplne prírodné, bez lehátok, slnečníkov, košov či stánkov. Čo si na pláž donesiete, to si aj odnesiete. Môžete si vybrať, kde sa rozložíte a ako dlho sa zdržíte. Lode medzi mestom a ostrovmi pendlujú každých zhruba desať minút, je to veľmi praktické a pohodlné. Ohromne sa nám tam páčilo. Deti sa čľapkali vo vode, hľadali na kameňoch miniatúrne hviezdice, slimáky a lastúry a my sme nerobili vôbec nič. Nikdy by som si nepomyslela, že letná dovolenka pri mori môže vyzerať aj takto.
Inak, na jedenie sme si na ostrovy brali fantastické sendviče z bistra Løkka Deli na ulici Markveien. Vynikajúci chlieb z pekárne Ille Brød, kreatívne náplne z kvalitných surovín, obložené žemle, donuty, či iné. Ulicu Markveien som mala v Osle asi najradšej. Nakúkala som do výkladov malých obchodov s dizajnom, butikov s autorskou či nosenou módou, retro nábytkom.
A zhodou okolností sa vedľa lahôdok Lokka Deli nachádza aj cukráreň Haralds Vaffel, kde sme chodievali na vafle. Deti na obyčajné s cukrom a jahodovým alebo malinovým džemom a ja na nórsku klasiku – s malinovým džemom, smotanou a hnedým nórskym syrom. Neskutočná lahôdka!
Ochutnali sme aj ramen v Hrimnir Ramen bare, kúsok od Mathallen na ulici Maridalsveien. Ide o veľmi pekné, autenticky pôsobiace miesto so sofistikovaným jedlom, množstvom fermentovaných doplnkov a krásnymi servírovacími miskami. Kurací paitan ramen bol krémovo hustý (varený viac ako 48 hodín), s plátkami nakladaného topinamburu, chrumkavej posýpky a domácich rezancov. Hneď viete, že tu nad jedlom a receptúrami rozmýšľajú.
Nadchlo ma aj jedlo v Anne på landet vo Frognerparku. Na prvý pohľad vyzerá ako čistá turistická pasca, keďže je na jednom z turisticky najfrekventovanejších miest v Osle. Išla som sem s miernymi obavami, ale našťastie sa nepotvrdili. Bistro menu je stručné a jednoduché, ale vynikajúce, obsluha rýchla a trpezlivá. Nechýba tu vynikajúca nórska rybacia polievka s darmi mora, klobása, grilované sendviče, plnené focaccie, quiche a hlavne úžasné obložené chleby s krevetami, o ktorých som celý čas snívala! Často rozmýšľam nad tým, prečo má toľko krásnych pamiatok a atrakcií pomerne mizerné reštaurácie a občerstvenie a aká je to škoda. Aj kvôli nim sa takýmto miestam programovo vyhýbam. Ale Frognerpark je výnimka, ktorá ma príjemne prekvapila. Aj na vychytených miestach sa dá servírovať slušné, nekomplikované jedlo. (Veľmi by sa mi páčil takýto koncept napr. v Sade Janka Kráľa v Bratislave).
Ak by ste však v Osle chceli vyskúšať niečo rafinovanejšie, odporúčam nasledovné tri bistrá. Najviac mi chutilo v Dapper Bistre priamo v parteri novostavby na ulici Operagata v rezidenčnej štvrti Bjørvika v zátoke na mieste bývalého prístavu. Opäť typ miesta, kam by som sa za normálnych okolností (napr. v Bratislave) neodvážila ísť, lebo by som neverila, že sa tu dobre varí. Bistro s otvorenou kuchyňou je netypicky spojené s módnym butikom Dapper a inšpiratívne jedlo by som tu veru nečakala, hoci je tu inak inšpiratívne úplne všetko. Porcie tak akurát, veľa zeleného, dary mora, ryby, vlastné pečivo, fermentované maslo. Detaily, na ktorých mi záleží. Dobré jedlo si viem uvariť aj doma, ale to jedinečné kultúrne prostredie, dizajn, krásne taniere a príbory a atmosféru doma nedocielim. Dapper bistro na mňa naozaj urobilo veľký dojem.
Multikultúrna štvrť Tøyen nás fascinovala množstvom murálov, detských ihrísk a športovísk a opakovane sme sa sem vracali. Jedli sme napríklad v bistre Grådi na ulici Sørligata. Ponúkajú menšie porcie rôznych druhov mäsa, rýb, darov mora či zeleniny presne tak, ako nám vyhovuje pri prechádzkach mestom. Zastaviť sa na niečo malé na zahryznutie, odpočinúť si a posedieť medzi miestnymi v ich prirodzenom prostredí. Len ľutujem, že som si nedala ten hrniec slávok s ďumbierom, čili a koriandrom, ktorý som videla na vedľajšom stole, slávok nemám nikdy dosť. A ozaj, majú tu zaujímavé fľaše s naturálnym vínom aj z našich končín, určite mrknite na ich vínnu kartu. Inak, po celý čas sme sa v Nórsku nestretli s nórskymi peniazmi. Všetky platby sa realizujú bezkontaktne alebo cez aplikácie. Práve v Grådi im, napríklad, nefungoval platobný terminál, a tak sme si všetko objednali, aj zaplatili cez aplikáciu mobilom.
O kúsok ďalej v Tøyen na rohu ulíc Eriks gate a Åkebergveien nás zas očaril vínny gastro bar Brutus, špecializujúci sa na islandskú kuchyňu. Vonku na ulici mali gril, na ktorom upravovali sezónnu zeleninu, ryby a mäso a dopĺňali ich rôznymi emulziami, omáčkami a bylinkami do pozoruhodných kreácií. Islandské chlebové placky s údenou cviklou, feniklový šalát s mieňom, huby s 63ºC vajíčkom a listovým šalátom. Sedieť tam len tak pred bistrom na ulici, pozorovať, ako plynie život a pomaly zapadá slnko, chlipkať víno a vychutnávať si dobré jedlo, by som dokázala donekonečna. Presne takýto typ podnikov mi u nás chýba. Útulné miesto s nekompromisne vycibreným vkusom na jedlo a víno a s citom pre lokálnu atmosféru.
Nemyslite si však, že sme v Osle žili nejako asketicky. V Osle som sa konečne zas poriadne najedla darov mora. Raz ročne si dopriať do sýtosti kreviet, slávok, krabov, mušlí a langúst je moje guilty pleasure. A tento rok som teda išla až na hranu a zjedla sama takmer celého homára. Ale k tomu sa ešte dostanem… Kde inde si dopriať čerstvé morské produkty, než v prímorskej krajine? Kde inde, než v Nórsku? Nemala som žiaden plán, žiadne vybrané reštaurácie, nič také. Všetko tak nejako vyplynulo zo situácie. Keď sme po prílete po prvej káve prvý raz vkročili do Mathallen, vedela som hneď, že si dáme obed vo Vulkanfisk, v reštaurácii miestneho rybieho „butiku“. Objednala som nórske rybacie polievky a misu chladených kreviet, ktoré sa podávajú s majonézou, maslom a bielym chlebom. Nórsku rybaciu polievku musíte aspoň raz za život ochutnať. So smotanou a koreňovou zeleninou, nádherne lahodnými rybami a darmi mora. Och, a potom tie krevety! Sladučké, jemné, rozplývajúce sa na jazyku. S kúskom chleba s maslom a majonézou je to božská mana.
Druhým miestom, priamo v meste, kam pokojne vyrazte za čerstvými rybami a darmi mora je rybie bistro s predajňou Fiskeriet na námestí Youngstorget. Popozeráte si čerstvý tovar priamo na mieste a vyberiete z aktuálnej ponuky jedál. My sme neodolali a vybrali si hrniec slávok na víne, so smotanou, majonézou a neodmysliteľnými hranolkami. Vybrať si tu môžete od ikier, ústric, lososového tataráku, cez krokety s treskou, fish&chips až po úctyhodnú misu darov mora pre dvoch. Na tú sme si ale brúsili zuby inde a nemohli sa už dočkať.
K zlatému klincu našej nórskej dovolenky sme sa dostali vlastne náhodou. Raz v podvečer sme sa prechádzali po nábreží pod pevnosťou Akershus. V bývalých dokoch sa tu v kontajnerových halách nachádza niekoľko reštaurácií s úžasným výhľadom na more. Ako sme sa tam tak prechádzali a videla som, ako v reštaurácii Solsiden ľudia sedia na slniečku a labužnícky sa pasú na úctyhodných kopách darov mora, chcela som to zažiť tiež. Zarezervovali sme si stôl na jeden z nasledujúcich večerov a po dni na ostrove sme sa tešili na opulentnú hostinu s „vežou“ z darov mora. Porcia je to akože pre dvoch, ale podľa mňa by sa z nej úplne v pohode najedli štyria hladní dospelí. K veži dostanete niekoľko omáčok a majonéz, chlieb a maslo. Ja som však skoro pochopila, že chlieb je na tejto hostine zbytočný. Deti pojedli pár slávok a kreviet, muža po chvíli odradilo čokoľvek, čo bolo treba dolovať z pevných schránok, takže to nakoniec všetko ostalo na mňa. Čisté mäso a proteíny. Dve hodiny mi trvalo, kým som sa tou horou ulít, schránok a pancierov prebrala. Niektoré nástroje som držala v rukách po prvýkrát v živote, ale o to to bola pre mňa väčšia exotika. Treba ale povedať, že tvrdé panciere homára, langúst a krabov boli napílené a predpripravené tak, aby sa dali ľahko rozlamovať. Myslím, že čo sa pasie zo samotného jedenia týka, bol to vrchol roka a možno aj celého môjho života. Niečo takéto by mal človek aspoň raz za život skúsiť. Pre niekoho to môže byť výzva, pre niekoho splnený sen, ale vždy zážitok ako hrom.
Keď sa tak na to teraz s odstupom troch mesiacov pozerám, mali sme sa v Osle vlastne úžasne. Ak som aj mala na začiatku obavy, čo za dovolenku to bude, všetko, ako vždy, dopadlo na jednotku. Mali sme krásne, teplé počasie, pár dní bolo na Oslo až nadštandardne horúco, zvládli sme sa zorientovať v novom prostredí, spoznať mesto aj inak, ako sa píše v turistických bedekroch a zažili veci, na ktoré sme si ani netrúfli pomyslieť. Spomínam na prechádzky po mestskom lesoparku Ekeberg s prekrásnymi výhľadmi na mesto, rôznymi sochami a inštaláciami. Alebo na výlet metrom na vrch Frognerseteren, odkiaľ sme zišli po turistickom chodníku na Holmenkollen a po ceste zbierali lesné jahody, maliny a čučoriedky akoby nič. V zime sú tu upravené a osvetlené bežkárske trate, po ktorých sa Nóri v zime chodia preháňať. Myslím na všetky tie verejné sauny, grily, knižnice a kultúrne centrá a možno Nórom tie dlhé, tmavé zimy trochu aj závidím. Obľúbili sme si Severné more a jeho drsné, skalnaté pobrežie a som vďačná, že sme mohli spoznať ďalší krásny kút Európy, kde sa odteraz cítime tiež tak trochu ako doma. A určite sa sem vrátime. Už tu máme čiastočne zmapovaný terén a máme na čom stavať. Teším sa na to a dúfam, že to bude čoskoro.
