https://www.natanieri.sk

Tag

naturálne víno

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Modern European

S týmto záverečným postom o Londýne som si dala načas, ale malo to svoje (emocionálne) opodstatnenie. Odďaľovaním som v sebe stále živila pocit, že Londýn sa ešte neskončil, ešte nie je uzavretou kapitolou. Blogovanie má pre mňa tú výhodu, že všetky cesty absolvujem minimálne trikrát. Raz, priamo na mieste, potom, keď sa po návrate domov preberám fotkami a materiálmi a do tretice, keď o cestách píšem. Mať priestor a čas na formulovanie myšlienok je pre mňa najväčší luxus. Lebo mať nalietané a odškrtané z dlhého zoznamu ešte nič neznamená.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Viedeň chytá druhý dych

Priznám sa, viedenské gastro som vždy tak trochu prehliadala. Neprišlo mi nijak pokrokové, kávová scéna sa posúvala len veľmi pomaly, naturálne vína takisto a po vlne objavov siete Mochi, NENI a pár ojedinelých prípadov ázijskej kuchyne sa môj záujem o viedenské gastro nadlho vyčerpal. Viedeň za ostatnými európskymi mestami v gastre zaostávala a inšpirácia prichádzala skôr z vidieka v Burgenlande či v Dolnom Rakúsku, ako z Viedne. Niežeby sa vo Viedni neobjavovali „nové“ podniky, ale stále boli všetky príliš opatrné. Všetky len modernizovali tradičnú rakúsko-uhorskú kuchyňu, stále veľké porcie, veľa uhľohydrátov, veľa škrobovitých príloh, málo čerstvej zeleniny, málo zeleného.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Víkend v Ostrave

Teraz to vyzerá, že sme v lete chodili po samých škaredých, priemyselných mestách, kde „nič nie je“, ale okrem toho, že nie je pravda, že v Ostrave nič nie je, ma veľmi baví hľadať ihlu v kope sena a vidieť krásu tam, kde ju iní nevidia. Ísť tak trochu proti prúdu a užívať si prekvapené reakcie miestnych, čo, preboha, hľadáme v Ostrave. A ešte k tomu s deťmi?

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v šálke

Viedeň: Prater a Neubau

V súvislosti s viedenskými itinerármi, o ktorých som minule písala, vyvstala zaujímavá situácia. Zistila som, že sa naše body záujmu viac-menej koncentrujú do dvoch oblastí Prater a Neubau. Z Pratera a Neubau sa tak pre nás stali obľúbené, autonómne „mestá v meste“, kde sa dá stráviť celý deň (i dva) od raňajok až po večerný drink bez toho, aby ste ich museli opustiť, alebo použiť dopravu. Pripomenulo mi to Prahu, kde sme sa tiež po čase z prvého (turistického) plánu spoznávania mesta dostali do štádia spoznávania jednotlivých mestských štvrtí. Zdá sa, že aj Viedni sa už dostávame hlbšie pod kožu.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Praha je vždy dobrý nápad

V Drážďanoch som si splnila veľa snov, odchádzala som plná zážitkov, ale najlepšie bolo, že sme sa následnej presunuli ešte na tri noci do Prahy. Klin sa klinom vybíja a ísť po intenzívnom mieste na ešte intenzívnejšie je tá najlepšia stratégia, ako nemať depresiu z návratu. Namiesto smútenia sa emocionálne úplne dorazíte a nakoniec aj celkom tešíte domov na svoj kľud a pohodlie, posteľ, kuchyňu, rituály…

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Rím, káva a víno

V destinácii ako Rím veľmi oceníte nejaký „kompas“, ktorý vám pomôže sa v toľkých gastronomických možnostiach orientovať. Netvrdím, že v Ríme kvantita prevyšuje kvalitu, na to máme v Európe iných adeptov, ale vedieť si správne vybrať nie je ľahké ani pre skúsených, najmä ak slová „domáci“ či „poctivý“ už natoľko sprofanovali, že ich bez škrupúľ používajú všetci. Papier a instasvet znesie veľa.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Do Bruselu? A čo tam? Veď tam nič nie je…

Nepopieram, Brusel je náročný. Oriešok nájsť ten správny kľúč, ako naňho. Nepoznám nikoho, kto by Brusel miloval, zato tých, čo majú s Bruselom problém, sú zástupy. Nechcela som sa však nimi nechať ovplyvniť, a hlavne situácia bola iná. Po dlhej dobe sme nešli na prieskumnú cestu, ale na návštevu k priateľom. Nemohli sme teda, ako zvyčajne na cestách, ráno vypadnúť z bytu a vrátiť sa neskoro v noci len prespať. V Bruseli sme sa stretli tri páry kamarátov, chceli sme si po rokoch sociálnej izolácie užiť aj spoločný čas offline. Už som aj zabudla, aké príjemné je byť u niekoho na návšteve. Že vás príde vyzdvihnúť na stanicu, požičia dobíjacie kartičky na verejnú dopravu a ušetrí čas, ktorý by sme zabili študovaním metra a cesty. A čo si budeme, najlepšie jedlo, aké sme v Bruseli jedli, bolo to, čo nám pripravili naši zlatí kamaráti doma. Najlepšie slávky, parmigiana a brownies, nech žijú najlepší hostitelia!

Pokračovanie...