Tag

architektúra

v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Orličky

Rovnaký scenár, rovnaké obsadenie, trochu iné kulisy. Už to možno bude nová tradícia, prvého júla ráno odprevadiť deti do tábora a hurá, do hôr! Ani ony sa na prvý deň prázdnin netešia viac ako ja! Po minuloročných Jeseníkoch sme sa posunuli viac na západ do Orlických hôr a zakotvili na päť nocí priamo v Deštnom, centrálnej obci Orličiek. Ušli sme z bratislavských horúčav do príjemných dvadsať stupňov cez deň, s osviežujúcimi búrkami cez noc a šťavnato zelenými scenériami bez ľudí a hluku. Už sme to tak potrebovali…

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Na kávu do Valencie?

Cudzie mestá spoznávame väčšinou tak, že v nich intenzívne chodíme na kávu. Lepšie povedané z kaviarne do kaviarne. Prv, než si vôbec nejakú destináciu vyberieme, zhodnotíme jej situáciu s kaviarňami s výberovou kávou. Koľko ich v meste je, aké sú staré, v akých mestských štvrtiach sa nachádzajú, či si aj sami pražia kávu, čo všetko v kaviarni ponúkajú a hlavne ako sa prezentujú na sociálnych sieťach. Na základe týchto údajov si potom vytipujem pár favoritov a deň pred cestou už zvyknem hovoriť: „Zajtra o takomto čase už kávičkujem v …“. Nielenže v kaviarni oddychujem a odstrihávam sa od starostí každodennosti a prúdiaceho davu vonku, ale aj sa inšpirujem a učím. Je to taký môj pracovný nástroj.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Španielsky projekt

Novú cestovateľskú sezónu sme mali začať pekne zostra, už koncom februára, plní nadšenia a očakávaní. Pandémia bola na ústupe, nič nám nestálo v ceste konečne rozprestrieť krídla a nadýchnuť sa sveta. Iróniou osudu sa nám tri dni pred odchodom zmenil nielen náš život, ale aj celý svet. Vojna u susedov. Pripadala som si ako zmätený Vincent Vega z Pulp Fiction v slávnom meme a najhoršie bolo, že nič zrazu nedávalo zmysel. Keby to všetko nebolo také tragické a nezvratné, povedala by som, že pokazená dovolenka, ale aj slovo dovolenka sa mi odvtedy hnusí.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Južný ťah

Je to náš najbližší sused a spriaznená duša. Južná Morava. Do hodiny sme tu autom z Bratislavy. Príjemne málo na to, aby sme tu mohli stráviť celý, plnohodnotný deň, prísť na otočku na kávu, víkendové raňajky alebo výlet. O Pálave a Mikulove som už písala, viete, že je to naša srdcovka a stávka na istotu. Ale Juhomoravský kraj nie je len Pálava, je tu najmenší český národný park Podyjí, je tu UNESCO Lednicko-valtický areál, Baťov kanál, rozprávkové zámky a jaskyne (Moravský kras) a, samozrejme, Brno. Plus víno, živý folklór, tradície, skanzeny a cenné archeologické náleziská. Neskutočný mix toho, čo nás láka, čo máme na dosah a kam ideme vždy, keď potrebujeme „vypadnúť“.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Hlad po dobrej architektúre

Keď si spomeniem na prázdniny a zážitky z dovolenky na Morave, zdá sa mi to všetko ako krásny sen, ktorý sa mi počas pandémie prisnil. Trochu ma aj mrzí, že sa teraz nemôžete len tak vybrať na víkend do Zlína alebo do Luhačovíc a pozrieť sa na miesta, o ktorých tu dnes budem písať, ale možno o to viac si ich potom vychutnáte a oceníte. Berte preto tento (a každý ďalší) text ako vklad v banke, pre ktorý si v lepších časoch prídete.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Keď sa vás druhá vlna opýta…

Na čo ste využili dva letné mesiace relatívnej voľnosti a slobody? My sme volili kompromis, čiastočne sme boli doma (na letnom sídle), ale aj kúsok za hranicami, kde to takisto považujeme za svoje „doma“. Od Valašska cez Pálavu, Weinviertel, Kamptal až po Nojzík sme si prešli všetky naše obľúbené miesta, aby sme sa presvedčili, že nikam neodišli, stále sú tu a život ide ďalej.

Pokračovanie...