https://www.natanieri.sk

Tag

architektúra

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Drážďany

Pred polrokom by mi ani nenapadlo, že pôjdem do Drážďan. Vôbec to nebolo v pláne, ani v dlhodobom horizonte. No jeden dokumentárny film o výtvarnom umení všetko zmenil. A ako to tak býva, následne sa z viacerých strán zišlo niekoľko podobne objavných momentov a cesta do Drážďan na Veľkú noc sa začala rysovať. Keďže je toto primárne blog o jedle, musím hneď na úvod povedať, že kvôli jedlu do Drážďan nechoďte. Vážne. Ale ak budete mať v Drážďanoch nejaký iný cieľ, jednu-dve noci tu určite prežijete bez ujmy. Dnes to teda budú hlavne tri famózne kultúrne zážitky a pár tipov, kam popri tom na dobrú kávu, raňajky, víno a jedlo.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Letné rituály

Ako som písala minule, niektoré želania či predsavzatia sa plnia rýchlejšie, k iným sa dopracovávame pomalšie. Kvôli covidu a obmedzeniam v cestovaní do vzdialenejších destinácií, sme mali konečne čas pravidelne navštevovať Prahu, dobehnúť všetko zameškané a zostať „v obraze“. Už druhý rok sa nám darí tráviť s deťmi časť letných prázdnin v Prahe, čím vznikla ďalšia naša rodinná tradícia. Rituál. Deti si rok čo rok osviežujú povedomie o Prahe a my sa zas viac a viac orientujeme v meste. Po dvoch rokoch sme sa opäť rozhodli bývať v Karlíne. Zájsť do všetkých obľúbených podnikov a navštíviť tie, ktoré sme minule nestihli. Potvrdilo sa nám, že Karlín je skrátka skvelé miesto pre život. Ak nechcete, nemusíte z neho vystrčiť nos aj niekoľko dní a v pešej dostupnosti máte úžasné miesta nielen z gastra, ale aj na trávenie voľného času, prechádzky či pamiatky.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Mesiac splnených prianí

Milujem tie júlové resety, keď sa ráno prebúdzam s pocitom, že neviem, kde som a musím otvoriť oči, aby som to zistila. Naplánujem júl vždy úplne na doraz, veľa cestovania, veľa cestovania bez detí, veľa presunov, veľa zážitkov. Nepopieram, občas je to naozaj náročné, ale výborne si tým prečistím hlavu a úplne sa preprogramujem. Nepotrebujem oddychovať ničnerobením, potrebujem úplne iný spôsob bytia, iné návyky, zapojiť v mozgu úplne iné obvody. Trochu neistoty, nepohodlia, pochybností a pár krokov do neznáma. Učiť sa nové veci, spoznávať nové miesta, skúšať nové jedlá a robiť činnosti, ktoré som ešte nerobila.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Do Bruselu? A čo tam? Veď tam nič nie je…

Nepopieram, Brusel je náročný. Oriešok nájsť ten správny kľúč, ako naňho. Nepoznám nikoho, kto by Brusel miloval, zato tých, čo majú s Bruselom problém, sú zástupy. Nechcela som sa však nimi nechať ovplyvniť, a hlavne situácia bola iná. Po dlhej dobe sme nešli na prieskumnú cestu, ale na návštevu k priateľom. Nemohli sme teda, ako zvyčajne na cestách, ráno vypadnúť z bytu a vrátiť sa neskoro v noci len prespať. V Bruseli sme sa stretli tri páry kamarátov, chceli sme si po rokoch sociálnej izolácie užiť aj spoločný čas offline. Už som aj zabudla, aké príjemné je byť u niekoho na návšteve. Že vás príde vyzdvihnúť na stanicu, požičia dobíjacie kartičky na verejnú dopravu a ušetrí čas, ktorý by sme zabili študovaním metra a cesty. A čo si budeme, najlepšie jedlo, aké sme v Bruseli jedli, bolo to, čo nám pripravili naši zlatí kamaráti doma. Najlepšie slávky, parmigiana a brownies, nech žijú najlepší hostitelia!

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Florencia a moja súkromná renesancia

Keď muž naznačoval, že chce ísť na Veľkú noc do Toskánska, prešla som to mlčaním. Dobre, to prežijem. Keď ale ďalej rozvíjal myšlienku, že do Florencie ani nemusíme chodiť, že tam bude strašne veľa ľudí, stopla som ho hneď v úvode. Ak mám ísť do Toskánska, tak si aspoň splním jeden veľký sen, lebo ak nič iné, do galérie Uffizi musím bezpodmienečne ísť. Vtedy som ešte operovala s tým, že Toskánsko bude jednorazová záležitosť. Teraz, a nikdy viac. Cha!

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Španielsky projekt pokračuje

Rada chodím na miesta, kde som už bola. Lepšie povedané, teraz mám takú fázu, že mi neprekáža chodiť na miesta, ktoré som už videla. Muž má, naopak, fázu, keď chce chodiť stále na nové miesta. Preto, keď sme zvažovali, kam v rámci nášho španielskeho projektu ďalej, sme boli ako medzi dvomi mlynskými kameňmi. Ja som sa chcela vrátiť do Barcelony, hlavne ju ukázať deťom, ktoré v Barcelone ešte neboli a pre ktoré primárne španielsky projekt robíme. Sama som však bola zvedavá, kam sa Barcelona medzičasom posunula. No nadviazať tam, kde sme pred siedmimi rokmi skončili, bolo nemožné a miestami som mala pocit, že som v Barcelone po prvý krát. Veľa podnikov, ktoré sme navštívili, už zaniklo a vzniklo toho toľko, že sme mali čo robiť, aby sme sa v tom zorientovali.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Letná 2022

Kým sem začnem ukladať zápisky z novej sezóny, chcem ešte zaznamenať pár postrehov z Prahy a z Brna z minulého roka. V Prahe sme boli minulý rok celkovo trikrát a na počet dní to bolo zatiaľ asi najviac času, čo som tu kedy strávila. V lete padla voľba ubytovania na Letnú, na jeseň na Vršovice. Som rada najmä za deti, lebo som si pre ne vždy želala, aby im bola Praha blízka a známa. Ja som zas dohnala viacero pražských restov, splnila si kopec prianí a užila si jej do sýtosti. Niežeby som nešla do Prahy hneď teraz zas, či nemala tam už čo robiť, ale aspoň mi to mesto momentálne nechýba tak neznesiteľne.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Orličky

Rovnaký scenár, rovnaké obsadenie, trochu iné kulisy. Už to možno bude nová tradícia, prvého júla ráno odprevadiť deti do tábora a hurá, do hôr! Ani ony sa na prvý deň prázdnin netešia viac ako ja! Po minuloročných Jeseníkoch sme sa posunuli viac na západ do Orlických hôr a zakotvili na päť nocí priamo v Deštnom, centrálnej obci Orličiek. Ušli sme z bratislavských horúčav do príjemných dvadsať stupňov cez deň, s osviežujúcimi búrkami cez noc a šťavnato zelenými scenériami bez ľudí a hluku. Už sme to tak potrebovali…

Pokračovanie...