Tag
Na večery v Barcelone som sa tešila najviac. Byť v pulzujúcom veľkomeste v spoločnosti ľudí z celého sveta, dýchať slobodu. Užívať si rušné podniky, veselých ľudí, dobrú náladu, vermúty, dary mora, skúšať nové veci a občas urobiť aj niečo neplánované a na prvý pohľad bláznivé.
Pokračovanie...
Do Prahy sme pricestovali neplánovane až v popoludňajších hodinách, hladní ako vlci. Rýchlo sme sa ubytovali a zamierili do najbližšieho bistra, v našom prípade do Bistra proti proudu, v ktorom sme ešte nikdy nejedli. Vždy bolo zatvorené a len cez výklad sme okukovali dizajnový interiér, ktorého krásne fotografie od BoysPlayNice obleteli svet.
Pokračovanie...
Kam by ste išli, keby ste mali len jednu noc voľno? Trepali by ste vôbec niekam na jednu noc? Keď sme raz v auguste v sobotu ráno viezli deti na letisko a rozmýšľali, čo s načatým víkendom bez detí, mali sme v tom jasno. Ideme do Brna! Mohli sme ostať v kľude sami doma, ale v kontexte pandémie mal aj jeden deň voľnosti pre nás význam. Kľudu bude v zime až-až. A v Brne aj jedna noc stojí za to. Čo jedna noc, aj na otočku sa Brno oplatí. V septembri sme potom išli do Brna ešte raz, vychytili posledný tropický deň a symbolicky tak ukončili cestovateľskú sezónu a letné túlačky. Či už v Brne sezónu otvárate, alebo sa s ňou lúčite, nikdy to nie je nudné, tobôž smutné. Čo pekné sme teda tento rok v Brne objavili? Ktoré (nové) miesta sa oplatí vidieť? Ako sa tak teraz na to pozerám, vôbec toho nie je málo. A hlavne máme na čo spomínať.
Pokračovanie...
Pôvodne to mala byť expedícia „Od Pradědu po Ještěd“. Vymyslela som si ju minulý rok počas pandémie ako záložný plán, ak by sa nedalo nikam inam cestovať. Prebádať toto tajomné severné pohraničie Čiech a Moravy som chcela už od čias, keď som sa o ňom učila ako decko na vlastivede – Zemská brána, Králický Sněžník, Karlova Studánka… Z expedície ako takej zišlo, ale práca na itinerári nevyšla nazmar. Operatívne som po ňom siahla, keď sme rozmýšľali, čo s voľným časom, keď mali byť deti v tábore. Voľba padla na nenápadné, skromné Jeseníky. Predpokladám, že drvivá väčšina z vás netuší, že niečo také, ako Jeseníky existuje. A že ani sami Česi by si Jeseníky na letnú dovolenku nevybrali. Hraničnú oblasť na pomedzí poľského a českého Sliezska, východných Čiech a severnej Moravy s pohorím Nízkeho a Hrubého Jeseníka, tzv. Východné Sudety. Ja mám ale tieto drsné kraje a jazykovo-kultúrne mixy rada a rada sa nimi nechávam vyviesť z komfortnej zóny. Skvelý tréning tolerancie spolunažívania a scitlivovania na inakosť. A prečo práve Jeseníky? Lebo Šumperk, lebo Pikola…
Pokračovanie...
Vínny bar je hneď po bistre môj najobľúbenejší gastro podnik. Žiadne deti, hlučná mládež ani zmätení turisti. Vínny bar je na ulici vždy tak trochu neviditeľný a prehliadaný, väčšinou totiž otvorený len vo večerných hodinách. Asi sa zhodneme, že je to miesto, kam si veľa ľudí netrúfne vkročiť v obave, že vínu až tak nerozumie. Oplatí sa však tento blok prekonať a vojsť, môžete vo svojom živote objaviť nové veci. Uznávam však, že aj tu platí, že je lepšie, keď viete, čo chcete (piť)…
Pokračovanie...
(c) 2008 - 2023 Natanieri.sk
All rights reserved
