https://www.natanieri.sk

Tag

naturálne víno

v cudzine, v pohári, v šálke

Viedeň: Prater a Neubau

V súvislosti s viedenskými itinerármi, o ktorých som minule písala, vyvstala zaujímavá situácia. Zistila som, že sa naše body záujmu viac-menej koncentrujú do dvoch oblastí Prater a Neubau. Z Pratera a Neubau sa tak pre nás stali obľúbené, autonómne „mestá v meste“, kde sa dá stráviť celý deň (i dva) od raňajok až po večerný drink bez toho, aby ste ich museli opustiť, alebo použiť dopravu. Pripomenulo mi to Prahu, kde sme sa tiež po čase z prvého (turistického) plánu spoznávania mesta dostali do štádia spoznávania jednotlivých mestských štvrtí. Zdá sa, že aj Viedni sa už dostávame hlbšie pod kožu.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Praha je vždy dobrý nápad

V Drážďanoch som si splnila veľa snov, odchádzala som plná zážitkov, ale najlepšie bolo, že sme sa následnej presunuli ešte na tri noci do Prahy. Klin sa klinom vybíja a ísť po intenzívnom mieste na ešte intenzívnejšie je tá najlepšia stratégia, ako nemať depresiu z návratu. Namiesto smútenia sa emocionálne úplne dorazíte a nakoniec aj celkom tešíte domov na svoj kľud a pohodlie, posteľ, kuchyňu, rituály…

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Rím, káva a víno

V destinácii ako Rím veľmi oceníte nejaký „kompas“, ktorý vám pomôže sa v toľkých gastronomických možnostiach orientovať. Netvrdím, že v Ríme kvantita prevyšuje kvalitu, na to máme v Európe iných adeptov, ale vedieť si správne vybrať nie je ľahké ani pre skúsených, najmä ak slová „domáci“ či „poctivý“ už natoľko sprofanovali, že ich bez škrupúľ používajú všetci. Papier a instasvet znesie veľa.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Do Bruselu? A čo tam? Veď tam nič nie je…

Nepopieram, Brusel je náročný. Oriešok nájsť ten správny kľúč, ako naňho. Nepoznám nikoho, kto by Brusel miloval, zato tých, čo majú s Bruselom problém, sú zástupy. Nechcela som sa však nimi nechať ovplyvniť, a hlavne situácia bola iná. Po dlhej dobe sme nešli na prieskumnú cestu, ale na návštevu k priateľom. Nemohli sme teda, ako zvyčajne na cestách, ráno vypadnúť z bytu a vrátiť sa neskoro v noci len prespať. V Bruseli sme sa stretli tri páry kamarátov, chceli sme si po rokoch sociálnej izolácie užiť aj spoločný čas offline. Už som aj zabudla, aké príjemné je byť u niekoho na návšteve. Že vás príde vyzdvihnúť na stanicu, požičia dobíjacie kartičky na verejnú dopravu a ušetrí čas, ktorý by sme zabili študovaním metra a cesty. A čo si budeme, najlepšie jedlo, aké sme v Bruseli jedli, bolo to, čo nám pripravili naši zlatí kamaráti doma. Najlepšie slávky, parmigiana a brownies, nech žijú najlepší hostitelia!

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

One Night in (Bangkok) Brno

Kam by ste išli, keby ste mali len jednu noc voľno? Trepali by ste vôbec niekam na jednu noc? Keď sme raz v auguste v sobotu ráno viezli deti na letisko a rozmýšľali, čo s načatým víkendom bez detí, mali sme v tom jasno. Ideme do Brna! Mohli sme ostať v kľude sami doma, ale v kontexte pandémie mal aj jeden deň voľnosti pre nás význam. Kľudu bude v zime až-až. A v Brne aj jedna noc stojí za to. Čo jedna noc, aj na otočku sa Brno oplatí. V septembri sme potom išli do Brna ešte raz, vychytili posledný tropický deň a symbolicky tak ukončili cestovateľskú sezónu a letné túlačky. Či už v Brne sezónu otvárate, alebo sa s ňou lúčite, nikdy to nie je nudné, tobôž smutné. Čo pekné sme teda tento rok v Brne objavili? Ktoré (nové) miesta sa oplatí vidieť? Ako sa tak teraz na to pozerám, vôbec toho nie je málo. A hlavne máme na čo spomínať.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Jeseníky I

Pôvodne to mala byť expedícia „Od Pradědu po Ještěd“. Vymyslela som si ju minulý rok počas pandémie ako záložný plán, ak by sa nedalo nikam inam cestovať. Prebádať toto tajomné severné pohraničie Čiech a Moravy som chcela už od čias, keď som sa o ňom učila ako decko na vlastivede – Zemská brána, Králický Sněžník, Karlova Studánka… Z expedície ako takej zišlo, ale práca na itinerári nevyšla nazmar. Operatívne som po ňom siahla, keď sme rozmýšľali, čo s voľným časom, keď mali byť deti v tábore. Voľba padla na nenápadné, skromné Jeseníky. Predpokladám, že drvivá väčšina z vás netuší, že niečo také, ako Jeseníky existuje. A že ani sami Česi by si Jeseníky na letnú dovolenku nevybrali. Hraničnú oblasť na pomedzí poľského a českého Sliezska, východných Čiech a severnej Moravy s pohorím Nízkeho a Hrubého Jeseníka, tzv. Východné Sudety. Ja mám ale tieto drsné kraje a jazykovo-kultúrne mixy rada a rada sa nimi nechávam vyviesť z komfortnej zóny. Skvelý tréning tolerancie spolunažívania a scitlivovania na inakosť. A prečo práve Jeseníky? Lebo Šumperk, lebo Pikola

Pokračovanie...
v pohári

Kam sa zlietajú bratislavské vínne mušky

Vínny bar je hneď po bistre môj najobľúbenejší gastro podnik. Žiadne deti, hlučná mládež ani zmätení turisti. Vínny bar je na ulici vždy tak trochu neviditeľný a prehliadaný, väčšinou totiž otvorený len vo večerných hodinách. Asi sa zhodneme, že je to miesto, kam si veľa ľudí netrúfne vkročiť v obave, že vínu až tak nerozumie. Oplatí sa však tento blok prekonať a vojsť, môžete vo svojom živote objaviť nové veci. Uznávam však, že aj tu platí, že je lepšie, keď viete, čo chcete (piť)…

Pokračovanie...