Nepopieram, Brusel je náročný. Oriešok nájsť ten správny kľúč, ako naňho. Nepoznám nikoho, kto by Brusel miloval, zato tých, čo majú s Bruselom problém, sú zástupy. Nechcela som sa však nimi nechať ovplyvniť, a hlavne situácia bola iná. Po dlhej dobe sme nešli na prieskumnú cestu, ale na návštevu k priateľom. Nemohli sme teda, ako zvyčajne na cestách, ráno vypadnúť z bytu a vrátiť sa neskoro v noci len prespať. V Bruseli sme sa stretli tri páry kamarátov, chceli sme si po rokoch sociálnej izolácie užiť aj spoločný čas offline. Už som aj zabudla, aké príjemné je byť u niekoho na návšteve. Že vás príde vyzdvihnúť na stanicu, požičia dobíjacie kartičky na verejnú dopravu a ušetrí čas, ktorý by sme zabili študovaním metra a cesty. A čo si budeme, najlepšie jedlo, aké sme v Bruseli jedli, bolo to, čo nám pripravili naši zlatí kamaráti doma. Najlepšie slávky, parmigiana a brownies, nech žijú najlepší hostitelia!
Nepoznám nikoho, kto by Brusel miloval…
Do Bruselu sa skrátka za dobrým jedlom nechodí. Aj v tomto prípade situáciu zachraňovala výberová káva a vďaka nej sme predsa len videli pekné miesta a ochutnali dobré veci. No na hlbší prieskum bruselskej gastro scény budeme musieť prísť ešte niekoľkokrát, lebo tentoraz sme sa len šmýkali po povrchu a mali občas aj poriadnu smolu. Kým sa ale dostanem ku gastro tipom, nemôžem nezačať tým najlepším, čo Brusel má. Secesiu! Do Bruselu sa chodí za umením, architektúrou a interiérovým dizajnom fin de siècle. Koho tieto oblasti zaujímajú, bude od šťastia lietať v oblakoch.
S bruselskou secesiou je neodmysliteľne spätý barón Victor Horta, belgický architekt a dizajnér, považovaný za priekopníka a zakladateľa hnutia art nouveau. Pre väčšinu laikov nie je jeho meno známe, ale ak sa raz ocitnete v niektorej z jeho vrcholných secesných realizácií, dostane sa vám hlboko pod kožu. Stalo sa to aj nám. Vzhľadom na to, že sa v expozícii Múzea Horta – jeho vlastného domu s ateliérom – nemôže fotiť, verejnosť ich nepozná. (Trúfam si tvrdiť, že ak by sa pár záberov dostalo na instagram, spôsobili by ošiaľ.) Taký vizuálny šok krásou, aký sme zažili v tomto dome, si nepamätám, ani Gaudí na mňa tak silno nezapôsobil. Obzvlášť dva pohľady boli nezabudnuteľné. Jedným bol priam terapeutický pohľad cez jedáleň a otvorené dvere do zakvitnutej záhrady a druhým o poschodie nižšie v suteréne pohľad do kuchyne, do ktorej prechádzalo prirodzené svetlo len cez svetlík terasy, ale ktorý by vydal na sugestívny obraz flámskych majstrov. (Keď už sme pri tom, v interiéri Múzea Horta sa nakrúcali aj scény z filmu Dánske dievča, kto videl.) Viac Hortových domov sme nestihli, ale máme to na zozname na prvom mieste, ak sa do Bruselu ešte niekedy vrátime.
A nie je to len Horta, tých architektov, ktorí tvorili secesné skvosty, bolo veľa, hlbšie sa ponoriť do tejto problematiky a viac si k nej naštudovať, ma veľmi láka. Prechádzky ulicami Bruselu sú pre všetkých, čo si radi všímajú domy naozajstnou pasiou. Na každom kroku zbadáte nejaké nevšedné architektonické riešenie, detaily na fasádach, oknách, balkónoch či dverách, hotové príbehy. Napr. fakt, že každý dom má pri vchodových dverách škrabadlo na topánky, napovedá, koľko tu muselo bývať blata, až sa z tohto prvku stala svojbytná súčasť architektúry a štandard. Na Bruseli sa mi páči, aký je urbanisticky nejednoznačný. Raz som mala pocit, že som vo Viedni, inokedy, že v Paríži, o päť minút zas, že v Londýne. Spolu so silným kozmopolitizmom mesta a z podstaty Belgicka aj s akousi krízou identity, je to zvláštny pocit neuchopiteľnosti, že vlastne neviem, v akom meste sa nachádzam. Keby ma niekto so zaviazanými očami vysadil niekde v Saint-Gilles, nedokázala by som ho identifikovať. Navyše, Brusel má výhodnú strategickú polohu v rámci Európy a závidím ľuďom, čo tu žijú, že majú na dosah Antverpy, Brugy, Gent či Leuven. V Londýne, Paríži a Amsterdame sú rýchlovlakmi do dvoch hodín, sen! Ak už nič iné, byť v samom srdci Európy a mať takéto možnosti rozletu, je na nezaplatenie, sloboda.
Káve v Bruseli sa budem venovať samostatne, nateraz len pár postrehov k miestam, ktoré stoja za návštevu a ochutnanie. Na rovinu musím povedať, že sme v Belgicku nejedli ani v jednej normálnej reštaurácii, kde by nám naozaj chutilo. Na dary mora sme zašli len do nárožného obľúbeného rybieho baru Noordzee / La Mer du nord na Námestí Sv. Kataríny, kde to skutočne žije a miestni sem chodia na ryby, dary mora a ustrice. Treba ochutnať miestnu rybaciu polievku, slávky, britvovky či maatjesy, podľa toho, aká je sezóna. Nič fancy, jedlo dostanete do jednorazových nádob, často na stojáka pri stoloch pred barom, ale všetko je čerstvé a najvzácnejšou je tu aj tak atmosféra a milý personál, ktorý s jedlom v drevených zeleninových prepravkách roznáša hosťom úsmevy a dobrú náladu.
O čo menej sme ale v Bruseli jedli, o to viac sme dobre pili. Hneď prvý večer bol zásah do čierneho. Zastavili sme sa na drink v koktejlovom bare Life Is Beautiful (LIB) na ulici Rue Antoine Dansaert. Po Barcelone sme sa začali viac zaujímať o moderné koktejlové bary s autorskými drinkami z remeselných a lokálnych ingrediencií. Jedným z takých je práve aj LIB. Patrí sympatickému manželskému páru a okrem neho prevádzkujú aj LIB Ateliér a LIB Boutique. V ateliéri organizujú ochutnávky a workshopy a v butiku predávajú fľašované koktejly, ingrediencie a barové potreby, ako aj izbové rastliny a dekorácie do interiérov. Po dlhej dobe podnik, ktorý ma riadne nakopol, nestáva sa často, že by sme išli v rámci jedného pobytu dvakrát na jedno miesto, ale tu to tak bolo.
Aby som ale neodbiehala od podstaty, drinky boli to prvé, čo ma na tomto bare zaujalo. V prekrásnom art deco pohári na stopke, vernom secesnému odkazu Bruselu, sme ochutnali drink s názvom Goat. Okrem calvadosu, marhuľového likéru, suchého vermútu a verjusu v ňom bol naozaj aj kozí syr. Ak ste o syroch ako o koktejlových prísadách ešte nepočuli, máte čo doháňať. Kombinácia marhule a kozieho syra bola famózna. Ako druhý sme ochutnali sýtený Fino Fizz so sherry finom, bazou, cachacou a verjusom, nádherné, ľahučké pitie, keď vlastne nemáte na nič konkrétne chuť, len chcete niečo dobré chlipkať. Ako vidíte, ulietavame si na drinkoch s verjusom, to je pre nás momentálne top ingrediencia do alkoholických i nealkoholických nápojov a verím, že jej bude všade viac, lebo prirodzených kyslých chutí nie je nikdy dosť.
Do LIB sme sa ešte raz vrátili a ochutnali aj pár snackov, ktoré ku koktejlom ponúkajú. Zdarma k drinkom dostanete nejakú drobnosť, napr. ochutené pukance a tak nám minule chutili, že sme boli zvedaví aj na malé jedlá z menu. Jemný avokádový krém k čipsom bol príjemnou zmenou oproti výraznému guacamole a nebil sa s chuťami drinkov. Zmes exotického korenia dukkah s olivovým olejom a chlebom, naopak, zas chute drinkov podporila a každý dúšok bol tak na jazyku iný. LIB majú skrátka na chute talent a organizujú z času na čas aj food pairingy s rôznymi dobrými reštauráciami. Ak vás to zaujíma a chodievate do Bruselu často, oplatí sa sledovať ich IG účet, spolupracujú so skvelými ľuďmi a vy sa tak dozviete vždy niečo nové.
Drinky a chute sú, samozrejme, jedna vec, ale ľudia v baroch druhá, nemenej dôležitá. Človek alkohol k životu nepotrebuje a chodiť do koktejlových barov je luxus, ktorý si odopriete asi ako prvý, keď treba. Ak teda chcú bary prežiť, musia stavať na svojej výnimočnosti. A to sa LIB určite darí. Na tak fantastických ľudí na svojom mieste, ako sú barman Herbert či Guilherme, len tak ľahko nenatrafíte. Otvorení, príjemní, nápomocní a štedrí. Veľmi vidno, že ich práca baví a majú radi ľudí, radi sa s nimi rozprávajú. Podelili sa s nami o svoje skúsenosti, poradili, kam ísť ďalej, vypísali zoznam odporúčaných podnikov v Bruseli a my sme len žasli nad ich ústretovosťou. Na záver sme vždy dostali nejaký malý drink zdarma ako pozornosť podniku nejakú „kapurkovú“, napr. daiquiri do miniatúrneho pohárika ako pre bábiky, no dojatí sme boli. Toľko dobra z ľudí, inšpirácie a podnetov, do LIB musíte ísť! (Počas toho, ako sme boli v bare, sme si s priateľmi, ktorí s nami neboli, vypisovali správy, že akí sme nadšení. Keď sa pýtali, že kde to sme a my sme im stále odpisovali, že Life Is Beautiful, tak si mysleli, že sme cinknutí…)
Boli sme aj v ďalšom skvelom koktejlovom bare, v The Modern Alchemist na ulici Adolphe Demeur. Je o niečo mladší ako LIB a špecializuje sa na prémiové rumy. Rum hral prím nielen v drinkoch, ale aj v jedlách. Objednali sme si ku koktejlom chorizo, flambované jamajským rumom a korenistými bitters. No neznie to úžasne? A rovnako dobre to aj chutilo a vyzeralo. Presne kvôli takýmto drobným radostiam sa už oplatí ísť do baru. Inak všetko podobné ako v LIB, zaujímavé hosťovačky, spolupráce s inšpiratívnymi producentmi, používanie organických a lokálnych surovín, fľašované miešané drinky na predaj, elegantné sklo a za barom výrazné osobnosti. Len pre predstavu, ochutnali sme napríklad signatúrne koktejly Pruna (slivovica, sherry, žltý chartreuse, verjus a fialka) a Pearception (hruškovica, aperitív pineau des charentes, ibištek a levanduľová sóda). Opäť kyslým chutiam dominoval verjus a aj tu sme našli v menu drink so syrom, konkrétne s espumou z kozieho syra. Krásny koktejlový bar s nápaditým menu a atmosférou.
Nezvyčajným spojením koktejlového baru a dim sum čínskej reštaurácie je Yi Chan v centre mesta na ulici Jules Van Praet. Prostredie typicky čínsky nevkusné, naozaj nič moc, z ulice by mi ani nenapadlo sem vojsť, ale jedlo, aj koktejly boli výborné. Z dim sum sme si dali klasiku z paráčikov – knedle (char siu bao) plnené bravčovým barbecue, taštičky (xiao long bao) tradičné alebo s foie gras, potom náš pomerne nový objav, rolky z napareného ryžového papiera. Niektoré plnené bravčovým barbecue mäsom (char siu cheung), iné bez mäsa (cheung fun) alebo s vyprážaným pečivom, podobným šiške (dja leung). Kontrast textúry vonkajšieho hladkého ryžového papiera a pevnejšieho vyprážaného pšeničného cesta ma fakt nadchol. A ozaj, prvý krát som tu vyskúšala aj ospevované reďkovkové koláčiky radish cakes (lo bak go), ktorým som sa roky, neviem prečo, vyhýbala. Znalci považujú radish cakes za jedno zo svojich najobľúbenejších dim sum jedál a konečne už viem prečo. Jemná chuť strúhanej bielej reďkovky a hladkej textúry ryžovej múky (pripravené najprv na pare a následne opečené na panvici do chrumkava) síce nebude pre začiatočníka veľmi príťažlivá, ale ja sa už neviem dočkať, kedy tieto dim sum znova ochutnám. Och, a tie nádherné koktejly! V elegantných tenkostenných pohárikoch na stopkách a s rozkošnými napichovadlami by ste ich v tomto prostredí vôbec nečakali. Voňavé, exotické a silné, tak akurát po výrazných a pikantných čínskych jedlách, skvelý zážitok a objav sezóny!
Na bruselskom zozname som mala aj niekoľko vínnych barov s naturálnymi vínami a dobrou kuchyňou, ale nemali sme na ne šťastie. Buď sme nevychytali otváraciu dobu, nezohnali voľné miesta, alebo ako v prípade Titulus na ulici Chaussée de Wavre, mali nečakaný výpadok v kuchyni. A pritom práve na ten deň na sieťach promovali úplne nové menu. Ale že by uverejnili aktualizáciu, že kuchárka to dnes nedáva, už akosi zabudli. Ale, nevadí, aj podľa snackov a studenej kuchyne sme dokázali usúdiť, že ide o zapamätateľné miesto so správnym servisom vína, inšpiratívnou ponukou naturálnych vín, kvalitnými surovinami a moderným prístupom k jedlu. Titulus funguje aj ako obchod s vínom a delikatesami a nakúpiť si tu môžete od kváskového remeselného chleba až po cider či pivo takmer všetko. Z ochutnaného nás všetkých prekvapil tataráčik z morských rias, s posekanými kyslými uhorkami cornichon a kaparami. Výrazná, osviežujúca a textúrou naozaj príjemná lahôdka aj pre vegánov. Titulus má svoju prevádzku aj v Antverpách, tak možno tam sa nám podarí ochutnať aj niečo z teplej kuchyne, ktovie?
Neprekonateľné sú v Belgicku syry, syrový tanier na jedálnych lístkoch nikdy nevynechajte. A nakúpte si syry aj domov. Obchodíkov s vínom a belgickými špecialitami je po meste milión, zameriavajte sa skôr na tie menšie, s remeselnými výrobkami a ak môžete, ochutnávajte, čo sa dá. My sme napokon našli aj (v Barcelone objavený) vaječný krém advokaat v rôznych prevedeniach a príchutiach. Škoda len, že sme si ho nemohli zobrať so sebou do lietadla, nemali sme totiž podpalubnú batožinu. Čokoláda je v Belgicku takisto famózna, toľko butikov s čokoládou a pralinkární som v živote pokope nevidela. Spoľahnúť sa môžete naozaj na všetky. Čo sa týka slávok, hranoliek či vaflí, nenašli sme nič, čo by sa vymykalo priemeru, misia objaviť naozaj parádne miesta na tieto pochúťky nás ešte len čaká, rovnako ako krčmičky s miestnym pivom a tradičnými pokrmami ako carbonade, krokety či zapekané endívie. Je toho naozaj dosť, čo by sa tu dalo ochutnať, ale, hádam, nie je všetkým dňom koniec, verím, že sa do Bruselu ešte vrátime a novú belgickú food mapu postupne zaplníme.
